Nikita Chruščov: život, politika a rozpory sovietskeho vodcu

Nikita Sergejevič Chruščov bol jednou z najprotirečivejších postáv sovietskej histórie. Stal sa prvým sovietskym vodcom, ktorý navštívil USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Dwightom Eisenhowerom. Odhalil Stalinove zverstvá a na jeho príkaz prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov.

Kontroverzný, nevypočítateľný, ktorý dokázal v ľuďoch vzbudiť nádeje, aby ich vzápätí obral o akékoľvek ilúzie, ktorého slová, reakcie a činy vzbudzovali raz zhovievavý úsmev, inokedy hrôzu. Aj tak sa dá charakterizovať tento muž, ktorý stál jedenásť rokov na čele sovietskeho impéria.

Detstvo a robotnícke začiatky

Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 17. apríla 1894 v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti v chudobnej roľníckej rodine. V rodnej obci navštevoval základnú školu.

Chruščovova cesta na politické výslnie sa začala na Ukrajine, teda tam, kde sa, v dedinke Kalinovka, v chudobnej roľníckej rodine v apríli 1894 narodil. Na rozdiel od svojich predkov však pri práci na poli dlho nezostal.

Už ako dvanásťročný začal robiť ako zámočník v továrni, potom bol železničiarom a napokon skončil v bani, odkiaľ ho neskôr, za účasť na štrajku a aktívne vystupovanie na robotníckych zhromaždeniach, vyhodili.

Práci v bani mohol vďačiť napríklad za to, že nemusel narukovať do armády a odísť na front prvej svetovej vojny.

Vrátil sa k práci v bani Ručenkovo, kde sa mal stať dokonca riaditeľom, sám to však odmietol, pretože mal iba štyri roky základného vzdelania. Prihlásil sa preto do robotníckeho vzdelávacieho programu.

V roku 1918 vstúpil do boľševickej strany, dobrovoľne sa prihlásil aj do Červenej armády, v radoch ktorej bojoval v občianskej vojne. Skončil ako politický komisár.

Počas ruskej občianskej vojny slúžil ako politický komisár v Červenej armáde. Po jej skončení získal ďalšie vzdelanie v donbaskej pobočke robotníckej fakulty a od roku 1924 pracoval v komunistickom aparáte.

Domov sa vrátil roku 1922 a bol to trpký návrat. Svoju manželku Jefrozíniu, matku ich dvoch detí už nenašiel, rok predtým totiž zomrela na týfus.

Vzostup v komunistickom aparáte

V tom istom čase odštartoval Nikita Chruščov aj kariéru komunistického aparátnika.

Od roku 1927 sa zúčastnil na všetkých zjazdoch komunistickej strany, od roku 1928 už ako člen ústredného výboru.

V straníckej hierarchii stúpal rýchlo a v začiatkoch mohol za to ďakovať najmä Lazarovi Kaganovičovi, ktorý sa v polovici dvadsiatych rokov stal členom ústredného výboru a vzápätí aj šéfom ukrajinských komunistov.

Poznali sa od roku 1917 a mladý Chruščov sa stal jeho chránencom. Urobil z neho oblastného straníckeho šéfa, neskôr mu dal funkciu v Charkove a napokon v Kyjeve.

No a keď na sklonku dvadsiatych rokov začal Kaganovič ako blízky spolupracovník Stalina pôsobiť v Kremli, nasledoval ho do Moskvy aj jeho protežant.

Začal tam študovať na priemyselnej akadémii. Síce ju nedokončil, bol však mimoriadne aktívny v rámci školskej straníckej bunky a navyše sa tam zoznámil s Nadeždou Allilujevovou, manželkou J. V. Stalina.

Aj to mu už zakrátko pomohlo pri vzostupe a cez funkcie v moskovských organizáciách sa prepracoval až do ústredného výboru strany.

Archívne záznamy prezrádzajú, že už začiatkom tridsiatych rokov sa Chruščov nielen oficiálne, ale aj neformálne stretával so Stalinom, a že si mladý Ukrajinec získal diktátorovu dôveru, najlepšie dokazuje fakt, že ho sovietsky vodca často pozýval na svoju daču.

