Otcovstvo určené treťou domnienkou: podmienky, súdne konanie a dokazovanie

Otcovstvo ako právny status predstavuje jednu z najvýznamnejších osobnostných, rodinných a majetkových väzieb v živote dieťaťa aj rodičov. Právny poriadok Slovenskej republiky preto venuje určeniu otcovstva mimoriadnu pozornosť a upravuje ho prostredníctvom systému zákonných domnienok.

Domnienka otcovstva predstavuje zákonný predpoklad, že určitý muž je otcom dieťaťa, pokiaľ sa nepreukáže opak. Rímske právo nie je mŕtva história, naopak, jeho prvky sú prítomné aj v súčasnosti. Slovenské právo aj v dnešnej dobe využíva množstvo rímskoprávnych tradícií a zásad. Jednou z nich je aj zásada „matka je istá vždy, otec nikdy” (lat. mater semper certa est, pater semper incertus est).

Východiskom tejto zásady je neistota otcovstva. Právo musí najprv vyriešiť otázku, kto je otcom, pretože matka je už známa. Celý proces určovania otcovstva v práve existuje preto, že otcovstvo je neisté.

Tri domnienky otcovstva podľa slovenského práva

Otcovstvo sa v zmysle zákona o rodine určuje na základe tzv. domnienok otcovstva. Náš právny poriadok pozná tri domnienky otcovstva, pričom na určenie otcovstva ku konkrétnemu dieťaťu sa postupuje podľa striktného poradia.

Právny poriadok Slovenskej republiky preto venuje určeniu otcovstva mimoriadnu pozornosť a upravuje ho prostredníctvom systému zákonných domnienok.

1. Prvá domnienka: za otca sa považuje manžel matky dieťaťa.
2. Druhá domnienka: za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
3. Tretia domnienka: za otca sa považuje muž určený právoplatným rozhodnutím súdu.

Otcovstvo sa v prvom rade určí podľa prvej domnienky a každá ďalšia domnienka v poradí sa môže uplatniť vždy len ak otcovstvo nie je možné určiť podľa predchádzajúcej domnienky, resp. ak otcovstvo bolo súdom právoplatne zapreté.

Tieto domnienky vychádzajú zo všeobecných ľudských skúseností v snahe priblížiť právny stav otcovstva so stavom skutočným, biologickým a stabilizovať rodinné vzťahy v čo možno najkratšom čase tak, aby dieťa poznalo oboch svojich rodičov a ďalších príbuzných.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto domnienky sú vyvrátiteľné, čo umožňuje poskytnúť dôkazy o opaku.

Prvá domnienka: otcovstvo manžela matky

Otcovstvo manžela matky predstavuje prvú a najsilnejšiu domnienku otcovstva v slovenskom právnom poriadku.

„Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.“

Predpokladom na uplatnenie tejto domnienky je trvanie manželstva, resp. civilnoprávny stav manželstva. Manžel matky je považovaný za otca okamžite a bez ďalších úkonov.

Domnienka je založená na právnom zväzku manželov. Nemá na ňu vplyv napríklad tá skutočnosť, že manželia spolu nežijú.

Prvá domnienka otcovstva sa uplatní vždy automaticky, ak je žena v čase narodenia dieťaťa vydatá alebo sa dieťa narodí v tzv. ochrannej dobe po zániku manželstva.

Za otca dieťaťa sa vždy považuje manžel matky bez ohľadu na to, kto je biologický otec dieťaťa.

Zákon predpokladá, že ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Teda v prípade, že sa matke narodí dieťa do 300 dní od rozvodu manželstva, bude sa za otca dieťaťa považovať bývalý manžel matky.

Zánik manželstva, ktorý je kľúčový pre túto domnienku, môže nastať rôznymi spôsobmi - cez rozvod, smrť jedného z manželov alebo vyhlásenie manžela za mŕtveho.

Napokon, ak je matka znovu vydatá a dieťa sa narodí do 300 dní po zániku predchádzajúceho manželstva, za otca je považovaný súčasný manžel.

Toto je stanovené zákonom tak, aby sa predišlo komplikáciám pri určovaní otcovstva.

Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.

Domnienka otcovstva manžela matky je síce silná, ale je vyvrátiteľná.

Najprv je potrebné zaprieť prvú domnienku otcovstva na súde a po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa vysloví, že matrikový otec nie je otcom dieťaťa, možno určiť za otca súhlasným vyhlásením alebo zistením otcovstva biologického sploditeľa dieťaťa.

Druhá domnienka: súhlasné vyhlásenie rodičov

Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa druhej domnienky otcovstva je otcom dieťaťa, po vylúčení alebo neuplatnení prvej domnienky, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo súdom.

Táto domnienka teda nenastupuje automaticky, ale vyžaduje aktivitu rodičov.

Matka a muž učinia pred matričným úradom alebo súdom súhlasné vyhlásenie.

„Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.“

„Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.“

Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom.

Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.

Súhlasné vyhlásenie rodičov sa na matrike zapisuje do knihy narodení.

Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu.

Tento úkon nie je spoplatnený správnym poplatkom.

I keď sa nemusia súhlasné prejavy rodičov urobiť naraz, matričný úrad v praxi vyžaduje, aby sa obaja rodičia dostavili naraz pred úrad a súhlasný prejav učinili obaja rodičia, pričom súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa.

Obaja rodičia musia označiť za otca toho istého muža, pričom sa nevyžaduje to, aby sa na matriku dostavili naraz.

Môže nastať i prípad, vzhľadom k tomu, že nemusia byť súhlasné prejavy urobené oboma rodičmi pred matričným úradom naraz, že rodičia učinia vyhlásenie v rôzne dni.

V daných prípadoch sa za deň vyhlásenia považuje deň, kedy k vyhláseniu jedného z rodičov pristúpi súhlasné vyhlásenie druhého rodiča.

V prípade, že sa nevyžaduje vyhlásenie matky, je to deň vykonania vyhlásenia muža - otca.

Vzhľadom k tomu, že ide deklaratórny akt, nie je potrebný súhlas alebo schválenie takéhoto vyhlásenia rodičov príslušným matričným úradom.

Vyhlásenie príslušný orgán prijme.

Dôležitým údajom je uvedenie dátumu, kedy došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov.

Súhlasné vyhlásenie urobí žena - matka dieťaťa a muž, ktorý nemusí byť biologickým otcom dieťaťa, avšak vyhlási sa za jeho otca pred úradmi.

Náležitosti súhlasného vyhlásenia

Vzhľadom k tomu, že súhlasné vyhlásenie rodičov je právnym úkonom, musí ako taký spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony.

Vôľa učiniť vyhlásenie musí byť slobodná, vážna a bez omylu.

Prejav musí spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti.

Svojim obsahom nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým mravom.

Osoby, vykonávajúce vyhlásenie, musia byť spôsobilé na právne úkony, prípadne môžu byť obmedzené na právne úkony, avšak nie v osobnej oblasti.

Ak ide o maloletých rodičov, predpokladá sa, že spôsobilosť daná ich vekom, rozumovou a vôľovou vyspelosťou bude postačujúca.

Nie je možné urobiť vyhlásenie v duševnej poruche, ktorá by rodiča robila na tento úkon nespôsobilým.

Výnimku predstavuje „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.“

Naopak, súhlas otca je vždy povinný.

Poradie domnienok a význam právoplatného zapretia

Otcovstvo sa v prvom rade určí podľa prvej domnienky a každá ďalšia domnienka v poradí sa môže uplatniť vždy len ak otcovstvo nie je možné určiť podľa predchádzajúcej domnienky, resp. ak otcovstvo bolo súdom právoplatne zapreté.

Ak sa uplatní prvá domnienka, je vylúčená aplikácia druhej domnienky až do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá.

To isté platí aj pre tretiu domnienku otcovstva, teda otcovstvo určené rozhodnutím súdu, ktorá prichádza do úvahy až vtedy, keď sa podarí zaprieť otcovstvo určené druhou domnienkou.

