Držanie hlavičky patrí medzi prvé dôležité vývojové míľniky bábätka. Novorodeniatko ešte nedokáže hlavu stabilne ovládať, preto potrebuje pri nosení, zdvíhaní aj ukladaní dostatočnú oporu.
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Uvedené vekové obdobia sú preto orientačné a dôležitejšia než presný mesiac je postupnosť, plynulosť a kvalita pohybov.
Čo dokáže bábätko s hlavičkou po narodení?
Keď sa dieťatko narodí, jedným z dvoch aktívnych pohybov, ktoré vie urobiť je, že v polohe na brušku vie svoju ťažkú hlávku zdvihnúť a otočiť z jednej strany na druhú.
Nevie ju zdvihnúť na 10 minút, je to sekundová záležitosť, ale urobiť to vie.
Neznamená to však, že novorodenec už hlavičku ovláda. Nevie ju udržať bez opory, napríklad pri zdvíhaní alebo pri držaní vo zvislej polohe.
Novorodeniatka nedokážu samy držať hlavu hore, takže im v tom musíme pomáhať vždy, keď ich nosíme na rukách, až kým sa ich krčné svaly nespevnia.
Ak novorodeniatku nepodoprieme pri nosení hlavičku, prevráti ju dozadu. Preto je veľmi dôležité držať bábätku hlavičku od prvého momentu. Inak môže dôjsť k neúmyselnému zraneniu.
Krčné svaly dieťaťa sú pri narodení pomerne slabé. Preto je potrebné vždy pri manipulácii s dieťaťom hlavičku istiť.
Vývoj držania hlavičky podľa veku
| Vek | Typický vývoj |
|---|---|
| Novorodenec | Hlavičku ešte veľmi neovláda, v polohe na brušku ju môže krátko nadvihnúť a otočiť na bok. |
| 1. - 2. mesiac | Začína cielenejšie dvíhať hlavičku na brušku a krátko ju udrží nad podložkou. |
| 3. - 4. mesiac | Výrazne sa zlepšuje kontrola hlavy; na brušku ju môže zdvihnúť približne do 45˚ - 50˚ uhla. |
| 5. - 6. mesiac | Hlavička býva stabilnejšia, nepadá zo strany na stranu a dieťa ju dokáže voľne otáčať. |
Prvé týždne života
V prvých týždňoch života môže dôjsť k náhodnému zdvíhaniu hlavy, keď je bábätko položené na bruško. Tieto skoré pokusy sú často krátke a nekoordinované.
Už pri novorodeniatkach si môžete všimnúť, že sa na krátky čas snažia mierne tlačiť hlavu hore.
Hlavičku vie otočiť na stranu, pri polohe na brušku ju nadvihnúť a pretočiť na bok.
Prvý až druhý mesiac
K tomu, aby sa dieťatko postupne učilo držať hlavičku samo, je veľmi dôležité, aby ste dieťatko pravidelne polohovali na bruško.
Na konci prvého mesiaca je dieťatko v polohe na brušku schopné krátko udržať hlávku nad podložkou.
Okolo 1 až 2 mesiacov začnú bábätká dvíhať hlavu s väčšou úmyselnosťou, keď sú položené na brušku.
Ku koncu druhého mesiaca vie dieťatko udržať na chvíľku hlávku nad podložkou aj v polohe na chrbátiku.
Ak dieťatko držíte „na ramene“, napríklad pri odgrgnutí, na chvíľu udrží hlávku, ale stále sa mu bude neisto kolísať zo strany na stranu.
Preto jej vždy robte oporu celou vašou dlaňou.
Tretí až štvrtý mesiac
Približne vo veku 3 mesiace je väčšina detí schopná zdvihnúť hlavu a hrudník pri ľahu na bruchu. Hovoríme, že „pasú ovečky“.
Na konci tretieho mesiaca bábätko ovláda hlavičku. Vie ju otočiť zo strany na stranu, či leží na brušku alebo na chrbte.
V polohe na brušku sa vie vzoprieť na ručičkách bez toho, aby sa opieralo o lakte. Hlavu v tejto polohe drží pevne hore, pokojne niekoľko minút a so záujmom sleduje okolie.
Vo vzpriamenej pozícii by už malo vedieť hlavičku držať, hoci úplná stabilita ešte nemusí byť u každého dieťaťa rovnaká.
Ak dieťatko pravidelne polohujete, väčšinu svojho bdelého času trávi na rovnej podložke na chrbátiku na striedačku s polohou na brušku, pravdepodobne v tomto čase spozorujete výrazné zlepšenie kontroly hlavičky vašim dieťatkom.
V polohe na brušku by malo byť schopné zdvihnúť hlávku do 45˚ - 50˚ uhla. Pri tom sa voľne opiera o predlaktia a vydrží takto niekoľko minút.