Chruščov a Stalinove represie

V 30. rokoch 20. storočia sa Chruščov zaradil medzi Stalinových obľúbencov a v roku 1937 ospevoval vtedajšieho sovietskeho vodcu slovami: „Stalin je to najlepšie, čo ľudstvo má, pretože Stalin je nádejou, je očakávaním, je majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu.“

„Stalin je všetko najlepšie, čo ľudstvo má. Je nádejou, očakávaním a majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu,“ ospevoval vtedy svojho najvyššieho šéfa.

Za vyššími funkciami a priazňou najmocnejších kráčal Nikita Chruščov priam cez mŕtvoly. Napríklad Stalinom stanovený termín odovzdania moskovského metra, na stavbu ktorého dohliadal, bol preňho doslova svätý a nebral pritom vôbec ohľad na to, v akých podmienkach ľudia pracujú a že mnohých to stálo život.

Obete dokonca propagandisticky využíval, keď ich prezentoval ako hrdinov, ktorí položili život za dobrú vec.

Odmenou mu bol napokon Leninov rad a post straníckeho šéfa Moskovskej oblasti. Bol ním aj počas najtvrdších stalinských represálií a čistiek, ktoré väčšina jeho priateľov a spolupracovníkov neprežila.

Poslušnosť a horlivosť, s akou plnil nariadenia prichádzajúce z Kremľa, mu napokon pomohli nielen prežiť toto obdobie, ale na konci roku 1937 ho vyniesli až do funkcie šéfa ukrajinských komunistov.

V 30. rokoch ho Lazar Kaganovič odporučil na miesto obvodného straníckeho tajomníka v Moskve, kde Chruščov uskutočnil očistu aparátu od „nepriateľov ľudu“.

V období vrcholiacich stalinských represií bol 44-ročný Chruščov ustanovený za prvého tajomníka Komunistickej strany Ukrajiny, kde sa stranícky aparát v dôsledku zatýkania prakticky rozpadol.

Vystriedal tyrana, poukázal na jeho zločiny, neprestal sa však na svet dívať jeho očami. Nikita Chruščov to nedokázal, práve Stalinovi totiž dlhé roky verne slúžil.

Vojna a pôsobenie na frontoch

Nikita Chruščov bol síce Stalinovi oddaný, no ani to vtedy nemuselo veľa znamenať. Aj jeho zamrazilo, keď si ho kremeľský šéf roku 1942, teda v čase, keď bol ZSSR takmer rok vo vojne s Nemeckom, pozval „na koberec“.

Bolo to po fiasku charkovskej operácie, v ktorej Červená armáda utrpela veľké straty.

Chruščov bol od vypuknutia vojny politickým komisárom a pôsobil postupne na viacerých frontoch. V praxi to znamenalo, že bol jednak sprostredkovateľom medzi miestnym vojenským velením a Moskvou, a zároveň ručil za to, že si vojenskí velitelia nebudú počínať svojvoľne, respektíve v rozpore s predstavami Kremľa.

Počas druhej svetovej vojny sa ako vykonávateľ nezmyselných rozkazov nemalou mierou podieľal na katastrofických porážkach sovietskych vojsk pri Kyjeve a Charkove.

Bol členom vojenských sovietov Stalingradského, Voronežského, Juhozápadného a 1. ukrajinského frontu.

Okrem iného dohliadal na politickú korektnosť rozhodnutí Radiona Malinovského a celkovo sa počas Stalingradskej bitky podieľal na politickej činnosti a udržiavaní morálky Stalingradského frontu.

V prvej fáze ťažkých bojov sa Chruščov skutočne nachádzal v prvej línii podobne ako veliteľ 62. armády.

Ako neskôr spomínal, k Stalinovi išiel s malou dušičkou a bol pripravený na to, že za neúspech pri Charkove môže skončiť pred súdom, vo väzení alebo na popravisku.

