Nezaopatrené dieťa a zdravotné poistenie na Slovensku

Nezaopatrené dieťa môže mať na Slovensku postavenie poistenca štátu alebo si môže odvodzovať právo na zdravotnú starostlivosť od ekonomicky činného rodiča v inom členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vo Švajčiarsku. Rozhodujúce je najmä bydlisko dieťaťa, ekonomická činnosť zákonných zástupcov, štúdium a uplatniteľné právne predpisy.

Pri posudzovaní zdravotného poistenia dieťaťa treba rozlišovať medzi slovenským verejným zdravotným poistením, postavením poistenca štátu a cezhraničnou koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia.

Kto sa považuje za nezaopatrené dieťa

Pojem „nezaopatrený rodinný príslušník“ je definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Nezaopatrené dieťa je definované podľa zákona c. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení §3 ods. 2 písm. nezaopatrené dieťa - do 26 rokov veku, ktoré je študentom denného alebo externého štúdia a nemá titul II. stupňa alebo do 30 rokov, ktoré je študentom denného štúdia a nemá titul II.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje osoba, ktorá sa v určitom momente nachádza v stave „nezaopatrené dieťa“ podľa § 11 ods. 7.

Jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby.

Základnou podmienkou nezaopatrenosti je, že posudzovaná osoba nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na jej právne postavenie.

Nezaopatrené dieťa ako poistenec štátu

Za nezaopatrené dieťa platí poistné na zdravotné poistenie štát.

Poistencom štátu je však nielen nezaopatrené dieťa, môže ním byť aj matka alebo otec dieťaťa.

Poistenci, za ktorých platí poistné štát, sú definovaní v § 11 ods.

§ 11 ods. 7 písm. a) ZZP.

do skončenia povinnej školskej dochádzky - podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona, žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16.

po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č.

Treba zdôrazniť, že nezaopatreným dieťaťom, a teda poistencom štátu na účely zákona o ZZP je študent SŠ, resp.

Pri pokračovaní v štúdiu na VŠ po skončení SŠ - je študent poistencom štátu aj v čase od 1.9.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe č.

Štúdium nezaopatreného dieťaťa v zahraničí

Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojenom kráľovstve, podliehajú slovenským právnym predpisom podľa článku 11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte.

Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle §11 ods.7 písm.

Ak dieťa iba dočasne študuje v inom členskom štáte a jeho skutočné bydlisko zostáva na Slovensku, samotné štúdium v zahraničí automaticky neznamená zánik slovenského verejného zdravotného poistenia.

Dieťa narodené na Slovensku alebo v zahraničí

Verejne zdravotne poistené je dieťa narodením, ak ide o poistenca s trvalým pobytom na území SR.

Od 1. augusta 2022 platí na Slovensku pravidlo, že dieťa sa po narodení automaticky stáva poistencom tej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistená jeho matka.

Informácie o narodení dieťaťa VšZP získava z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na základe čoho dieťa zaeviduje ako svojho poistenca.

Preukaz poistenca pre dieťa je následne zaslaný poštou na adresu trvalého alebo prechodného pobytu na Slovensku.

Aj dieťa narodené v inom členskom štáte EÚ bude zdravotne poistené na Slovensku v poisťovni, kde bola poistená jeho matka.

Ak matka nie je v čase narodenia dieťaťa poistená na Slovensku a na dieťa sa vzťahujú slovenské právne predpisy, bude poistené v zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov.

V prípade mamičiek s inou ako slovenskou štátnou príslušnosťou je potrebné individuálne posúdenie, či novorodenci spĺňajú legislatívne podmienky pre vstup do systému verejného zdravotného poistenia.

Povinne verejne zdravotne poistené je aj nezaopatrené dieťa, ktoré sa narodí poistencovi, na ktorého sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Povinne verejne zdravotne poistené je aj nezaopatrené dieťa, ktoré má na území Slovenskej republiky verejne zdravotne poisteného aspoň jedného zákonného zástupcu alebo fyzickú osobu, ktorej bolo zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

Verejne zdravotne poistené je odo dňa narodenia do dňa získania povolenia na pobyt na území SR len v prípade, ak sa povolenie na pobyt udelilo na základe žiadosti podanej podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov do 90 dní odo dňa narodenia.

