Keď sa pár rozhodne založiť si rodinu, väčšina očakáva, že tehotenstvo príde prirodzene. Realita však môže byť iná. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa s problémami s plodnosťou stretne približne každý šiesty človek počas života.
Neplodnosť môže súvisieť s hormonálnymi poruchami, ochoreniami reprodukčných orgánov, chronickými chorobami, infekciami, vrodenými poruchami, vekom aj užívanými liekmi. Vplyv nemá iba zdravotný stav ženy, ale aj zdravie mužského partnera.
Čo znamená neplodnosť
Neplodnosť je zložitý a často znepokojujúci problém, ktorý postihuje mnoho párov na celom svete.
Tento stav je definovaný ako neschopnosť otehotnieť po jednom roku pravidelného nechráneného pohlavného styku napriek normálnym výsledkom testov u oboch partnerov.
Neplodnosť je diagnóza, ktorá sa stanoví, keď pár nedokáže otehotnieť ani po roku snaženia, no všetky štandardné testy plodnosti prinášajú normálne výsledky.
Patria sem hodnotenia ovulácie, kvality spermií a priechodnosti vajíčkovodov.
Ak žena nemá žiadne známe zdravotné ťažkosti a je mladšia ako 35 rokov, vyšetrenie sa zvyčajne odporúča po 12 mesiacoch neúspešného snaženia. Po 35. roku už po 6 mesiacoch a po 40. roku je vhodné obrátiť sa na odborníka skôr.
Najčastejšie ochorenia, ktoré môžu sťažiť otehotnenie
Poruchy ovulácie
Najčastejšie je za neplodnosťou porucha ovulácie, ktorá ovplyvňuje proces uvoľňovania vajíčok z vaječníkov.
Ak ovulácia neprebieha pravidelne alebo úplne chýba, vajíčko sa nemusí uvoľniť a nemôže dôjsť k oplodneniu. Príčinou môžu byť hormonálne poruchy, ochorenia štítnej žľazy, poruchy hypofýzy, výrazná zmena hmotnosti alebo niektoré chronické ochorenia.
Endometrióza
Častou príčinou neplodnosti a bezdetnosti je endometrióza.
Až 30% žien s nenaplnenou túžbou mať dieťa trpí týmto ochorením.
Pri endometrióze zasahuje sliznice maternice až do brušnej dutiny.
Choroba narúša funkciu vaječníkov a maternice, čo môže viesť až k neplodnosti.
Zápal v priebehu endometriózy spôsobuje, že ovulácia je potlačená a tým sa zabráni uvoľneniu a nasledovnému uloženiu vajíčka v maternici.
Počas endometriózy sa na vaječníkoch často tvoria cysty a žena má silné bolesti tesne pred a počas menštruácie.
Ochorenia štítnej žľazy
Chronické ochorenia často postihujú ľudí a spôsobujú tak neplodnosť.
Napr. Gravesova choroba (ochorenie, kedy telo produkuje protilátky proti tkanivu štítnej žľazy) alebo Hashimotova tyroiditida (zápal štítnej žľazy) zabraňujú ovulácii.
Poruchy štítnej žľazy môžu meniť hladiny hormónov, ovplyvňovať menštruačný cyklus a sťažovať dozrievanie vajíčka.
Hyperprolaktinémia
Hyperprolaktinémia - stav, pri ktorom máte príliš veľa prolaktínu - hormónu predného laloka hypofýzy, ktorý počas dojčenia vplýva na tvorbu materského mlieka.
Príliš vysoká hladina prolaktínu môže narúšať hormonálne riadenie ovulácie a viesť k nepravidelnej menštruácii alebo k jej vynechávaniu.
Predčasná menopauza
Inak povedané aj skorá menopauza je stav, keď vaječníky prestanú fungovať a menštruácia sa skončí pred dosiahnutím 40. roku života.
Hoci príčina často nie je známa, určité faktory sú spojené s ranou menopauzou, vrátane chorôb imunitného systému a určitých genetických stavov.
Pri predčasnom zlyhaní vaječníkov sa znižuje počet dostupných vajíčok a ovulácia nemusí prebiehať pravidelne.