Nič z toho sa napokon nestalo. Naopak, sovietsky vodca ho vyslal do Stalingradu, kde mal pôsobiť ako politický poradca veliteľa obrany mesta.

Jeho úlohou bolo udržiavať morálku vojska, vypočúvať zajatcov a pôsobiť propagandisticky. Na túto funkciu bol až do konca života veľmi hrdý, práve pri Stalingrade nastal totiž obrat vo vojne.

Radosť mu však zakrátko skalila smrť najstaršieho syna Leonida, stíhacieho pilota, ktorý v bojoch padol.

Ako politruk pôsobil Chruščov aj v bitke pri Kursku a pri oslobodzovaní Kyjeva. Ďalej už s armádou nepokračoval, znovu sa stal šéfom ukrajinských komunistov a bol vymenovaný aj za predsedu republikovej vlády.

Roku 1949 však putoval opäť do Moskvy, kde sa znovu ujal funkcie, ktorú zastával v tridsiatych rokoch.

Nástup k moci po Stalinovej smrti

Nepatril k najviditeľnejším členom politbyra, a tak málokto počítal s tým, že po Stalinovej smrti v marci 1953 by sa práve on mohol stať jeho nástupcom.

V hre boli iní, najmä Grigorij Malenkov či obávaný šéf vnútra a tajnej polície Lavrentij Berija.

Mocenský boj trval pol roka a víťazne napokon z neho vyšiel práve zdanlivo nenápadný Chruščov. Na rozdiel od iných totiž dokázal komunikovať s členmi politbyra a nakloniť si ich tak na svoju stranu.

Najprv sa s pomocou Malenkova, ktorý sa stal predsedom vlády, zbavil Beriju. Urobil to pekne po stalinsky - obvinením, súdom a popravou, no a o poldruha roka napokon odstavil aj svojho pomocníka.

Po Stalinovej smrti v marci 1953 inicioval odstránenie Lavrentija Beriju, šéfa NKVD, ktorý po Stalinovej smrti nadobudol veľkú moc.

Niekoľko rokov viedol tichú vojnu o moc v strane s Georgijom Malenkovom. Najvyšším predstaviteľom ZSSR sa stal potom, čo sa mu podarilo odstaviť predsedu rady ministrov Malenkova, dva roky po Stalinovej smrti.

Malenkovovo odstránenie bolo v určitej forme revolučné, pretože bol prvý sovietsky vysoký politik, ktorého strata vysokých funkcií automaticky neznamenala aj jeho smrť.

V júni 1957 odvrátil pokus Malenkova, Kaganoviča a Molotova o jeho odstránenie.

Tajný prejav a destalinizácia

Vo februári 1956 sa v Moskve konal XX. zjazd komunistickej strany, prvý po Stalinovej smrti. Posledný deň, keď už delegáti čakali na koniec zasadnutia, ich zrazu Chruščov zvolal na uzavreté rokovanie za kremeľskými múrmi.

Zahraničných hostí nepozvali. To, čo si delegáti z úst najvyššieho predstaviteľa strany a štátu vypočuli, bolo šokujúce.

Chruščov totiž vo svojom štvorhodinovom referáte tvrdo zúčtoval so Stalinom. Bola to bilancia zločinov, masových represálií, politických vrážd a chýb, ku ktorým v Sovietskom zväze dochádzalo od konca dvadsiatych rokov.

Chruščov pokračoval v prepúšťaní nevinne odsúdených z gulagov, sovietskej sústavy pracovných táborov. Tento proces začali po Stalinovej smrti Berija aj Malenkov.

Na XX. zjazde strany predniesol 25. februára 1956 prejav, v ktorom odsúdil kult osobnosti Stalina.

Pamätným sa stalo najmä Chruščovove vystúpenie na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu 25. februára 1956. V prejave poodhalil kult osobnosti Stalina, jeho ničivé následky, odsúdil diktátorské praktiky svojho predchodcu a doslova zbúral dovtedy nedotknuteľný obraz generalissima.

Na príkaz Chruščova prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov. Opatrne začal uvoľňovať represívny vojensko-policajný režim, zaviedol čiastočnú slobodu slova a krajinu otvoril západnému svetu.

