Obdobie okolo tretieho roku života dieťaťa je fascinujúcim prechodom od batoľaťa k mladšiemu predškolákovi. Je to čas, kedy dochádza k obrovským zmenám v reči, motorike, myslení a sociálnom správaní. Toto obdobie je plné objavovania, učenia sa a rastúcej samostatnosti.
Psychologické vyšetrenie u 3-ročného dieťaťa môže byť dôležitým krokom k zabezpečeniu optimálneho vývinu a riešeniu prípadných ťažkostí. Zmysel má najmä vtedy, keď rodičia pozorujú výrazné odchýlky, dlhodobo pretrvávajúcu zmenu správania alebo si jednoducho nevedia rady a potrebujú odborné usmernenie.
Kedy je psychologické vyšetrenie trojročného dieťaťa potrebné?
Vývin psychických a motorických funkcií u dieťaťa podlieha istým zákonitostiam a má svoje štádiá, ktoré súvisia s dozrievaním nervovej sústavy. Rodičia sú zvyčajne prví, ktorí si všimnú možné zaostávanie vo vývine, pretože svoje dieťa pozorujú denne a porovnávajú ho s vrstovníkmi.
Podozrenie na problém môže spôsobiť bezsenné noci, a preto je dôležité vyhľadať radu odborníka. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Dôvody na návštevu detského psychológa
Detského psychológa treba navštíviť predovšetkým vtedy, keď u dieťaťa zistíte:
- oneskorenie vo vývine motoriky, reči alebo nácviku čistoty;
- problémy v správaní, napríklad neprimeraný hnev, nočné pomočovanie alebo poruchy príjmu potravy;
- obdobie smútku, plačlivosti alebo výraznej úzkosti;
- izoláciu od kolektívu a stiahnutie sa do seba;
- nadmerné agresívne správanie, napríklad kopanie alebo hryzenie;
- náhle zmeny nálad;
- nespavosť alebo nadmernú spavosť;
- náhlu zmenu chuti do jedla;
- časté sťažnosti na bolesti hlavy, brucha a podobne, ak lekár ochorenie vylúčil;
- problémy s vyrovnávaním sa so životnými zmenami, napríklad s rozvodom rodičov, úmrtím v rodine alebo stratou blízkej osoby;
- sexuálne, fyzické či emocionálne zneužitie a ich traumatické udalosti.
Prvé príznaky psychických ťažkostí
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.
- Častý plač bez zjavného dôvodu: Ak dieťa často plače na prvý pohľad bez jasného dôvodu, môže to byť signálom emocionálnych ťažkostí.
- Smútok a strata záujmu: Ak je dieťa neustále smutné, nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo, a izoluje sa, môže ísť o prejav psychických ťažkostí.
- Úzkosti: Neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú každodennú činnosť dieťaťa, môžu ovplyvňovať jeho účasť na spoločenských aktivitách, športe a hrách.
- Zmeny správania: Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte, ale vyhľadajte odbornú pomoc.
Čo je v troch rokoch bežné?
Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach.
Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne. Niekedy chcú od svojho dieťaťa naozaj veľa, napríklad aby vedelo rátať do 10 alebo aby sa vydržalo hrať nejakú hru aspoň hodinu. Iní rodičia sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa vlastne nechcú nič, respektíve mu to ani nedovolia, takže potom prichádzajú 3-ročné deti, ktoré sa nevedia samostatne najesť či napiť z pohárika.
Rečový vývoj
Po treťom roku života dieťaťa dochádza k výraznému rozvoju reči. Slovná zásoba sa rapídne rozširuje a deti sa učia nové slová veľmi rýchlo.
Podľa jedného vývinového prehľadu dokáže trojročné dieťa povedať od 250 do 500 slov. Iný prehľad uvádza, že by malo aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80 %. Rozdiel v uvedených číslach môže súvisieť s rozdielnymi vývinovými normami a individuálnym tempom dieťaťa.
Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“. Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. V tomto veku by malo používať aj zámená, napríklad: „ja varím polievočku, ty budeš spinkať?“ Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh, napríklad v troch až štyroch vetách.
Trojročné dieťa už dokáže lepšie pochopiť otázky a odpovedať na ne. Deti v tomto veku už dokážu tvoriť dlhšie vety, ktoré sa skladajú aj zo šiestich slov. Vety sú jednoduché a majú logický sled.
Pri správnom vývoji reči sa prvé slová objavujú vo veku 10 - 15 mesiacov. Vo veku 18 mesiacov na otázku „Kde je jablko?“ vie dieťa identifikovať jablko na obrázku a dokonca aj porozumieť tomu, na čo sa pýtame. Dvojročné dieťa má slovnú zásobu v počte minimálne 50 slov a tieto slová začína spájať do viet.
Oneskorený vývin reči môže mať viacero príčin. Jedným z hlavných dôvodov môže byť oneskorený vývin motoriky.
Motorický vývoj
Deti v tomto veku už skáču aj na jednej nohe. Striedajú nohy pri chôdzi po schodoch a nemusia sa pridržiavať zábradlia. Dokážu používať pedále na trojkolke alebo bicykli s opornými kolieskami.
Dieťa dokáže chytiť loptu do ohnutých paží. Beh je istejší a koordinovanejší. Skáče znožmo dole z prekážok vysokých až približne 40 cm. Skáče a stojí na jednej nohe približne 5 sekúnd. Chodí dopredu a dozadu bez problémov.
Dieťa dokáže držať ceruzku prstami a kresliť kruhy, zvislé a vodorovné čiary. Začína kresliť kruh, trhá papier na dve časti a začína sa zdokonaľovať jeho jemná motorika - pohyby prstov a celej ruky.
Deti sa dokážu obliecť a vyzliecť bez pomoci, ak majú jednoduché oblečenie. Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno. Pri stavaní kociek dokáže trojročné dieťa na seba postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla.
Rozumový a sociálny vývoj
Trojročné deti sa stávajú zvedavými objaviteľmi, ktorí sa učia o svete okolo seba a rozvíjajú svoje sociálne zručnosti.
Dieťa rozoznáva základné tvary a farby a vie ich roztriediť. Vie pomenovať predmety na obrázkoch. Zvládne sa orientovať vonku, rozoznáva dennú dobu a vie určiť prednú alebo zadnú časť oblečenia.
Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia a obvykle má veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí.
Malo by vedieť správne pomenovať základné farby, pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“, porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí, zapamätať si časť príbehu, počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami, triediť predmety podľa tvaru a farby a poskladať veku primerané puzzle.
Trojročné dieťa má vedieť niekoľko minút udržať pozornosť na jednu činnosť a sústrediť sa. Dieťa sa rado hrá s kamarátmi v kolektíve a vie požičiavať hračky. Začína sa hrať s inými deťmi, predstiera v hre, spieva a začína obľubovať riekanky a básničky.
Trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy a začínajú mať schopnosť zlepšovať náladu, ak je niekomu v ich okolí do plaču. Nastáva obdobie, ktoré je dôležité pre emocionálny vývin dieťaťa. Začína vnímať množstvo rôznych emócií a tiež vinu a hanbu. Vníma emócie ostatných ľudí a omnoho viac ich ovplyvňuje. Učí sa ich pomenovať.
Dieťa si zvnútorňuje príkazy a zákazy dospelých v jeho okolí a prostredníctvom výchovy a vlastných skúseností si postupne vytvára a osvojuje morálne pravidlá a spoločenské konvencie.
Vývinové míľniky nie sú skúškou rodiča ani dieťaťa
Vývin dieťaťa môže prebiehať rovnomerne, ale aj nerovnomerne. Jednotlivé oblasti nemusia napredovať rovnakým tempom, preto jeden slabší výkon automaticky neznamená psychickú poruchu alebo celkové zaostávanie.