K ostatným spôsobom určenia otcovstva, napríklad určenie otcovstva rozhodnutím súdu podľa § 94 Zákona o rodine, ktoré nasleduje ako ďalšie v poradí, možno pristúpiť až vtedy, keď sa podarí úspešne zaprieť druhú domnienku otcovstva.

Čo znamená tretia domnienka otcovstva

Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Treťou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo určené rozhodnutím súdu.

Jedná sa o poslednú domnienku, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak je vylúčený postup podľa prvej a druhej domnienky.

V zmysle zákona sa potom za otca považuje muž, ktorý sa s matkou dieťaťa intímne stýkal v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní a súčasne neexistujú závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali.

Táto možnosť je uplatnená, ak sa nepoužili alebo boli vyvrátené prvé dve domnienky.

Táto domnienka môže byť uplatnená iba po podaní návrhu na súd.

K naplneniu tretej domnienky nedôjde bez aktivity zo strany dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca.

K dokonaniu je potrebné rozhodnutie súdu.

Určenie otcovstva súdom na základe časovo neobmedzenej možnosti domáhať sa určenia otcovstva môže navrhnúť matka, muž, ktorý tvrdí, že je otcom, alebo dieťa, za predpokladu, že otcovstvo nebolo určené predchádzajúcimi domnienkami.

Kto môže podať návrh na určenie otcovstva

Návrh môžu podať:

• dieťa,
• matka dieťaťa,
• muž, ktorý tvrdí, že je otcom.

Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Konanie o určenie otcovstva nie je časovo obmedzené.

To znamená, že napríklad i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva.

Návrh na určenie otcovstva súdom môže podať aj sama matka.

V návrhu nech matka označí muža, ktorý má byť biologickým otcom maloletého.

Ak by ho v návrhu neoznačila, súd si ju po podaní návrhu predvolá na výsluch za účelom zistenia predmetnej informácie.

Ak by ho označiť nechcela, potom by súd nevyhnutne musel ustanoviť maloletému v tomto konaní opatrovníka, aby sa tento pokúsil zistiť potenciálneho otca.

Príslušný súd a začatie konania

Konanie o určení otcovstva, regulované v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, začína podaním návrhu na súd, kde má dieťa bydlisko.

Konanie je založené na podaní návrhu, ale podľa § 104 ods. 1 a 3 CMP, aj matričný úrad môže iniciovať konanie.

V tomto prípade je potrebné podať návrh na súd.

Stačí na miestne príslušný súd podľa bydliska dieťaťa podať na súd návrh na určenie otcovstva.

V návrhu na určenie otcovstva uveďte, že muž, ktorého ste určili, je otcom vašich maloletých detí.

Ak by súd počas konania zistil, kto je otcom dieťaťa, rozhodne o určení otcovstva.

Priebeh dokazovania pred súdom

Ak otcovstvo nie je určené zákonnou domnienkou alebo súhlasným vyhlásením rodičov, súd vypočuje matku a toho, koho označí za otca.

Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje toho, kto podal návrh, čiže navrhovateľa.

Súd môže vykonať dokazovanie výpoveďami účastníkov, listinami, svedeckými výpoveďami a znaleckým dokazovaním.

V praxi sa preukazovanie otcovstva v súčasnosti preukazuje vykonaním DNA testov, ktoré sú na 99,99% presné.

Preukazovanie tejto domnienky uvedeným spôsobom však vzhľadom na pokrok vedy stráca na význame, keďže do popredia súdneho dokazovania otcovstva sa dostáva analýza DNA, ktorá tak v praxi nahrádza preukazovanie súlože v rozhodnom čase a poskytuje pritom až 99% istotu pri potvrdení alebo vylúčení otcovstva.

V minulosti súdy využívali skôr iné druhy testov, a to krvné skúšky a rôzne gynekologické či sexuologické zisťovania.

Rozdiel medzi všeobecne uvádzanou presnosťou DNA testov a údajom uvedeným v konkrétnom odbornom materiáli súvisí so spôsobom vyjadrenia výsledku; DNA analýza v praxi poskytuje veľmi vysokú mieru istoty pri potvrdení alebo vylúčení biologického otcovstva.