Jeho referát odštartoval lavínu udalostí aj za hranicami ZSSR. K nepokojom došlo zakrátko v komunistickom Poľsku a v októbri vypukla revolúcia aj v Maďarsku.

Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch.

Takzvané „Chruščovovo otepľovanie“ ako obdobie po Stalinovej smrti charakterizovala nielen destalinizácia znamenajúca uvoľnenie útlaku občanov ZSSR, ale aj politika takzvaného mierového spolužitia.

Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce A. Solženicyna a B. Pasternaka, ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim.

Rozpor medzi reformami a represiou

Chruščov zároveň dokázal svoju nekompromisnosť v Maďarsku v roku 1956 a tiež v roku 1961, kedy nechal vybudovať Berlínsky múr.

V Maďarsku prekladali toto obdobie ako pred revolúciou v 1956 ako takzvané „Topenie v Moskve“.

Po Chruščovovom prejave bol 18. júla 1956 v Maďarsku promoskovský Mátyás Rákosi zbavený funkcie predsedníctva Maďarskej strany pracujúcich a nahradený Ernőm Gerőm.

25. októbra 1956 prebehla pred budovou parlamentu obrovská demonštrácia za odstúpenie Ernő Gera.

Nakoniec Chruščov podporil Jánosa Kádára, ktorý 7. novembra 1956 vytvoril novú vládu.

Inicioval niektoré liberálne reformy politického systému, uvoľnil do istej miery aj obruč, ktorou Moskva zvierala svoje satelity, ale na druhej strane neváhal do Maďarska poslať tanky a krvavo potlačiť tamojšie povstanie.

Na poli krajín východného bloku jednak podporoval destalinizáciu ich režimov, napríklad zbúranie najväčšieho súsošia v Európe - Stalinovho pamätníka v Prahe na Letnej roku 1962 - a obnovil medzinárodné vzťahy s Juhosláviou.

Na druhú stranu neváhal nasadiť armádu na potlačenie protikomunistického povstania v Maďarsku a nepokojov v Poľsku.

Krym, poľnohospodárstvo a chruščovky

Z iniciatívy Chruščova bol 19. februára 1954 Krym vyňatý z Ruskej federácie a administratívne pričlenený k Ukrajine, čo potvrdil zákon prijatý 26. apríla 1954.

V poľnohospodárstve sa chcel Chruščov orientovať najmä na pestovanie kukurice, ktorá sa mala vysiať takmer všade.

Viedol socialistické poľnohospodárstvo krajiny. Pripravil a realizoval program poľnohospodárskeho využitia neobrábanej pôdy v Kazachstane a na západnej Sibíri.

Chruščov však nebol úspešný v riešení ekonomických problémov krajiny, najmä veľmi neefektívneho poľnohospodárstva.

Aby zmiernil bytovú krízu, nariadil stavať úsporné panelové domy takzvané chruščovky a podporoval lepšie zásobovanie obyvateľstva.

Spustila sa prvá masívna výstavba v dejinách Sovietskeho zväzu. Milióny ľudí získali reálnu šancu, že budú mať svoju strechu nad hlavou.

Ľudia, ktorí dovtedy bývali v barakoch a pivniciach, boli pritom od šťastia celí bez seba, keď im pridelili dvojizbový byt v tej „betónovej škatuli“.

Bol si plne vedomý všetkých nedostatkov týchto panelových domov. Ale hovoril - aj v tom sa prejavovala jeho naivita - že to staviame na dvadsať rokov. A o dvadsať rokov, bože môj, to už každému palác postavíme!

Aj pritom som zhodou okolností bola, keď na dači s poradcom pre výstavbu otec celú nedeľu presedel nad papiermi s ceruzkou v ruke. Dnes to už znie komicky, ale oni rátali, na koľko vyjde každé poschodie.

Čím vyšší dom, tým menej sa minie na komunikácie. Pri piatich poschodiach však už treba výťah a čerpadlo na dodávky vody.