Rodičia svoje dieťa pozorujú dennodenne a porovnávajú ho s vrstovníkmi, preto sú zväčša prví, ktorí vyslovia podozrenie na možné zaostávanie vývinu. Podozrenie je ako červík - hlodá, vŕta, rastie a často spôsobuje bezsenné noci. A to je moment, kedy si treba povedať STOP a radšej vyhľadať radu odborníka.
Psychologické vyšetrenie môže potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na zaostávanie vo vývine a umožniť dieťaťu optimálny vývin s rešpektovaním jeho osobitostí.
Odplienkovanie a psychologické vyšetrenie
Pri odplienkovaní dieťatka rozhodne neplatí, že ten, kto sa odučí od plienky najskôr, jednoznačne vyhráva. Ak dieťa nebolo na to pripravené, čoskoro to vyjde najavo.
Dnes je ešte stále v mnohých rodičoch zakorenený mýtus o tom, že dieťa by sa malo zbaviť plienky najneskôr do druhých narodenín. Nosiť plienku aj po 24. mesiaci nie je žiadna hanba.
Kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie?
- Veľkú potrebu vykonáva približne v rovnakom čase.
- Rozumie jednoduchým pokynom.
- Zaujíma ho, čo sa to s ním deje.
- Začne si všímať, čo práve robí.
- Vadí mu špinavá plienka.
Dôležité je, aby sa najprv naučilo rozumieť signálom svojho tela, inak bude akékoľvek sedenie na nočníku neproduktívne. Ak dieťa budete nútiť na to, na čo nie je pripravené, vyvoláte v ňom iba odpor.
Pri odplienkovaní je dôležitá vaša trpezlivosť. Ak vás prepadá nervozita, odložte trénovanie na nočník na neskôr. Inak dieťa veľmi rýchlo vycíti, že nie ste v poriadku.
Väčšina detí sa po odplienkovaní síce k plienke nevráti, no u mnohých sa môže prejaviť určitý regres, ktorý je však prirodzený. Môže to byť v dôsledku veľkej životnej zmeny, ktorá je pre dieťa príčinou stresu. Nástup do škôlky, narodenie súrodenca alebo iná dôležitá udalosť sa často stane dôvodom, kvôli ktorému sa dieťa opäť začne pocikávať.
Pri odplienkovaní sa netreba nikam ponáhľať. Všetko má svoj čas. Očakávať od dieťatka, že zo dňa na deň bude cikať výlučne do nočníka a nikdy sa mu nestane nehoda, je jednoducho nereálne.
Obdobie vzdoru v troch rokoch
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21 - 23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole.
Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Skúšajú hranice a snažia si potvrdiť svoju nezávislosť. Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Ako reagovať na vzdor
- Najmä nekričať, nezvyšovať hlas a nevracať hnev inou formou.
- Pokúsiť sa situáciu pozorovať ako nestranný divák.
- Ak je záchvat zlosti veľký, odstrániť z dosahu všetko, čím by si dieťa mohlo ublížiť.
- Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať.
- Pomáha aj odvedenie pozornosti.
- Nechať dieťa rozhodnúť o nepodstatných veciach.
- Rozhodne sa nenechať biť.
- Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú.
- Vysvetľovať a hovoriť s nimi ako s partnermi.
Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. Od rodičov to chce veľa trpezlivosti a pochopenia, ale aj dôslednosti.
Rodič nemusí čakať, kým problém „zhorí“
Na psychológa sa môžeme obrátiť, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí.
Keď si neviete rady s niečím vo výchove svojho dieťaťa alebo máte dojem, že nič nefunguje, rezervujte si termín u psychológa. Na konzultáciu so psychológom idete bez dieťaťa. Máte tak možnosť povedať všetko, čo vám robí starosti.
Po konzultácii budete lepšie rozumieť reakciám a správaniu svojho syna alebo svojej dcéry a budete vedieť, čo od vás potrebuje. Odporúčanie dostanete aj po konzultácii bez diagnostiky.