Choroby pečene a obličiek
Permanentné ochorenie pečene a obličiek môžu mať za následok tiež neplodnosť, pretože tieto choroby ovplyvňujú funkciu hypofýzy.
Dokonca aj lieky, ktoré lekári predpisujú na liečbu týchto ochorení môžu ohroziť plodnosť.
Pacienti, ktorí chcú mať deti, by mali prekonzultovať tieto ochorenia so svojím lekárom.
Rakovina a nádory reprodukčného systému
Rakovina, a predovšetkým nádory reprodukčného systému, taktiež môžu ovplyvniť plodnosť.
Plodnosť môže byť ovplyvnená samotným ochorením, chirurgickým zákrokom, chemoterapiou, rádioterapiou alebo ďalšou liečbou.
Infekcie, ktoré môžu poškodiť plodnosť
Osobitné riziko pre ženy predstavujú bakteriálne infekcie.
Môžu spôsobiť problémy, ak nie sú včas alebo vôbec rozpoznané a liečené.
Chlamýdie a kvapavka
Najmenej známou, no pritom dôležitou príčinou môžu byť aj neliečené sexuálne prenosné infekcie, ktoré často prebiehajú bez akýchkoľvek príznakov.
Áno, niektoré sexuálne prenosné infekcie môžu pri neliečení poškodiť reprodukčné orgány ženy aj muža.
Najviac vedeckých dôkazov existuje pri chlamýdiovej infekcii a kvapavke, ktoré môžu vyvolať zápalové ochorenie panvy (PID).
To môže následne viesť k poškodeniu alebo nepriechodnosti vajíčkovodov, zrastom či zvýšenému riziku mimomaternicového tehotenstva.
Častou príčinou neplodnosti sú chlamýdie, pretože často nespôsobujú žiadne problémy a preto zostávajú nepovšimnuté.
Chlamýdiová infekcia prebieha bez príznakov približne u 70 až 80 % žien a približne u polovice mužov.
Človek sa preto môže cítiť úplne zdravo, pričom infekcia môže v organizme pretrvávať celé mesiace alebo dokonca roky.
Ak sa infekcia nelieči, môže sa postupne rozšíriť do vyšších častí reprodukčného systému a vyvolať chronický zápal.
V niektorých prípadoch sa na infekciu príde až počas vyšetrení pri riešení problémov s otehotnením.
Ďalšie infekcie
Pozornosť odborníkov sa venuje aj baktérii Mycoplasma genitalium, ktorá môže spôsobovať zápaly močovo-pohlavného traktu a podľa dostupných štúdií môže byť spojená aj so zápalovým ochorením panvy.
Naopak, pri baktériách ako Ureaplasma urealyticum alebo Ureaplasma parvum nie sú dôkazy také jednoznačné.
Keďže sa často prirodzene vyskytujú aj u zdravých ľudí bez príznakov, odborné spoločnosti neodporúčajú ich rutinné testovanie ani liečbu u každého človeka.
Ich význam sa posudzuje individuálne podľa konkrétnych ťažkostí a celkového klinického obrazu.
Ak sa infekcia zachytí včas, je možné ju vo väčšine prípadov úspešne liečiť antibiotikami.
Včasná liečba pomáha predísť ďalšiemu poškodeniu reprodukčných orgánov.
Ak však infekcia už v minulosti spôsobila trvalé zmeny, napríklad poškodenie vajíčkovodov, samotná liečba už tieto následky odstrániť nedokáže.
Pri plánovaní tehotenstva netreba zabúdať ani na mužského partnera.
Niektoré sexuálne prenosné infekcie môžu ovplyvniť aj mužské reprodukčné zdravie, spôsobovať zápaly pohlavných orgánov alebo negatívne ovplyvňovať kvalitu spermií.
Ak sa infekcia potvrdí, vo väčšine prípadov je potrebné vyšetriť a prípadne liečiť oboch partnerov, aby sa predišlo opakovanej nákaze.
Ochorenia a vývojové poruchy u mužov
Nezostúpené semenníky
Nezostúpené semenníky u mužov sú hlavnou príčinou neplodnosti.
Jedná sa o prípad, kedy je jeden semenník uložený v slabinách alebo v bruchu a nie v miešku, v ojedinelých prípadoch sú uložené chybne oba semenníky.