Spomenuli ste kukuricu. Sú to hlúposti, ktoré si naňho vymysleli neprajníci. Nikdy nikomu nehovoril, že ju treba siať na severe.

Kukuricu dobre poznal z rodnej Ukrajiny. Mal ju rád, v našom dome sa často podávala na stôl.

Po ceste do Spojených štátov, kde videl nedozerné lány kukurice a celý priemysel postavený na tejto plodine, presadzoval, aby sa v Sovietskom zväze venovala tomuto osvedčenému krmivu pre dobytok pozornosť, ktorú si zaslúži.

Vesmírny program a obraz veľmoci

Vzbudzoval pozornosť svojimi plánmi, často nerealizovateľnými, no je pravda aj to, že počas jeho vlády sa Sovietsky zväz stal veľmocou v oblasti dobýjania vesmíru a mohol sa v tomto smere pýšiť niekoľkými prvenstvami.

Jedným z úspechov jeho éry bolo vyslanie prvého človeka do vesmíru.

Vzťahy so Západom a studená vojna

Prvé roky po Stalinovej smrti priniesli uvoľnenie v medzinárodných vzťahoch.

Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov so Západom. V roku 1959 ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil USA.

Stal sa prvým sovietskym vodcom, ktorý navštívil USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Dwightom Eisenhowerom.

Ako prvého a nadlho jediného sovietskeho lídra ho pri štátnych návštevách sprevádzala manželka Nina.

Na pamätnú prvú návštevu Spojených štátov však v roku 1959 išla s vaším otcom a vzali dokonca aj vás, svoje deti.

Počas návštevy Spojených štátov ochutnal aj hotdog.

25. júla 1963 podpísal dohodu o zákaze skúšok jadrových zbraní.

Na druhú stranu sa podieľal na blokáde západného Berlína v roku 1958 a náhlej výstavbe berlínskeho múru v roku 1961.

Po afére U-2, keď bolo nad ZSSR zostrelené americké prieskumné lietadlo, bojkotoval parížske rokovania s Eisenhowerom.

Chruščov v OSN a známa topánka

Nezabudnuteľným a ikonickým sa stalo vystúpenie Chruščova v Organizácii spojených národov 12. októbra 1960, kedy začal vášnivo búchať do rečníckeho pultu svojou topánkou.

„Si chudobný Filipínčan, hlúpy poskok imperialistov!“ kričal pri tom na šéfa filipínskej delegácie Lorenza Sumulonga, ktorý obvinil Sovietov, že na jednej strane odsudzujú kolonializmus, ale na druhej strane ovládajú východnú Európu.

V ten deň Andrej Gromyko, dlhoročný šéf sovietskej diplomacie, otca upozornil: „Nikita Sergejevič, keď nás začnú kritizovať, zdvihneme sa a opustíme sálu.“ Otec sa rozčúlil: „To máme odísť?! A načo sme potom prišli? Nič také, budeme protestovať!“

Otec začal búchať do stola päsťou, potom hodinkami, tie mu podľa všetkého spadli, a tak sa vyzul a búchal topánkou.

Tak mi to hovoril môj muž, ktorý bol v novinárskom sprievode. Na vlastné oči to však nevidel. Ako väčšina novinárov aj on sedel počas menej dôležitých prejavov v bare.

Berlínsky múr a kubánska kríza

Neočekávaným a avanturistickým rozhodnutím sovietskeho vodcu bolo tajné rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v lete roku 1962.

Svet sa ocitol na pokraji jadrovej vojny. Chruščov, ktorý považoval rakety na Kube za „ježka v amerických nohaviciach“, sa musel napokon stiahnuť.

V roku 1962 podporil vybudovanie sovietskej základne jadrových rakiet stredného doletu na Kube. Jej výstavbu však čoskoro pozorovali Američania, ktorí do oblasti prisunuli podstatnú časť síl svojho námorníctva.

Došlo ku kubánskej kríze, kedy sa superveľmoci dostali najbližšie k jadrovej vojne. Sám však neskôr nariadil odsun rakiet z oblasti, čím situáciu upokojil.