Niekedy nás, rodičov, premôžu silné pocity, ktorým nerozumieme. Sme podráždenejší, úzkostlivejší, výbušnejší a občas strácame kontrolu nad sebou. Vtedy sa nám mohli aktivovať naše nevyriešené nevedomé záležitosti z detstva.
Pre pokoj a nadhľad navrhujem aspoň jednu návštevu odborníka na duševné zdravie. Rodičovstvo, akokoľvek sme po ňom túžili, môže byť veľmi náročné. V určitej fáze nášho života môžeme potrebovať viac podpory, ako nám môžu poskytnúť naši najbližší.
Vyhľadať psychológa v žiadnom prípade neznamená to, že ste niečo pokazili alebo ste zlyhali. Znamená to, že vám záleží na vašom dieťati a chcete pre neho to najlepšie.
Vyšetrenie nemusí vždy absolvovať priamo dieťa
V prípade najmenších detí odporúčam Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Trnava, Žilina, Košice), nakoľko majú tím odborníkov a odborníčok - psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, logopéd a fyzioterapeut - „pod jednou strechou“ a postarajú sa o deti až do 7. veku.
Dokážu včas zachytiť aj mierne odchýlky vo vývine a podporia správny vývin dieťaťa. Tým sa znižuje riziko neskorších komplikácií.
Čím je dieťa mladšie, tým častejšie s ním pracujeme prostredníctvom rodiča a používame na tento účel filiálnu terapiu. Zvláštnosťou už nie je práca s deťmi mladšími ako 3 roky, kedy rodičia prichádzajú viac s cieľom sledovania a prevencie, prípadne korekcie.
Odborník pomáha rodičovi zorientovať sa v tom, aké kroky by boli následne potrebné: môže sa jednať o poradenskú činnosť pre rodiča alebo rodičov, zrealizuje sa diagnostika dieťaťa, alebo sa dohodnú na priamej činnosti s dieťaťom.
Rodič môže pracovať na svojich zručnostiach v rámci Kurzu filiálnej terapie. Terapiu hrou môžete so svojím dieťaťom robiť aj vy počas kurzu rodičovských zručností.
Ako prebieha psychologická diagnostika trojročného dieťaťa?
Psychologická diagnostika detí sa skladá z veľmi podrobného rozboru vývinu dieťaťa formou rozhovoru s rodičmi. Používajú sa aj rôzne škály a dotazníky pre rodičov na posúdenie vývinu dieťaťa.
Dvadsaťdeväťročná prax detského psychológa učí, že ambulanciu, v ktorej sa vyšetrujú najmenšie deti, treba mať zariadenú civilne. Malé dieťa nechápe rozdiel medzi lekárom a psychológom, preto rodičom odporúčame, aby deťom do 5 rokov nehovorili, že idú k pani doktorke psychologičke, ale jednoducho len na návštevu k jednej tete, kde sa budú hrať.
Je to pravda, lebo psychologické vyšetrenie je vlastne manipulácia s presne predpísanými hračkami na základe štandardných inštrukcií.
Rozhovor s rodičmi
Úvod vyšetrenia tvorí rozhovor s matkou alebo rodičmi, v ktorom je potrebné zistiť všetky okolnosti týkajúce sa priebehu tehotenstva a pôrodu, ktoré by mohli mať vplyv na vývin dieťaťa.
Odborník sa môže pýtať na raný vývin dieťaťa, zdravotné ťažkosti, pohybový a rečový vývin, sociálne správanie, spánok, stravovanie, nácvik čistoty, rodinné prostredie a aktuálne obavy rodičov.
Pozorovanie hry a úloh
Väčšina škôlkarov zvládne psychologickú diagnostiku, ktorá zahŕňa rozhovor, metódy využívajúce hru a kreslenie a úlohy zamerané na posúdenie schopností a zručností dieťaťa, aj samostatne, nakoľko sú zvyknuté spolupracovať s dospelými.