Ak muž, voči ktorému svedčí tretia domnienka a proti ktorému návrh matky alebo dieťaťa na určenie otcovstva smeruje, nepreukáže závažné vylučujúce okolnosti, súd môže otcovstvo určiť.

Závažné okolnosti vylučujúce otcovstvo

Čo sa týka závažných okolností, ktoré vylučujú otcovstvo, jedná sa o nesporný záver o tom, že muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa.

Za závažnú okolnosť možno považovať napríklad dôkaz o tom, že žena bola už v čase súlože tehotná.

Rozhodujúce je, aby išlo o okolnosť, ktorá objektívne vylučuje biologické otcovstvo konkrétneho muža.

Kolízny opatrovník dieťaťa

Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým je príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Funkcia kolízneho opatrovníka sleduje osobitný záujem dieťaťa v konaní pred súdom v konaniach vedených vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, alebo v schválení právneho úkonu za maloletého.

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v povinnosti objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní.

Kolízny opatrovník zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

Úmrtie domnelého otca počas konania

Môže nastať situácia, ak navrhovateľ, ktorým je domnelý otec, zomrie v priebehu konania, alebo ak domnelý otec už nežije.

Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu.

Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.

Opatrovníkom v takomto konaní by mal byť príbuzný zomrelého domnelého otca.

Podmienkou je, aby s ustanovením opatrovníctva súhlasil a mal určité vedomosti a poznatky o vzťahu domnelého otca s matkou dieťaťa.

Až po ustanovení opatrovníka súdom môže nasledovať žaloba o určení otcovstva, pretože legitimovaným účastníkom konania je práve opatrovník, nie zomrelý.

Ak je domnelý otec mŕtvy, návrh sa podáva proti súdnemu opatrovníkovi.

Konanie je proti opatrovníkovi, nie zosnulému.

Opatrovník nemá právomoc vyhlásiť súhlasné otcovstvo pred súdom, ako by to mohol urobiť domnelý otec.

Ak zomrie muž, ktorý tvrdí, že je otcom, konanie sa zastaví.

Účinky súdneho určenia otcovstva

Ak je otcovstvo určené súdnym konaním, nie je možné ho zaprieť.

Otcovstvo určené treťou domnienkou nemožno zaprieť.

Až po právoplatnosti tohto rozhodnutia je takto určený otec povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

Ak si ju dobrovoľne neplní, potom je namieste podať proti nemu návrh na určenie vyživovacej povinnosti na súde príslušnom podľa bydliska maloletého dieťaťa.

Ak súd určí, že je otcom dieťaťa muž, ktorého matka v návrhu určila, určí mu aj vyživovaciu povinnosť na každé z maloletých detí, prípadne styk s maloletými deťmi, ak tento bude otec maloletých detí žiadať.

Určenie otcovstva a úprava práv a povinností k dieťaťu

S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené i konanie o výchove a výžive dieťaťa.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

V tomto konaní by malo byť zároveň určené, komu bude dieťa zverené do starostlivosti, kto je oprávnený dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež kto má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

Prípadne sa môže tiež rozhodnúť o striedavej starostlivosti.

V opačnom prípade súd styk s maloletým dieťaťom neupraví.

Pri rozhodovaní súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, jeho potreby a schopnosť rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť.

Samotné určenie otcovstva preto neznamená automatické zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca ani automatické nariadenie striedavej starostlivosti.

Výživné na maloleté dieťa

Pri určení výšky výživného súd prihliada vždy na majetkové pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov, ale aj na potreby maloletého dieťaťa.

V návrhu možno navrhnúť konkrétnu výšku výživného na každé z maloletých detí.

Je na navrhovateľovi, akú výšku výživného bude požadovať, treba však výšku zdôvodniť a taktiež prihliadnuť na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa.

Súd môže prihliadať na príjem rodiča, jeho majetkové pomery, odôvodnené výdavky, schopnosť pracovať a na odôvodnené potreby dieťaťa.

Nároky nevydatej matky

Pokiaľ máte záujem podať návrh na určenie výživného pre Vás, nie pre maloleté dieťa, a to konkrétne na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, ide o samostatný nárok.