Aby sa predišlo poškodeniu produkcie spermií, je možné od 2 rokov chlapca, operatívne premiestniť semenníky do mieška.
Hypospádia
Hypospádia je vrodená porucha, pri ktorej močová trubica nekončí na špičke penisu, ale na jeho spodnej strane.
V tomto prípade nie je možné, aby sa semenná tekutina dostala do pošvy a tak nedôjde k oplodneniu.
Zápaly mužských reprodukčných orgánov
Aj infekcie semenníka a nadsemenníka či prostaty znižujú plodnosť alebo spôsobuje celkovú neplodnosť.
Zápal môže zhoršiť tvorbu, pohyblivosť alebo priechod spermií.
Skleróza multiplex a otehotnenie
Sclerosis multiplex (SM) je devastujúce ochorenie, ktoré invalidizuje najmä mladých ľudí v produktívnom veku.
Ochorenie SM je síce nevyliečiteľné, ale správne zvolená liečba „šitá na mieru pacienta“ dokáže v súčasnosti významne ovplyvniť jeho priebeh.
SM môže byť príčinou viacerých sexuálnych porúch, napríklad môže ovplyvniť erekciu u mužov, plodnosť však neovplyvňuje.
Rovnako ani nezvyšuje riziko potratu či porúch plodu.
Skleróza multiplex nie je ochorenie, kvôli ktorému by sa žena musela vzdať túžby po dieťati.
Môže otehotnieť a porodiť zdravé dieťa a riziká, ktoré jej v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom hrozia, sú rovnaké ako u iných žien.
Samozrejme, kvôli svojmu ochoreniu musia budúce mamičky s SM predsa len starostlivejšie plánovať.
Plánované tehotenstvo ženy s SM v stabilizovanom stave je naopak vítané.
Pokiaľ je ochorenie pod kontrolou, zrejme tehotenstvo schváli.
Od posledného ataku by mal uplynúť aspoň rok a ochorenie by malo byť stabilizované.
SM počas tehotenstva a po pôrode
Mnohé ženy pociťujú počas tehotenstva zmiernenie príznakov SM, choroba „spí”.
Tehotenstvo nemá negatívny vplyv na dlhodobú prognózu ochorenia.
Skleróza multiplex naopak nijako nezvyšuje riziko komplikácií v tehotenstve ani nemá žiadny negatívny vplyv na plod.
Nezistil sa ani nijaký vplyv SM na zvýšený výskyt spontánnych potratov, mŕtvonarodených detí, predčasných pôrodov, defektov.
Skúma sa, či SM môže mať vplyv na nižšiu pôrodnú hmotnosť a dĺžku novorodenca.
Je zistené mierne zvýšené riziko pomalšieho nástupu 2. doby pôrodnej, zvýšený počet kliešťových pôrodov a pôrodov sekciou v porovnaní s bežnou populáciou.
Typ prípadnej anestézy počas pôrodu nemá vplyv na počet relapsov ochorenia v období po pôrode a ani na ďalší vývoj ochorenia v budúcnosti.
U tehotných žien s SM sú častejšie problémy s rovnováhou.
S tým, ako sa telo bude zväčšovať, môžu postupne prísť problémy s rovnováhou.
Aj ženy s SM môžu počas pôrodu využiť epidurálnu anestéziu.
Výsledky štúdií všeobecne nepreukázali nepriaznivý vplyv laktácie na priebeh ochorenia.
WHO odporúča dojčenie 6 mesiacov.
V šestonedelí je vhodné skontrolovať aktivitu ochorenia MRI vyšetrením a ak sa preukáže aktivita, je vhodné ukončiť laktáciu a začať s intenzívnou liečbou.
Relapsy ochorenia po pôrode sa dajú predpokladať výhradne podľa aktivity ochorenia, pred a počas gravidity.
Liečba SM a plánovanie tehotenstva
Lieky sa líšia účinnosťou, majú rôzne spôsoby a frekvenciu podania, čo samozrejme priamo súvisí s tzv. adherenciou - spoluprácou pacienta pri liečbe.