Psychológ sleduje, ako dieťa rozumie pokynom, ako komunikuje, ako sa hrá, ako rieši jednoduché úlohy, ako reaguje na neúspech, ako vyhľadáva pomoc a ako nadväzuje kontakt.
Čo môže sledovať Gesellova vývinová škála?
- Motorika: hrubá a jemná motorika, koordinácia pohybov.
- Adaptívne správanie: schopnosť riešiť problémy a prispôsobiť sa novým situáciám.
- Sociálne správanie: interakcia s okolím a reakcie na sociálne podnety.
- Reč: porozumenie reči a schopnosť vyjadrovania.
Psychológ vypočíta vek dieťaťa s presnosťou na 1 týždeň, pričom u predčasne narodených detí sa do 12 mesiacov od narodenia odráta od fyzického veku počet týždňov, o ktoré sa narodili skôr, teda korigovaný vek.
Vyšetrenie Gesellovou vývinovou škálou sa začína na úrovni takto vypočítaného veku. V prípade, že niektoré z ukazovateľov predpísaných pre daný vek dieťa ešte nezvláda, pokračuje sa na nižšej vekovej úrovni až dovtedy, kým dieťa nesplní všetky položky v teste.
Takto je možné vo vývine zistiť stupeň zaostávania. Ak dieťa na úrovni svojho veku zvládlo všetko, pokračuje sa na vyššej vekovej úrovni až dovtedy, kým už dieťa nesplní žiadnu požiadavku.
Čo môže byť výsledkom vyšetrenia?
Vývin dieťaťa môže prebiehať rovnomerne, ale aj nerovnomerne. Ak je napríklad dieťa hypotonické a vo veku 9 mesiacov ešte nesedí a nič nerozpráva, ale sociálne správanie, adaptívne správanie a porozumenie reči sú v norme, neznamená to, že má psychomotorickú retardáciu.
Keďže sa škála prejavov dieťaťa dá zmapovať s presnosťou na 1 týždeň, vieme povedať, čo vo vývine zákonite bude nasledovať.
Podľa toho sa dá vypracovať buď stimulačný program pre deti, ktoré v niečom zaostávajú, alebo naopak „rozvíjajúci“ program pre deti s normálnym alebo akcelerovaným vývinom, aby sa doma nenudili pri činnostiach, ktoré už dávno zvládli.
Ak poznáme vývinový či mentálny vek dieťaťa, dokážeme rodičom cielene poradiť, ako zvládnuť problémy, ktoré sa zrazu vynoria a často paralyzujú celú rodinu.
Dokážeme posúdiť, či sú prejavy v norme a jednoducho patria k veku, alebo ide o niečo, s čím sa treba cielene zaoberať.
Príprava trojročného dieťaťa na vyšetrenie
Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. Keď sa už rozhodnú navštíviť s dieťaťom psychológa, tak ho na to dostatočne nepripravia, väčšinou mu nič nepovedia a v tom „lepšom“ prípade mu len oznámia, že sú objednaní k doktorovi.
U detí už slovo „doktor“ môže vyvolávať pocit strachu, neistoty až stresu, a to potom znemožňuje psychológovi nadviazať s dieťaťom rozhovor v priateľskej atmosfére a priviesť ho k požadovanej spolupráci.
Dieťa treba primerane jeho rozumovým schopnostiam informovať o všetkom podstatnom v jeho budúcom terapeutickom vzťahu so psychológom, ktorého nesmie rodič prezentovať ako „strašiaka“, ale skôr ako „dobrého uja či tetu“, ktorý sa chce s dieťaťom len porozprávať.
- Rozprávajte o návšteve pokojne a jednoducho.
- Vysvetlite, že sa dieťa bude hrať, kresliť alebo rozprávať.
- Nesľubujte výsledok ani nehovorte, že musí všetko zvládnuť.
- Nevyvolávajte dojem skúšky alebo trestu.
- Neoznačujte psychológa za lekára, ak by to dieťa vystrašilo.