V tomto konaní je potrebné zdokladovať Vaše majetkové pomery, výdavky, ktoré ste mali v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ako aj bežné výdavky.

Výživné pre dieťa a nárok nevydatej matky preto treba odlišovať, pretože ide o samostatné právne nároky.

Priezvisko dieťaťa

Zmena priezviska je v zmysle § 35 Zákona o rodine podstatnou otázkou výchovy maloletého dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti.

Pokiaľ sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Samotné určenie otcovstva preto automaticky neznamená, že dieťa musí dostať priezvisko otca.

O otázke priezviska sa môže rozhodovať samostatne podľa okolností konkrétneho prípadu a najlepšieho záujmu dieťaťa.

Otcovstvo muža, ktorý nie je biologickým otcom

Problémom však často býva tá skutočnosť, že otcovstvo k dieťaťu je síce určené, avšak označený určený otec nie je biologickým otcom dieťaťa.

Podľa súčasnej právnej úpravy v SR je možné, aby otcovstvo voči dieťaťu uznal muž, ktorý nie je skutočným biologickým otcom dieťaťa.

Vyhlásiť otcovstvo týmto spôsobom môže ktorýkoľvek muž.

Môže dokonca nastať situácia, že tak učiní muž, ktorý nie je biologickým otcom.

Výsledkom je stav, že skutočný biologický otec stráca právo domáhať sa na súde určenia otcovstva, nakoľko toto už bolo určené súhlasným vyhlásením.

Domáhať sa svojho otcovstva na súde by mohol jedine v prípade, že matka alebo muž, ktorý otcovstvo vyhlásil, toto na súde úspešne zaprú.

Ak by aj biologický otec podal žalobu na určenie otcovstva treťou domnienkou, súd by žalobu zamietol, nakoľko prednosť pred treťou domnienkou, teda určením otcovstva na základe rozhodnutia súdu, má domnienka druhá, teda súhlasné vyhlásenie rodičov, ktorá stále trvá.

Podobne by dopadla aj situácia, keby sa biologický otec rozhodol podať žalobu o zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením.

Aj v tomto prípade by súd žalobu zamietol, pretože biologický otec nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, teda nemá zákonné právo podať žalobu.

Tú majú totiž len otec určený súhlasným vyhlásením a matka dieťaťa.

Je zrejmé, že biologický otec nemá v podstate žiadnu šancu zvrátiť to, že za otca dieťaťa bol určený iný muž.

Vyhláseniu otcovstva mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, sa prakticky nedá zabrániť, pretože ani matrika ani súd v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevykonávajú dokazovanie.

Najvyšší súd SR sa vyjadril, že poskytnutie žalobnej možnosti tretím osobám by narušovalo manželské alebo rodičovské vzťahy.

Dieťa má podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa právo poznať svojich rodičov, avšak ide o právo dieťaťa a nie jeho biologického otca.

Tohto práva sa preto môže domáhať len dieťa a nie biologický otec prostredníctvom podania žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva.

Zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením

Takto určenú domnienku môže domnelý otec úspešne zaprieť za podmienok stanovených v § 93 Zákona o rodine.

Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa.

Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.

Súd v tomto prípade rozhoduje najskôr o tom, či je vôbec zapretie otcovstva prípustné.

Až keď súd návrhu dieťaťa o prípustnosti zapretia otcovstva vyhovie, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Ak by sa dieťa v budúcnosti dozvedelo, že muž, ktorý voči nemu vyhlásil, že je jeho otcom, nie je jeho skutočným biologickým otcom, mohlo by využiť svoje právo podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, požiadať o vyslovenie prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva a podať žalobu na jeho zapretie.

Tým by sa naplnilo aj jeho právo podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa, teda právo poznať svojich rodičov.

Možnosť namietať neplatnosť súhlasného vyhlásenia

K tejto problematike však existujú aj iné právne názory.

Krajský súd v Nitre vyslovil právny názor, podľa ktorého súhlasné vyhlásenie rodičov je potrebné posudzovať ako dva právne úkony smerujúce nie voči sebe navzájom, ako pri uzavretí zmluvy, ale voči orgánu matriky, resp. súdu.