To, či je pacient ochotný liečiť sa a dodržiavať liečebný režim, výrazne ovplyvňuje úspešnosť liečby a jeho celkový zdravotný stav i výkonnosť.
Porozprávať sa s lekárom.
Doteraz nebol preukázaný žiadny vplyv užívania hormonálnej antikoncepcie na priebeh SM.
Skleróza multiplex nemá vplyv ani na úspešnosť či neúspešnosť umelého oplodnenia (IVF).
Po stimulácii vaječníkov pred IVF však môže byť zvýšené riziko relapsu ochorenia, treba sa poradiť s lekárom.
Chronické ochorenia a tehotenstvo
Obdobie tehotenstva je mnohokrát zložitejšie a náročnejšie, ako by sme čakali.
Ideálnym stavom je, keď tehotenstvo prebieha bez zdravotných komplikácií na strane matky aj dieťaťa.
Určite nie.
Je však dobré zohľadniť zdravotný stav v každej etape stávania sa mamou, lebo každé ochorenie nám vie priniesť nejaké obmedzenia.
Výskumy uvádzajú, že až jedna z desiatich tehotných žien má chronické ochorenie, ako je cukrovka, ochorenie srdca alebo astma.
Okrem problémov, ktoré spôsobuje chronické ochorenie, môžu ženy počas tehotenstva zažiť ďalšie ťažkosti alebo sa u nich po pôrode môžu objaviť komplikácie.
Ženy s chronickými chorobami môžu potrebovať cielenejšie opatrenia na zníženie závažnosti ich ochorenia a zlepšenie ich zvládacích stratégií počas tehotenstva aj po ňom.
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj vhodná aktívna sociálna podpora.
Dáta získané z výskumov (neboli respondentkami tehotné ženy) naznačujú, že osoby trpiace chronickými telesnými ochoreniami majú zvýšené riziko vzniku duševných ochorení v porovnaní s tými, ktorí takéto ochorenia nemajú.
Tehotenstvo a obdobie po pôrode je pre ženu veľkou životnou zmenou a stresujúce situácie spojené so zvládaním chronického ochorenia sa v tomto čase môže ešte viac zintenzívniť.
Dôležitosť vnímavosti voči svojmu prežívaniu nezačína po pôrode ale už dávno pred ním.
Genetické a vrodené poruchy
Vrodená abnormalita alebo genetická porucha je zdravotný stav, s ktorým sa dieťa narodí.
Môže vzniknúť ako dôsledok chromozomálneho, dedičného alebo environmentálneho problému.
Niekedy však nie je známa príčina poruchy.
S vrodenými abnormalitami sa rodia približne 3 percentá detí.
Aj keď sa často rodia zdravým matkám bez rizikových faktorov, predsa len existujú.
Rizikovými faktormi sú tehotenstvo nad 35 rokov, genetická porucha v rodinnej anamnéze, užívanie drog, určité infekcie, umelé oplodnenie, viacnásobné tehotenstvo a cukrovka.
Chromozomálne poruchy
Táto skupina vrodených abnormalít je vyvolaná chýbajúcim alebo prebytočným chromozómom.
Takéto tehotenstvo často končí potratom, existuje však niekoľko chromozomálnych stavov, ktoré plod prežije.
Downov syndróm je najbežnejším z nich, vyskytuje sa približne u jedného dieťaťa zo 600.
Riziko rastie s vekom matky.
Patauov syndróm (Trizómia 13) a Edwardov syndróm (Trizómia 18) sú menej časté ako Downov syndróm, vyskytujú sa približne u 1 zo 4 000 novorodeniatok.
Avšak deti s týmito poruchami majú zvyčajne viacnásobné zdravotné problémy vrátane srdcových vád a nedožijú sa ani jedného roku.
Turnerov syndróm je ďalšia zriedkavá porucha, ktorá sa vyskytuje iba u žien, postihuje 1 zo 4 000 dievčat.
I keď prináša určité zdravotné problémy, pri monitorovaní a liečbe môžu postihnuté ženy viesť dlhý a zdravý život.
Klinefelterov syndróm je porucha pohlavného chromozómu, ktorá sa týka len mužov a prejavuje sa približne u 1 z 500 až 1 000 chlapcov.