Chruščov s J. F. Kennedym. Na jeseň 1962 stáli proti sebe tak ostro, že svetu hrozil jadrový konflikt.

Vzťahy s Čínou a ďalšie problémy

Chruščovove prešľapy v zahraničnej politike, najmä neúspech v kubánskej kríze a naštrbenie vzťahov s Čínou, ale aj pokračujúce hospodárske problémy viedli ostatných popredných straníckych predstaviteľov k jeho odstráneniu.

Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás pochováme“, „My vás naučíme po kostole hvízdať“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete.

Chruščovova politika tak spájala uvoľnenie represívneho systému s pokračovaním sovietskej veľmocenskej politiky. Práve tento rozpor výrazne ovplyvnil jeho domácu aj zahraničnú bilanciu.

Odstránenie z vedenia v roku 1964

Moskovská politická špička okolo Brežneva vyjadrovala čoraz väčšiu nespokojnosť s reformami Chruščova a jeho dobrodružnou zahraničnou politikou.

Cítila sa byť ohrozená neustálymi personálnymi presunmi a preto sa rozhodla konať. Chruščovovi odporučila, aby si viac všímal svoj zdravotný stav a tvrdila, že jeho odchod z politiky bude to najlepšie, čo môže pre vlasť urobiť.

Nezanedbateľné boli obavy mnohých vysokých funkcionárov o svoje miesta pri jeho neustálych experimentoch a zmenách.

K zmene na sovietskom Olympe došlo 14. októbra 1964, krátko po návšteve Nikitu Chruščova v Československu, ktorá sa stala jeho poslednou zahraničnou cestou.

Dva dni pred tým zazvonil na čiernomorskom letovisku Picunda dovolenkujúcemu Chruščovovi telefón z Moskvy. Volali ho na zasadanie.

„Aké zasadanie? Mám dovolenku, preberieme to po nej! O čo ide? Nerozumiem,“ reagoval prvý muž štátu.

Porozumel po prílete do hlavného mesta krajiny. Svojimi súdruhmi bol 70-ročný Chruščov odvolaný na základe „vysokého veku a zo zdravotných dôvodov“, hoci sa na nijaké zdravotné problémy nesťažoval.

Tvrdé jadro politbyra ho obvinilo zo subjektivizmu, buržoázneho zmýšľania a unáhlených riešení.

„Vyhodili ma,“ reagoval po vynesení ortieľu Chruščov, ktorý stál na čele krajiny viac ako desať rokov.

V októbri 1964 počas dovolenky na Kryme ho privolali na mimoriadne zasadanie politbyra, kde ho 14. októbra 1964 pozbavili všetkých funkcií a prinútili odísť na dôchodok „zo zdravotných dôvodov“.

Za nového prvého tajomníka ÚV KSSZ bol 15. októbra 1964 vymenovaný Leonid Iľjič Brežnev.

Život po odvolaní

Po odstránení z verejného života sa ocitol Chruščov v domácom väzení a dožil ako prominentný, ale izolovaný dôchodca.

Po odstránení Chruščova z verejného života „zo zdravotných dôvodov“ bol fakticky v domácom väzení, kde žil na svojej dači a nesmel voľne cestovať.

Veľa čítal, najmä klasiku - Tolstého, Nekrasova, Čechova. Jeho neter Julia Leonidovna mu priniesla aj Pasternakov román Doktor Živago.

Prečítal a povedal: „Smutná kniha, ale nie je v nej nič škodlivé. Nebol dôvod robiť okolo nej taký škandál.“

Zamestnávalo ho nahrávanie memoárov na magnetofón. Najväčšiu radosť mu však v posledných rokoch prinášala práca v záhrade.

Pridelili mu daču s veľkým pozemkom. Nechali mu aj nejakú obsluhu: ochrankárov, ktorí boli vlastne dozorcami, kuchárku, upratovačku a záhradníka.

Toho mal Nikita Sergejevič najradšej. Chápal reálnu situáciu.

Cenil si návštevy básnika Žeňu Jevtušenka, dramatika Šatrova, filmového dokumentaristu Romana Karmena a ešte niekoľkých nezávislých umelcov a odvážnejších vedcov.