Zmena zdravotnej poisťovne dieťaťa

Pokiaľ matka dieťaťa je poistencom inej zdravotnej poisťovne a chce dieťa poistiť vo VšZP, môže tak urobiť podaním prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne do 30. septembra.

Dieťa sa stane poistencom VšZP od 1. januára nasledujúceho roka.

Prihláška na zmenu zdravotnej poisťovne: Ak chcete dieťa poistiť v inej zdravotnej poisťovni, je potrebné podať prihlášku na zmenu.

Táto zmena nadobudne platnosť od 1. januára nasledujúceho roka.

Rodič ako poistenec štátu pri starostlivosti o dieťa

Štát za vás môže platiť poistné na zdravotné poistenie aj vtedy, ak vám skončí nárok na rodičovský príspevok (dieťa dovŕši 3 roky), ak sa osobne celodenne a riadne staráte o dieťa vo veku do 6 rokov.

Osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, môže byť považovaná za poistenca štátu, ak za ňu nie je platiteľom štát z iných dôvodov (napr. z dôvodu celodennej a riadnej starostlivosti o to isté dieťa).

Podľa § 11 ods. 10 ZZP, osobná celodenná a riadna starostlivosť je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení.

Za zamestnanca je povinný zmenu platiteľa poistného, ktorým je štát, oznamovať zamestnávateľ - tak pri nástupe alebo skončení materskej/rodičovskej dovolenky.

Matka má povinnosť oznámiť svojej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného - štát, z titulu osobnej celodennej a riadnej starostlivosti, a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti.

V prípade, že osoba poberá materské, považuje sa za poistenca štátu, bez ohľadu na to, či má popri materskom ďalší príjem.

Pokiaľ však poberáte rodičovský príspevok alebo ste osoba, ktorá sa celodenne a riadne stará o dieťa do 6 rokov, štát za vás bude platiť poistné na zdravotné poistenie iba vtedy, ak nebudete mať zároveň príjem ako zamestnanec alebo SZČO vyšší ako 15-násobok životného minima.

Tu je však potrebné uviesť, že uvedená podmienka sa bude skúmať až pri ročnom zúčtovaní poistného na verejné zdravotné poistenie za príslušný rok.

Ak teda poistenec nesplní uvedenú podmienku, štát za takéhoto poistenca poistné platiť nebude.

V prípade matky, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku, alebo matky ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov (teda poistenec štátu ) a je aj SZČO sa zároveň uplatňuje § 11 ods. štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ak má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa § 13 vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia alebo vyšší ako jeho pomerná časť prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u).

Ďalšie situácie, keď platí poistné štát

Štát platí poistné za poberateľa tzv. § 11 ods. 7 písm. d) ZZP.

Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok.

Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je invalidná - podľa § 71 ods.

Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z.

Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z.

Podľa § 11 ods. osoba, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné, materské...

Štát platí poistné za osobu, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných.

Štát platí poistné za príslušníka silového rezortu (policajt, vojak) v čase PN.

Štát platí poistné za fyzickú osobu vykonávajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu.

Dieťa a práca rodiča v inom štáte

Ak sa rozhodnete odísť do iného členského štátu Európskej únie, krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, nárok na verejné zdravotné poistenie sa posudzuje aj u vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Ak sa rozhodnete žiť v inom členskom štáte EÚ, krajine Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, nárok na verejné zdravotné poistenie sa posudzuje aj u vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Posudzuje sa situácia zákonných zástupcov, teda kde je ekonomicky činný otec a matka dieťaťa, ako aj to, kde sa dieťa reálne zdržiava.

To znamená, že sa posudzuje, kde je ekonomicky činnou osobou otec dieťaťa a kde matka dieťaťa.

Zároveň sa posudzuje, kde má dieťa bydlisko - tzn. v ktorom štáte sa reálne zdržiava.

Dieťa spadá pod legislatívu toho štátu, kde má ekonomicky činného nositeľa (jedného zo zákonných zástupcov).

Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.

Osoba, ktorá bola posúdená, ako nezaopatrený rodinný príslušník manžela/manželky/otca/matky, v zmysle §3 ods.2 písm.

Čo treba riešiť pri presťahovaní do zahraničia

V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby.

Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky.

Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.

Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená automatický nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na Slovensku.