Produkujú menej testosterónu, často sú vysoký a mávajú poruchy učenia.
Mnohí chlapci a muži s Klinefelterovým syndrómom majú iba mierne problémy, ktoré negatívne neovplyvňujú ich život.
Dedičné poruchy a genetické riziko
Poznáme rôzne druhy dedičných porúch.
Zavisí od toho, aký majú spôsob dedičnosti.
Pri autozomálnej dominantnej dedičnosti stačí jeden gén od rodiča a dieťa bude trpieť na dané ochorenie.
Napríklad Huntingtonova choroba.
Pri autozomálnej recesívnej dedičnosti, dieťa potrebuje mať gény od oboch rodičov, aby sa prejavilo ochorenie, napríklad pri cystickej fibróze.
V tomto prípade je dieťa prenášačom/nosičom keď má len jeden taký gén.
Ak sa jedná o autozomálne dominantné vtedy má každé dieťa 50% šancu trpieť na dané ochorenie, keď má jeden rodič chybný gén.
Ak sa jedná o autozomálne recesívne a obaja rodičia sú nositeľmi, každé dieťa má 25% šancu.
Taktiež sú formy dedičnosti viazané na pohlavné X alebo Y chromozómy.
Genetické faktory môžu prispievať k neplodnosti, aj keď nie sú okamžite zjavné.
Niektoré páry môžu byť nositeľmi genetických mutácií, ktoré ovplyvňujú plodnosť bez toho, aby sa prejavovali akékoľvek príznaky.
Hoci dedičnosť hrá pri vzniku ochorenia svoju úlohu, dieťa ženy s SM až s 95 percentnou pravdepodobnosťou nebude v dospelosti trpieť týmto ochorením.
Ak majú SM obaja rodičia, pravdepodobnosť ochorenia dieťaťa je asi 30 percent.
Environmentálne vplyvy a toxíny
Ešte veľmi nevedno aký celkový vplyv má životné prostredie plné toxínov na plodnosť človeka.
Avšak je známe, že u zvierat mnohé látky zhoršujú plodnosť alebo prispievajú ku vzniku vrodených vád a rakoviny.
Chemikáliám sa nedá vyhnúť úplne, ale môžete sa pokúsiť kupovať výrobky s čo najmenším množstvom toxických zložiek.
Je známe, že ťažké kovy ako olovo, kadmium a ortuť znižujú plodnosť.
Olovo vstupuje do ľudského organizmu predovšetkým prostredníctvom automobilových výfukov a starého vodovodného potrubia, kadmium z kontaminovaného jedla a cigaretového dymu.
Ďalej sú to rozpúšťadlá, ktoré spôsobujú endokrinné poruchy, neplodnosť a potrat.
Takže lepšie je používať farby a lepidlá bez rozpúšťadiel.
Vývoj dieťaťa v maternici ovplyvňujú aj látky a infekcie, s ktorými príde matka do kontaktu: alkohol, drogy, určité lieky, ovčie kiahne, rubeola, syfilis alebo toxoplazmóza.
Od fázy tehotenstva, v ktorej sa matka nachádza (prvý trimester je zvyčajne najzraniteľnejší), od množstva toxínu, ktorej je vystavená a od doby, koľko trvá expozícia.
Vystavenie toxínom z prostredia môže ovplyvniť každý systém tela dieťaťa vrátane hlavy, rysov tváre, funkcie mozgu, nervového systému, srdca, zraku, sluchu a kostí.
Vek ako významný faktor plodnosti
Rozhodnutie, kedy mať dieťa, je veľmi osobné.
Je však dôležité, aby mala každá žena k dispozícii presné a zrozumiteľné informácie o tom, ako sa plodnosť mení s vekom.
Plodnosť ženy prirodzene klesá po 35.
Ženská plodnosť je najvyššia v 20. rokoch a na začiatku 30. rokov života.
Pokles sa začína už v skorých 30. rokoch, výraznejší býva po 35. roku a ešte prudší po 40. roku.
Tehotenstvo po 35 je dnes veľmi časté, no šanca na spontánne otehotnenie postupne klesá a riziko potratu rastie.
Žena sa rodí s konečnou zásobou vajíčok.