Ku koncu štvrtého mesiaca je táto poloha obľúbená na hranie a dieťa v nej rado poznáva hračky.
Piaty až šiesty mesiac
Obvykle, ak je všetko v poriadku, si deti v piatom mesiaci vedia hlavičku udržať bez opory a hlava ostáva stabilná, nepadá zo strany na stranu.
Do 6. mesiaca by malo byť krčné svalstvo natoľko silné, aby dieťa udržalo hlavu vzpriamenú a dokázalo ňou voľne otáčať zo strany na stranu.
Do veku približne 4 až 6 mesiacov by väčšina bábätiek mala byť schopná efektívne a kontrolovane zdvíhať hlavu, keď sú na brušku, a podporovať svoju hlavu, keď sú v náručí alebo vo vertikálnej polohe.
Prečo je držanie hlavy dôležité?
To, že dieťa sa postupne naučí držať hlavičku bez opory, je základom pre ďalší motorický vývin dieťaťa.
Schopnosť kontrolovať pohyb hlavy je základom pre všetko od sedenia až po chôdzu.
Schopnosť držať hlavu umožňuje bábätkám začať pracovať na ďalších motorických zručnostiach, ako je otáčanie, plazenie a sedenie.
Každý z týchto míľnikov je postavený na tom predchádzajúcom, čo znamená, že schopnosť držať hlavu je kritická pre zdravý motorický vývoj.
Keď bábätká získajú kontrolu nad svojou hlavou, môžu viac interagovať so svojím okolím.
Tento nový uhol pohľadu umožňuje bábätkám lepšie spoznávať farby, tváre a pohyby, čo je zásadné pre ich kognitívny vývoj.
Ako podporiť správne držanie hlavičky?
Každé zdravé dieťa sa naučí držať hlavičku samo, prirodzene aj bez pomoci. Jednoducho, musí na to dozrieť.
Môžete ho však podporiť v posilnení krčných svalov tým, že ho budete často polohovať na bruško.
Čas na brušku
Čas strávený v ľahu na brušku je dôležitou súčasťou každodennej rutiny bábätka.
Môžete s tým začať hneď po návrate z pôrodnice. Podporíte tým jeho fyzický vývoj.
Najskôr vyskúšajte „pasenie ovečiek“ 3 až 5 minút denne a pomaly dĺžku zvyšujte.
Začnite s krátkymi obdobiami na brušku, ideálne niekoľkokrát denne, keď je bábätko plne bdelé a spokojné.
Ležanie na brušku pomáha posilňovať svaly krku, ramien a chrbta potrebné pre držanie hlavy.
Robte to niekoľkokrát denne, vždy keď je bábätko oddýchnuté a spokojné. Začnite s krátkymi intervalmi a postupne ich predlžujte.
Na začiatku vždy držte svoju tvár blízko tváre dieťatka, aby nemalo z novej pozície zbytočný stres.
Buďte na rovnakej úrovni s vaším bábätkom, aby ste ho povzbudili zdvíhať hlavu a interagovať s vami.
Motivácia hračkami a tvárou rodiča
Keď dieťa rastie, dovidí už na väčšie vzdialenosti a začne sa zameriavať na objekty aj podľa farieb či zvuku, ktorý vydávajú.
Stále ho bude baviť pozorovať ľudské tváre, budú sa mu páčiť farebné kontrastné predmety.
Ukazujte mu ich v rôznych polohách tak, aby muselo za nimi pootočiť hlavičku.
Keď je dieťa na brušku, umiestnite pred neho hračky alebo sa sami nakloňte tak, aby muselo dvíhať a otáčať hlavičku, aby vás videlo.
Farebné a zvukové hračky sú skvelou motiváciou.
Použite hračky alebo iné vizuálne stimuly na povzbudenie vášho dieťaťa, aby zdvíhalo hlavu a dosahovalo po nich.
Použite podložky na hranie alebo fitness centrá s visiacimi hračkami, ktoré povzbudia bábätko, aby zdvíhalo hlavu a siahlo po hračkách.
Nosenie a držanie
Často držte svoje bábätko v náručí v polohe, ktorá vyžaduje, aby jeho hlavu držalo vzpriamene, čím posilňujete jeho svaly.
Keď bábätko držíte, občas zmeňte polohu, aby stimulovalo rôzne svalové skupiny.
Ak dieťa držíte „na ramene“, na chvíľu môže hlavičku udržať, ale stále sa môže neisto kolísať zo strany na stranu.
Pri nosení mu dajte príležitosť zapájať krčné svaly, napríklad ak ho držíte na pleci, nechajte jeho hlavičku, aby sa snažilo držať samé, samozrejme s vašou neustálou pripravenosťou ju podoprieť.