Potvrdenie o vzniku ekonomickej činnosti nositeľa (manžela/manželky, resp. zákonného zástupcu) v zahraniční.

Stali ste sa ekonomicky činnou osobou v inom členskom štáte, ale bydlisko vám ostalo na Slovensku?

Bydlisko dieťaťa a skutočné zdržiavanie

Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska.

Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania (bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť...).

VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.

Pri posudzovaní bydliska sa zohľadňuje, kde sa dieťa reálne zdržiava, ako aj to, či má pobyt dočasný charakter a existuje úmysel vrátiť sa do pôvodného miesta bydliska po dosiahnutí účelu pobytu.

Manžel alebo manželka ako nezaopatrený rodinný príslušník

Nezaopatreným rodinným príslušníkom, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.

Nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi v zmysle zákona o zdravotnom poistení sú okrem nezaopatrených detí aj manžel/manželka.

Manželstvo páru rovnakého pohlavia:Na základe usmernenia z EU (November 2025) a na základe Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 713/23, ktorý tento názor podporuje platí, že všetky členské štáty musia uznať manželstvá rovnakého pohlavia, ktoré boli legálne uzavreté v inom členskom štáte EÚ.

Manželstvo uzavreté mimo čl.

Pri posudzovaní postavenia manžela alebo manželky je rozhodujúce, či ide o manželstvo uznané podľa uplatniteľných pravidiel a či posudzovaná osoba nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá by ovplyvnila použiteľné právne predpisy.

Príklad: rodina Horváthovcov

Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter.

Otec Roman sa zamestná v Maďarsku.

Mama Viera - je osobou podľa §3 ods.2 písm.

Deti Tomáš a Peter - sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.

Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.

V tomto príklade sa zdravotné postavenie detí posudzuje v nadväznosti na ekonomickú činnosť otca v Maďarsku a na splnenie podmienok nezaopatrenosti.

Príklad: rodina Kováčovcov

Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter.

Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici.

Otec Ján sa zamestná v Českej republike.

Nakoľko prácu vykonáva len Českej republike, podlieha českým právnym predpisom.

Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm.

Deti Tomáš a Peter - sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.

Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom.

Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.

Mama Zuzana v uvedenom príklade nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom, pretože s Jánom nie sú manželia. Postavenie detí sa však posudzuje samostatne ako postavenie nezaopatrených rodinných príslušníkov ekonomicky činného otca.

Oznamovacie povinnosti pri zdravotnom poistení

Poistenec a platiteľ poistného na zdravotné poistenie majú oznamovacie povinnosti podľa zákona č. 580/2004 Z. z.

Tieto povinnosti si plnia prostredníctvom formulára v elektronickej pobočke alebo vyplnením tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“.

Na tomto tlačive poistenec alebo platiteľ poistného (okrem zamestnávateľa) plní oznamovaciu povinnosť pri určení platiteľa poistného alebo pri zmene platiteľa poistného.

V časti „Oznámená zmena“ si poistenec vyberie typ oznamovanej zmeny.

V prípade, že sa oznamované zmeny týkajú poistenca, je potrebné vyplniť osobné údaje poistenca.

Podľa § 23 ods. 1 písm. d) ZZP je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm.

Podľa § 23 ods. 3 ZZP (3) je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočnosti.

Napríklad, podľa § 22 ods. 2 písm. f) ZZP je poistenec povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) ZZP.

Za zamestnanca je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny.

Prihláška do verejného zdravotného poistenia

Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.

Prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni.

Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej.

Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral.

Ak poistenec podal prihlášku v lehote do osem dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca, a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.

Prihlášku klienta, ktorý si vybral Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. ako príslušnú zdravotnú poisťovňu na výkon verejného zdravotného poistenia, je poisťovňa povinná po jej prijatí preveriť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Na základe informácie z úradu potvrdí alebo odmietne prihlášku klienta.

Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky, ak prihláška bola podaná v inej zdravotnej poisťovni alebo jej úrad oznámil podanie prihlášky zákonným zástupcom maloletého, ktorý je zverený do starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby na základe rozhodnutia súdu.

Pri iných dôvodoch vzniku poistenia (napr. návrat z EÚ) je potrebné predložiť kópie dokladov preukazujúcich skutočnosti zakladajúce vznik verejného zdravotného poistenia na území SR.