Počas života sa nové nevytvárajú a ich počet prirodzene klesá.
S vekom sa navyše mení aj ich kvalita.
Narastá podiel vajíčok s chybným počtom chromozómov, a tým sa znižuje šanca na vznik zdravého embrya.
Pravidelný menštruačný cyklus pritom ešte neznamená, že plodnosť je zachovaná.
Mnohé ženy majú aj po štyridsiatke pravidelnú menštruáciu, no ich reprodukčný potenciál už môže byť výrazne nižší.
Ovariálna rezerva
Pri plánovaní tehotenstva sa často spomína ovariálna rezerva.
Tá vyjadruje zásobu folikulov vo vaječníkoch.
Najčastejšie ju odhadujeme pomocou AMH a počtu antrálnych folikulov na ultrazvuku.
Tieto vyšetrenia vedia pomôcť odhadnúť, ako budú vaječníky reagovať na hormonálnu stimuláciu, napríklad pri IVF.
Žena môže mať na svoj vek relatívne priaznivé AMH, no kvalita vajíčok môže byť už znížená.
A naopak, nižšia ovariálna rezerva ešte automaticky neznamená, že tehotenstvo nie je možné.
Tehotenstvo po 40. roku
Riziká tehotenstva po 40 sú vyššie než v mladšom veku, no neznamená to automaticky komplikované tehotenstvo.
S vyšším vekom ženy sa zvyšuje nielen problém otehotnieť, ale aj riziko, že sa tehotenstvo skončí potratom.
Tehotenstvo vo vyššom veku je zároveň spojené s vyšším rizikom vysokého krvného tlaku, preeklampsie, tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu či cisárskeho rezu.
Riziko však nezávisí iba od veku.
Aj vek muža má význam, hoci jeho vplyv býva menej prudký než u ženy.
S pribúdajúcim vekom sa môže zhoršovať kvalita spermií a predlžovať čas do otehotnenia.
Vyšší vek neznamená automaticky nemožnosť otehotnieť.
Vplyv životného štýlu
Životný štýl a stravovacie návyky významne ovplyvňujú plodnosť.
Faktory ako obezita, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a zlá strava môžu negatívne ovplyvniť reprodukčné zdravie.
Napríklad obezita môže viesť k hormonálnej nerovnováhe, ktorá ovplyvňuje ovuláciu, zatiaľ čo fajčenie môže znížiť kvalitu spermií.
Ideálnym spôsobom, ako napomôcť plodnosti, je úprava životného štýlu: vyhýbajte sa nikotínu, alkoholu a iným návykovým látkam.
Obmedzte príjem kofeínu, vyhýbajte sa extrémom v hmotnosti, zaraďte do svojho plánu pravidelnú fyzickú aktivitu a zvýšte príjem vitamínov a minerálov.
Okrem toho je odporúčané vyhýbať sa nočným smenám v práci, nakoľko pravidelná práca v nočných hodinách narúša produkciu hormónov.
Potraviny ako ovocie, zelenina, orechy a obilniny sú plné prospešných antioxidantov.
Obsahujú napríklad vitamín C a E, kyselinu listovú (folát), zinok, betakarotén a luteín.
Tieto antioxidanty zlepšujú plodnosť nielen u žien, ale aj mužov.
Vyšší príjem kalórií v ranných hodinách v kombinácii s nižším príjmom kalórií vo večerných hodinách napomáha správnemu fungovaniu hormonálneho systému.
Okrem toho je dôležité znížiť príjem trans nasýtených mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú napríklad v margarínoch, vyprážaných jedlách a spracovaných produktoch.
Úlohou rozpustnej vlákniny je podpora metabolizmu tukov, a tiež navodenie pocitu sýtosti.
Hlavnou funkciu nerozpustnej vlákniny je mechanické čistenie čreva od zbytkov potravy.
Okrem toho niektoré štúdie tiež poukazujú na význam vlákniny v odstraňovaní prebytočných hormónov a udržaní fyziologických hladín cukru.
Zvýšenie príjmu vlákniny je spojené so znížením ovulačnej neplodnosti.
V prírodnej medicíne sa odporúča užívať včeliu materskú kašičku, ktorá podporuje v ženskom aj mužskom organizme správnu funkciu hormónov, a tým prispieva k úspešnému otehotneniu.