Vopred predpovedal, že úrady sa postarajú, aby sa jeho pohreb nestal verejnou udalosťou. „Boja sa ma,“ hovorieval.

Rodina a posledné roky

Nikita Sergejevič Chruščov bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Jefrosíniou Ivanovnou Pisarevovou mal dcéru Júliu a syna Leonida, ktorý padol počas druhej svetovej vojny.

Zároveň sa druhý raz oženil, vzťah s Marusiou však vydržal iba niekoľko mesiacov. Tretie manželstvo mu už vyšlo, s Ninou Petrovnou, rodenou Kucharčukovou, ktorú si zobral roku 1924, strávil zvyšok života.

Ako prvého a nadlho jediného sovietskeho lídra ho pri štátnych návštevách sprevádzala manželka Nina.

Bol vynikajúcim otcom, hoci na to vôbec nemal čas. Vídali sme ho len skoro ráno, keď odchádzal do práce. Vracal sa veľmi neskoro.

Bol však veľmi pozorný. Od detstva som mala vášnivo rada zvieratká. Keď išiel z Kyjeva služobne do Moskvy, nosil mi odtiaľ papagáje, králiky, kvetinky.

Otec by asi nebol šťastný, hovoriť však zaňho nechcem. Naše časy sú, žiaľ, také, že všetkých rozmetalo po celom svete.

Vnučka Chruščova Júlia Chruščovová bola dcérou Leonida Chruščova, syna šéfa sovietskych komunistov. Keď jej otec zmizol bez stopy, Nikita Chruščov si vnučku osvojil ako dcéru.

Hoci úradne Júliu neadoptovali, vychovávali ju ako vlastnú dcéru. Nevedela, čo sa stalo s jej skutočnými rodičmi, bola vtedy ešte veľmi malá.

Vo štvrtok zomrela vnučka bývalého nástupcu Stalina v sovietskom Rusku, Nikitu Chruščova. Podľa agentúry TASS prišla 77-ročná žena o život tak, že spadla pod vlak.

Záchranári tvrdia, že išlo o nešťastnú náhodu, keď Júlia Chruščovová prechádzala cez koľajnice v stanici Mičurinec.

Vnučka Chruščova podľa TASS prechádzala trať tam, kde to nie je dovolené a po zrážke s vlakom bola na mieste mŕtva.

Smrť a historické hodnotenie

Nikita Chruščov zomrel v Moskve na infarkt 11. septembra 1971 vo veku 77 rokov.

Keď totiž pred 40 rokmi Nikita Sergejevič Chruščov zomrel, tak po ňom doma takpovediac ani pes neštekol. Nedočkal sa nieto štátneho pohrebu či pôct, ktoré predtým i potom zvykli prejavovať najvyšším predstaviteľom sovietskeho štátu, ale dokonca oficiálne miesta správu o jeho smrti zatajili.

Až v deň pohrebu sa o nej v novinách objavila informácia jednou vetou. V Kremli už totiž v tom čase sedem rokov sedeli práve tí, ktorí ho od moci odstavili.

Napriek zásluhám na zmiernení totalitného režimu v Sovietskom zväze Chruščov počas celého svojho života pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu.

Bol to on, kto šokoval svet a najmä svojich spoluobčanov, keď otvorene prehovoril o hrôzach stalinskej éry. Povedal síce vtedy A, nie však už B, teda to, že aj on sa na nich podieľal.

Práve za jeho vlády sa začali lámať ľady medzi Východom a Západom, no takisto bol svet aj najbližšie ku globálnemu jadrovému konfliktu.

Inicioval niektoré liberálne reformy politického systému, uvoľnil do istej miery aj obruč, ktorou Moskva zvierala svoje satelity, ale na druhej strane neváhal do Maďarska poslať tanky a krvavo potlačiť tamojšie povstanie.

V každom prípade bol fenoménom, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny, a na ktorého by sa nemalo zabúdať.

tags: #nikita #chruscov #dieta