Vyplnenú prihlášku je potrebné podpísať a doručiť do VšZP osobne na klientske pracovisko alebo zaslať poštou.

Prihlášku môže podať a podpísať aj splnomocnená osoba.

Pri podaní prihlášky je potrebné predložiť doklad totožnosti.

V prípade podania prihlášky poštou je potrebná kópia identifikačného dokladu podávateľa alebo úradne osvedčený podpis.

Pri podaní prihlášky splnomocnenou osobou je potrebný doklad preukazujúci oprávnenosť podania, napríklad splnomocnenie.

Doklady pri posudzovaní dieťaťa

Pri posudzovaní postavenia nezaopatreného dieťaťa môžu byť dôležité najmä doklady o štúdiu, bydlisku, rodinnom vzťahu a ekonomickej činnosti rodiča.

  • rodný list dieťaťa;
  • doklad o štúdiu;
  • potvrdenie o vzniku ekonomickej činnosti nositeľa, ktorým je manžel, manželka alebo zákonný zástupca, v zahraničí;
  • doklad preukazujúci formu bývania, napríklad bývanie v nájme alebo vlastná nehnuteľnosť;
  • doklady o verejnom zdravotnom poistení rodiča;
  • doklady preukazujúce skutočnosti zakladajúce vznik alebo zánik verejného zdravotného poistenia.

Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska.

Doklad PD S1 a zdravotná starostlivosť v štáte bydliska

VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.

Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky, teda čerpanie zdravotnej starostlivosti, od osoby, od ktorej sú závislé.

Rozsah a spôsob čerpania zdravotnej starostlivosti závisí od toho, ktorému štátu osoba podlieha podľa pravidiel koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a kde má svoje bydlisko.

Platby a zdravotná starostlivosť pre deti

Neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie pacienta, je poskytovaná bezplatne.

Zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť poskytovanú pri pôrode.

Vstupná prehliadka u všeobecného lekára pre deti a dorast, všeobecného lekára pre dospelých, gynekológa a stomatológa, ak má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, je hradená zdravotnou poisťovňou.

Lekár nemá právo požadovať od poistenca úhradu za tento výkon.

V určitých prípadoch sa platí za liečbu a lekárske výkony.

Napríklad u zubného lekára sa zo zdravotného poistenia hradí len ošetrenie so štandardnými materiálmi.

Od 1.11.2017 platí poistenec 2 eurá v rámci ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby.

Zdravotná starostlivosť poskytnutá v prírodných liečebných kúpeľoch v súlade s indikačným zoznamom je v plnom rozsahu hradená zdravotnou poisťovňou.

Poistenec uhrádza poplatok za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý v kúpeľoch predstavuje 5 eur za deň pobytu, pričom prvý a posledný deň sa počítajú ako jeden deň.

Preventívne prehliadky detí

VšZP ponúka deťom množstvo zdravotných benefitov a zliav, vrátane pravidelných preventívnych prehliadok u pediatra.

Preventívne prehliadky sa vykonávajú v pravidelných intervaloch:

  • Prvá prehliadka: Do troch pracovných dní od prepustenia z nemocnice. Zahŕňa komplexné pediatrické vyšetrenie, zhodnotenie správy od neonatológa, založenie zdravotnej dokumentácie a poradenstvo rodičom.
  • Druhá prehliadka: Do 5. týždňa života. Zahŕňa anamnézu, vyšetrenie celkového stavu, antropometrické merania, vyšetrenie kože, svalového tonusu a psychomotorického vývinu.
  • Tretia a štvrtá prehliadka: V 8. až 10. týždni života. Zhodnotenie celkového stavu, rastu, vývinu a kontrola ortopedického skríningu.
  • Piata prehliadka: V 3. až 4. mesiaci života. Zhodnotenie rastu, vývinu, stavu orgánov a prvého očkovania.
  • Šiesta prehliadka: V 5. až 7. mesiaci života. Obsahuje rovnaké vyšetrenia ako piata prehliadka, vrátane laboratórneho vyšetrenia moču a druhého očkovania.
  • Siedma prehliadka: V 7. až 9. mesiaci života. Zhodnotenie celkového vývinu, stavu prerezávania zúbkov, orientačné vyšetrenie sluchu a zraku.
  • Ôsma a deviata prehliadka: V 11. až 12. mesiaci života.