Úloha rodiča a spolupráca s odborníkom
Spolupráca s rodičmi alebo zákonnými zástupcami je nesmierne dôležitá. Dieťa je klientom centra, odborníci sa snažia hľadieť na potreby a záujmy detí, zároveň spolupráca s rodičmi je nevyhnutná a významná.
Rodič môže byť požiadaný o doplnenie vyšetrení od ďalších odborníkov, napríklad neurológa, pedopsychiatra alebo pediatra. Prípadne mu môže byť odporúčané iné zariadenie v súvislosti s potvrdením alebo vylúčením diagnózy.
Ak sa jedná o vzdelávacie ťažkosti dieťaťa, po absolvovaní vstupu u psychológa a vyšetrení intelektu dieťaťa prichádza rodič s dieťaťom ku špeciálnej pedagogičke, ktorá dopĺňa diagnostiku a ďalšie vyšetrenia o potrebné náležitosti.
Psychológ a psychologička neriešia iba poruchy psychického vývinu detí. Na psychológa sa môžeme obrátiť, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí.
Hra ako forma psychologickej pomoci
Z pohľadu vývinovej psychológie pre deti do 10 rokov je najvhodnejšou a efektívnou psychologickou pomocou práve terapia hrou.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí.
Detské terapie zahŕňajú aj hry. Dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike.
Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Výchova, hranice a psychická pohoda dieťaťa
Láska rodičov k dieťaťu je nevyhnutná, ale musí byť citlivo vyvážená. Dieťa nesmie manipulovať s rodičmi. Rodič je ten, ktorý pomôže, postará sa, pohladí, ale keď si to situácia vyžaduje, tak pokarhá, napomenie, usmerní a vysvetlí, prečo tak nemôže byť.
Je dôležité naučiť sa psychicky podržať dieťatko, a to i vtedy, keď nespĺňa naše predstavy. Snažte sa byť jeho partnerom, ktorý ho nezradí v dôležitých momentoch.
Pri výchove je dôležitá dôslednosť, nie ponižovanie, vyhrážky alebo krik. Výčitky a nadávky neúčinkujú na nikoho. Vyvolávajú negatívne pocity a ničia sebavedomie našich detí.
Každý úder, ktorý zasiahne vaše dieťa, zasiahne váš vzájomný vzťah, dôveru, pocit istoty, lásku a bezpečie.
Všetky nepriateľské reakcie - vyhrážky, nadávky, prísne tresty a bitka - majú niečo spoločné. Sú prejavom rodičovskej bezmocnosti. Všetci rodičia sa dopúšťajú chýb vo výchove a všetci rodičia majú ľudské slabosti.
Kde hľadať pomoc?
Všeobecne platí, že ak máme akékoľvek obavy, pochybnosti alebo nezodpovedané otázky, konzultujme so psychológom.
Keď hľadáte psychológa pre svoje dieťa alebo pre seba, spýtajte sa rodičov v rôznych skupinách na sociálnych sieťach, koho odporúčajú.
V prípade najmenších detí môžu pomôcť Centrá včasnej intervencie v Bratislave, Trnave, Žiline a Košiciach. Plamienok n.o. vyhľadajte vtedy, keď sa staráte o nevyliečiteľne choré deti.
Ak máte naliehavé obavy o zdravie alebo bezpečie dieťaťa, obráťte sa na pediatra, detského psychológa, pedopsychiatra alebo príslušnú krízovú službu.
Vyšetriť trojročné dieťa má zmysel vtedy, keď môže priniesť jasnejšie porozumenie jeho vývinu, upokojiť rodičov, zachytiť odchýlky včas a navrhnúť konkrétnu podporu. Nemusí ísť vždy o rozsiahlu diagnostiku. Niekedy stačí odborná konzultácia s rodičom, inokedy pozorovanie hry, vývinové vyšetrenie alebo spolupráca viacerých odborníkov.
tags: #ma #zmysel #vysetrit #psychologicky #trojrocne #dieta