Pred užívaním doplnkov alebo prípravkov je vhodné poradiť sa s lekárom, najmä ak už užívate lieky alebo máte chronické ochorenie.
Nevysvetliteľná neplodnosť
Spomedzi rôznych typov neplodnosti vyniká nevysvetliteľná neplodnosť ako obzvlášť náročná.
Význam nevysvetliteľnej neplodnosti spočíva v jej emocionálnej záťaži a neistote, ktorú prináša párom, ktoré túžia založiť rodinu.
Hoci mnohé prípady nevysvetliteľnej neplodnosti nemajú identifikovateľné príčiny, môžu v nich zohrávať úlohu niektoré infekčné agensy alebo faktory prostredia.
Napríklad pohlavne prenosné infekcie (STI) môžu viesť k zjazveniu alebo upchatiu reprodukčného traktu, čo sa nemusí vždy zistiť počas bežných vyšetrení.
Autoimunitné poruchy, pri ktorých imunitný systém tela omylom napáda vlastné tkanivá, môžu tiež narúšať reprodukčné procesy.
Nevysvetliteľná neplodnosť môže vzniknúť kombináciou faktorov vrátane hormonálnej nerovnováhy, anatomických problémov a životného štýlu.
Vyšetrenie pri problémoch s otehotnením
Diagnóza nevysvetliteľnej neplodnosti začína dôkladným klinickým vyšetrením.
Zahŕňa podrobnú anamnézu pacientky, kde sa zdravotnícki pracovníci pýtajú na menštruačné cykly, sexuálnu anamnézu a akékoľvek predchádzajúce tehotenstvá.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zvážia rôzne diferenciálne diagnózy vrátane hormonálnej nerovnováhy, anatomických problémov a základných zdravotných stavov, ktoré by mohli prispieť k neplodnosti.
Rôzne populácie môžu vyžadovať individuálne prístupy k liečbe.
Prognóza pre páry, ktoré čelia nevysvetliteľnej neplodnosti, sa značne líši.
Mnoho párov nakoniec otehotnie, či už prirodzene alebo s pomocou liečby neplodnosti.
Neplodnosť, príčiny, prejavy a symptómy, diagnostika a liečba.
Kedy vyhľadať lekára
Ak má žena menej ako 35 rokov, vyšetrenie sa zvyčajne odporúča po 12 mesiacoch neúspešného snaženia.
Po 35. roku už po 6 mesiacoch.
Po 40. roku je vhodné obrátiť sa na odborníka skôr.
Pri nepravidelnej alebo chýbajúcej menštruácii je vhodné vyšetrenie neodkladať.
Skoršia konzultácia je dôležitá aj pri prekonanej pohlavne prenosnej infekcii, endometrióze, operáciách v malej panve alebo známom chronickom ochorení.
Vyšetrenie by mali absolvovať obaja partneri.
Ak sa vás téma chronických ochorení týka a plánujete tehotenstvo, hovorte o tom nielen s gynekológom/gičkou ale aj so svojím špecialistom.
Rovnako podporné vám vedia byť aj pacientské združenia zamerané na život s konkrétnou diagnózou.
Pacienti, ktorí chcú mať deti, by mali prekonzultovať svoje ochorenia so svojím lekárom.
Moderná reprodukčná medicína vie mnohým párom výrazne pomôcť, ale ani IVF nevie úplne nahradiť pokles plodnosti súvisiaci s vekom ženy.
Ak žena tehotenstvo zatiaľ neplánuje, jednou z možností môže byť mrazenie vajíčok.
Najväčší význam má spravidla v mladšom veku, keď je kvalita vajíčok vyššia.
V súčasnosti neexistuje overená liečba, ktorá by vedela zvýšiť vekovo podmienenú kvalitu vajíčok.
Rovnako nevieme reálne navýšiť ovariálnu rezervu.
Pri výraznejšie zníženej kvalite vajíčok môže byť jednou z možností aj liečba darovanými vajíčkami pri vyššom veku, ktorá býva úspešnejšia najmä u pacientok po 40.
tags: #ktore #choroby #ovplyvnuju #otehotnenie