Prehliadky sú zamerané na včasné zistenie vrodených vývinových chýb, dedičných ochorení, prevenciu infekčných a metabolických ochorení, ako aj ochorení nervového, pohybového a uropoetického aparátu.

Rodinné dávky súvisiace s dieťaťom

Okrem zdravotného poistenia poskytuje štát rodinám s deťmi aj rôzne finančné príspevky a dávky:

  • Jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa: Po narodení dieťaťa štát prispieva jednorazovou sociálnou dávkou na pokrytie výdavkov spojených s potrebami novorodenca. Suma príspevku je 829,86 EUR pre prvé až štvrté dieťa. Pre piate a ďalšie dieťa je suma navýšená o 151,37 EUR. Nárok sa uplatňuje automaticky.
  • Prídavky na dieťa: Každý mesiac má rodina nárok na prídavky na dieťa vo výške 60 EUR. Prídavky vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom zabezpečiť výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Nárok trvá, kým je dieťa považované za nezaopatrené, najdlhšie do 25 rokov. O dávku je potrebné požiadať na úrade práce.
  • Príplatok k prídavku na dieťa: Tento príplatok vo výške 30 EUR mesačne sa týka rodičov, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus. O príspevok je potrebné písomne požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • Rodičovský príspevok: Na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov, do 6 rokov pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, sa vypláca rodičovský príspevok vo výške 351,80 EUR mesačne. O príspevok je potrebné požiadať na ÚPSVaR po skončení materského.

Osobitné pravidlá pri SZČO, ktorá je poistencom štátu

Podľa § 13 ods. 16 ZZP, na SZČO, ktorý je súčasne poistencom štátu, za ktorého ale štát neplatí poistné z dôvodu uvedeného v § 11 ods.

Súčasne je celý rok 2020 poberateľom starobného dôchodku - je tak osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Ako SZČO a súčasne poistenec štátu má tú výhodu, že pri určení vymeriavacieho základu sa na neho podľa § 13 ods. 13 ZZP nevzťahuje povinnosť zvýšiť vymeriavací základ na tzv. minimálny základ.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 maximálne vo výške 3153 eur, bude za rok 2020 za neho platiť poistné štát.

On sám platí poistné z činnosti SZČO a to sa vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania.

Ak pán Ladislav dosiahne v ročnom zúčtovaní za rok 2020 vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 vyšší ako 3153 eur, nebude za neho štát platiť poistné za rok 2020.

Poistné z činnosti SZČO sa v takomto prípade vypočíta z vymeriavacieho základu zisteného na základe daňového priznania a tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv.

Napríklad, ak vymeriavací základ zistený na základe daňového priznania za rok 2020 bude suma 3200 eur, tak štát za neho poistné neplatí a on sám platí poistné vypočítané zo základu 3200 eur.

Podľa § 13 ods. 15 ZZP vymeriavací základ štátu za osobu, ktorá bola poistencom štátu len časť roka, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods.

K 1.1.2020 je platná suma životného minima 210,20 eura.

Sadzby poistného sú určené v § 12 ZZP.

Štát do konca roka 2019 platil za poistencov štátu poistné 4 % z vymeriavacieho základu štátu.

Najdôležitejšie kroky pre rodiča

  1. Overiť, či dieťa spĺňa podmienky nezaopatreného dieťaťa.
  2. Určiť, kde má dieťa skutočné bydlisko a kde sa reálne zdržiava.
  3. Posúdiť ekonomickú činnosť oboch rodičov alebo zákonných zástupcov.
  4. Zistiť, ktorému štátu podlieha ekonomicky činný rodič podľa pravidiel koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.
  5. Riešiť vstup dieťaťa a ostatných dotknutých osôb do systému zdravotného poistenia príslušného štátu.
  6. Predložiť zdravotnej poisťovni doklady o rodinnom vzťahu, štúdiu, bydlisku a ekonomickej činnosti.
  7. Oznámiť vznik alebo zánik rozhodujúcich skutočností zdravotnej poisťovni v zákonnej lehote.
  8. Pri návrate na Slovensko podať prihlášku a doložiť skutočnosti zakladajúce vznik verejného zdravotného poistenia na území SR.
noimgs

tags: #nezaopatrene #dieta #zdravotne #poistenie