Ako každý právny úkon, aj tento právny úkon je potrebné posudzovať podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Tak právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom.

V prípade súhlasného vyhlásenia muža, ktorý nie je biologickým otcom, by podľa vyššie uvedeného názoru bolo možné uvažovať o tom, že takéto vyhlásenie by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zákon o rodine v ustanovení § 110 umožňuje podporné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa použijú vtedy, ak Zákon o rodine určitú otázku neupravuje alebo ju upravuje neúplne.

Keďže Zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Tieto právne názory však nemožno zamieňať s bežným konaním o určení otcovstva treťou domnienkou a ich použitie závisí od skutkových okolností konkrétneho prípadu.

Ochrana súkromného a rodinného života

V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiadúceho stavu.

Treba preto pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva, teda práva na súkromný a rodinný život, žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu.

Ak odvolací súd v danej situácii vyslovil, že v tomto konaní nie je možné riadne a zákonne o takejto žalobe rozhodnúť, odmietol žalobcovi možnosť domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Takýto postup môže súvisieť s právom na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutím spravodlivosti.

ESĽP zase zastáva názor, podľa ktorého v prípadoch podobných ako je ten, ktorému sa venuje tento článok, ide o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života.

Samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.

Otcovstvo určené treťou domnienkou v praxi

Pri určovaní otcovstva treťou domnienkou súd skúma, či nebolo otcovstvo už určené prvou alebo druhou domnienkou.

Ak bola uplatnená prvá domnienka, musí byť najprv právoplatne zapreté otcovstvo manžela matky.

Ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, musí byť najprv úspešne zapreté otcovstvo určené podľa druhej domnienky.

Až potom môže súd rozhodovať o otcovstve muža, ktorý s matkou dieťaťa súložil v rozhodnom období.

Rozhodným obdobím je čas od 180 do 300 dní pred narodením dieťaťa.

Navrhovateľ musí označiť muža, ktorého otcovstvo tvrdí, uviesť dostupné údaje o jeho pobyte a predložiť dostupné dôkazy.

Ak muž otcovstvo poprie, súd môže nariadiť znalecké dokazovanie DNA.

Ak sa muž nachádza v zahraničí, jeho pobyt a možnosť vykonania dokazovania môžu ovplyvniť dĺžku konania.

Ak muž voči, ktorému svedčí tretia domnienka, nepreukáže závažné okolnosti vylučujúce jeho otcovstvo, súd môže rozhodnúť, že je otcom dieťaťa.

Vzťah biologického a právneho otcovstva

Otcovstvo ako právny status predstavuje jednu z najvýznamnejších osobnostných, rodinných a majetkových väzieb v živote dieťaťa aj rodičov.

Právne určené otcovstvo zakladá vzájomné práva a povinnosti rodiča a dieťaťa, najmä vyživovaciu povinnosť, rodičovské práva, zastupovanie dieťaťa, správu jeho majetku, dedičské väzby a právo na rodinný život.

Problémom však často býva skutočnosť, že právny otec nie je biologickým otcom dieťaťa.

Pre zmenšenie prísnosti týchto ustanovení v prípade, ak sa skutočný stav nezhoduje s tým právnym, vzhľadom na komplex práv a povinností vyplývajúcich zo vzťahu rodiča a dieťaťa, existujú mechanizmy zapretia otcovstva a v určitých prípadoch aj návrh dieťaťa na vyslovenie prípustnosti zapretia.

Každé dieťa má právo na to, aby poznalo svoj pôvod.

Či už ide o otca, matku alebo seba samého.

Určenie rodičovstva všeobecne je dôležitou otázkou, ktorá výrazne ovplyvňuje začlenenie dieťaťa do spoločnosti a jeho osobný status.

V praxi preto tretia domnienka plní dve úlohy: umožňuje právne určiť otcovstvo v prípadoch, keď nebolo určené predchádzajúcimi domnienkami, a zároveň vytvára právny základ pre vznik rodičovských práv a povinností voči dieťaťu.

tags: #otcovstvo #urcene #tretou #domnienkou