Ktoré mliečne výrobky sú vhodné pre bábätko a odkedy ich zaradiť

Aj vy ste sa už nad tým zamýšľali? Vášmu zvedavému, hladnému papkáčovi predstavujete tuhú stravu od 6 mesiacov - a vás vidí piť kozie, ovčie či kravské mliečko a snaží sa za ním načiahnuť.

Odkedy môžu bábätká tieto mliečka a môžu piť aj rastlinné? Mliečko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa.

Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie.

Lenže kozie a ovčie mliečko má iné zloženie než kravské a to vaše dieťatko je práve na kravské precitlivené. Alebo ste ten prípad, kedy sa u dieťatka potvrdila intolerancia či alergia na kravské mliečko?

Prvých 6 mesiacov: materské alebo umelé mlieko

Ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), tak aj ďalšie inštitúcie odporúčajú pre vás a vaše bábätko, aby bolo prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom.

Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny.

Materské mliečko ženské telo “vyrába” presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku, preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako vám to obom vyhovuje.

Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatívy k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje.

Príkrm znamená iná strava ako je mlieko - materské alebo umelé.

Začiatok príkrmov neznamená koniec dojčenia

To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene.

Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené.

Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne.

Ak tieto znaky vykazuje, tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie.

Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6 mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov.

Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie.

Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce.

Od 6. mesiaca: mlieko zostáva hlavným zdrojom energie

Mamičky dostávajú odporúčanie, aby od 6. mesiacov veku zavádzali do jedálnička svojich bábätiek tuhú stravu.

Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku.

Riaďte sa svojím bábätkom a jeho preferenciami a ak si nie ste niečím istá, poraďte sa so svojou pediatričkou alebo pediatrom.

Detičky v tomto veku nepotrebujú papkať trikrát denne mimo umelého či materského mlieka a pre svoje malé žalúdky stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky.

Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.

Od 6. až 8. mesiaca: prvé mliečne výrobky

Podľa aktuálnych odporúčaní možno biely plnotučný jogurt bez pridaného cukru zaradiť približne od ukončeného 6. mesiaca, keď už dieťa začína s príkrmami.

Naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov.

Začnite podávaním plnotučného 3,5% (nie smotanového), bieleho neochuteného jogurtu.

Najlepšie je ponúknuť jogurt na olovrant alebo ako dezert po hlavnom jedle.

Dajte 1-2 lyžičky 1. deň, potom pokojne viac - zaraďovať 3 dni.

Po zaradení môže pokojne každý deň zjesť napríklad na olovrant 1 takýto biely jogurt.

Aký jogurt vybrať

• čistý, biely a neochutený jogurt;
• plnotučný jogurt;
• jogurt bez pridaného cukru;
• jogurt bez umelých sladidiel a zbytočných aditív;
• prednosť môžu dostať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr.

Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu.

Biely jogurt sa dá ochucovať aj prídavkom čerstvého ovocia, džemu, kompótu, ovsených vločiek, či cereálii.

Jogurty s obsahom umelých sladidiel sú nevhodné.

Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo.

Maslo, smotana a ďalšie výrobky

Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.

Z mliečnych produktov po zavedení jogurtu môže lučinu, maslo, do varenia smotanu, mozarelu.

Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana.

Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok.

Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu.

Syry: kedy a ktoré vybrať

Aj syry môžu byť výborným zdrojom vápnika. Pri výbere syra vždy sledujte obsah soli.

Malé množstvo kvalitného tvrdého syra možno zaradiť približne od 8. až 10.

Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy, chvíľu pred 1. rokom.

Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán.

Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ.

Tvaroh, cottage a tvrdé syry taktiež, ale iba menšie množstvá.

Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú.

Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie.

Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka.

Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme.

Od 9. do 12. mesiaca: pokračujte v mliečnych výrobkoch

Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko, až potom ponúknite rôzne druhy potravín.

Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín.

Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom.

Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov. Aj niekoľko dní po sebe.

Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie.

Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke.

Od 12. mesiaca: kravské, kozie a ovčie mlieko

Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života.

Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto.

Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených.

Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko.

Kravské mlieko je do 1 roka nevhodné.

Po prvom roku sa môže zaraďovať v menšom množstve, najmä ako súčasť jedál.

Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu.

Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda.

Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.

Koľko mliečnych výrobkov dieťa potrebuje

Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne.

150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra.

U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy.

Kozie a ovčie mlieko

Kozie a ovčie mliečko má iné zloženie než kravské.

Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu, ale menej ako kravské, hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov a viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík.

Majú však menej napríklad vitamínu B12 a folátu - B9.

Môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života.

Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského.

Ak má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie, ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie.

Preto kozie ani ovčie mlieko nie sú vhodnou automatickou náhradou pri alergii na kravské mlieko.

Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.

Nepasterizované mlieko a výrobky zo salaša

Nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí.

Detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín.

Nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka.

Mliečne výrobky sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii.

Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov.

Rastlinné nápoje: nie sú náhradou mlieka pre dojča

Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď.

Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku.

Pre deti do 1. roka života radšej nie.

Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení.

Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou.

Po 1. roku života sa rastlinné nápoje môžu zaradiť, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou.

Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam.

Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.

Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle.

Polotučné a nízkotučné výrobky

Vo výžive malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky.

Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov.

Tuk navyše deti potrebujú.

Ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka.

Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.

Tvaroh, bryndza a sladké mliečne dezerty

Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu, nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli.

Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka.

Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka.

Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch.

Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka.

Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené.

Čo ak dieťa kravské mlieko netoleruje

V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov.

Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry.

Čo sa týka iných mliečnych výrobkov, ako pribináčiky alebo termixy, treba overiť, ako ich dieťa znáša a či sa po ich konzumácii neobjavia ťažkosti.

Ak sa u dieťaťa potvrdila intolerancia či alergia na kravské mlieko, vhodnú náhradu a ďalší postup treba riešiť s pediatrom alebo pediatričkou.

Umelé mlieko po prvom roku

Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička.

Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku.

Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou.

Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu.

Probiotiká a bábätká

Zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká.

Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku, ovplyvnené sú aj stravou dojčiacej maminky.

Pridávané sú aj do umelého mlieka.

Probiotiká sú závislé na kmeňoch baktérií, každá má iný význam, napríklad koliky či zápcha.

Treba vedieť zvoliť tie správne, nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať.

Praktické pravidlá pri zaraďovaní mliečnych výrobkov

• Začnite malým množstvom, napríklad jednou až dvoma lyžičkami.
• Novú potravinu podávajte tri dni po sebe, aby ste mohli odsledovať prípadnú nežiaducu reakciu.
• Vyberajte plnotučné, čisté, neochutené a nesladené výrobky.
• Pri syroch sledujte obsah soli.
• Uprednostnite pasterizované výrobky z overeného obchodu.
• Nenahrádzajte materské alebo umelé mlieko kravským, kozím, ovčím ani rastlinným nápojom pred prvým rokom.
• Mlieko na pitie nepovažujte za nápoj na uhasenie smädu.
• Na smäd ponúkajte čistú vodu.
• Sledujte reakcie dieťaťa a pri podozrení na alergiu alebo intoleranciu sa poraďte s pediatrom.

Vápnik aj z iných potravín

Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné.

Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka.

Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať.

Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky.

Nie každé dieťa však s nadšením vypije fľašu mlieka. Je to úplne bežné.

Mlieko a mliečne výrobky obsahujú vápnik, kvalitné bielkoviny, vitamíny skupiny B, vitamín D, ak je výrobok obohatený, a zdravé tuky, ktoré sú dôležité pre správny rast dieťaťa.

Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve.

tags: #ktore #mliecne #vyrobky #pre #babatko