Ak sa rozhodnete dieťatko nosiť v nosiči, vyberte si nejaký ergonomický, ktorý robí oporu hlavičke.
Voľný pohyb a striedanie polôh
Pravidelne dieťa prekladajte z chrbta na bok, na bruško a do náručia.
Príliš dlhé ležanie v jednej polohe, napríklad v autosedačke alebo lehátku, obmedzuje prirodzený pohyb a posilňovanie svalov.
Umožnite bábätku voľný pohyb na pevnej, ale pohodlnej podložke, napríklad na deke na zemi.
Nepoužívajte príliš často sedačky, ktoré fixujú jeho telo a hlavičku.
Jemná masáž a cvičenia, ktoré zahŕňajú ohýbanie a natiahnutie končatín, môžu tiež podporiť celkový motorický vývoj.
Praktizujte bezpečné a jemné otáčanie bábätka z chrbta na bok a naspäť, aby ste podnietili jeho pohybové schopnosti a zvedavosť.
Treba dieťa priťahovať za ručičky do sedu?
Priťahovanie dieťaťa za ručičky do sedu nie je cvičenie, ktoré by mali rodičia bežne vykonávať doma.
Dieťa nedvíhaj za ruky do sedu, môžeš mu tým akurát ublížiť.
Určite by som netahala za ručičky do sedu. Každé dieťatko má svoje tempo na všetko, netreba nič siliť.
Je to vyšetrovacia metóda, ktorú používa lekár alebo fyzioterapeut.
Pri trakčnej skúške nejde len o to, či bábätko udrží hlavičku, ale o celkové postavenie tela, čo laik nevie posúdiť.
Trakčná skúška je diagnostický nástroj, ktorý lekár používa na sledovanie toho, ako dieťa ovláda hlavu a pomáha si priťahovať sa aj ramienkami.
Vy to určite doma neskúšajte a svoje deti nedávajte sedieť.
Dieťa sa musí posadiť samo, nepodkladajte ho vankúšmi ani ničím iným.
Ak vám pediater odporučí konkrétne sledovanie alebo cvičenie, riaďte sa jeho pokynmi a nechajte si presne vysvetliť, ako má byť dieťa pri vyšetrení alebo manipulácii držané.
Bezpečná manipulácia s bábätkom
Krčné svaly dieťaťa sú pri narodení pomerne slabé. Preto je potrebné vždy pri manipulácii s dieťaťom hlavičku istiť.
Napríklad nedvíhajte dieťa širokým úchopom pod ramienka, ale dvíhajte ho cez bok, kedy vlastne hlavička ide dopredu a nemá šancu zapadnúť dozadu.
Pri nosení vždy zabezpečte oporu hlavy a krku, kým dieťa nevie hlavu samo stabilne ovládať.
Polohová asfyxia
V období, keď sú krčné svaly slabé a hlavička je na ne priťažká, bábätkám hrozí takzvané pozičné zadusenie.
Znamená to, že v spánku alebo pri ležaní, najčastejšie v kresielkach alebo sedačkách, kam takto malé deti nepatria, im hlava môže klesnúť dopredu a stlačiť priedušnicu, čo bráni v dýchaní.
Takáto polohová asfyxia môže viesť až k smrti.
Vždy, kým nevie samo ovládať hlavu, ho ukladajte na chrbát na rovný pevný povrch.
Autosedačka slúži na prepravu a lehátko či kresielko nie sú vhodným miestom na dlhý spánok alebo dlhodobý pobyt bábätka.
Prečo sa neporovnávať s inými deťmi?
Pohybový vývoj u každého dieťaťa napreduje svojím tempom.
Tabuľky motorického vývoja sú síce dobrým nástrojom na porovnanie oproti priemeru, nedržte sa ich však striktne.
Motorický vývin nie je súťažná disciplína, ale dôležitá súčasť správneho vývoja.
Neriaďte sa deťmi vo vašom okolí, ale sledujte najmä postupný vývoj svojho bábätka.
Jedno dieťa môže začať držať hlavičku skôr na brušku, iné môže mať lepšiu kontrolu vo vzpriamenej polohe.
Aj jednotlivé schopnosti sa nemusia objaviť v rovnakom poradí alebo presne v rovnakom veku.
Trakčná skúška nie je to isté ako držanie hlavy na brušku
Dieťa môže na brušku hlavičku dvíhať, no pri priťahovaní do sedu za ruky ju ešte nemusí udržať.
Jedna skúsenosť opisuje dieťatko, ktoré sa v 3 mesiacoch samo vedelo otočiť z chrbátika na bruško a hlavu na brušku držalo možno v 1 až 1,5 mesiaci, napriek tomu pri trakčnej skúške hlavičku neudržalo.
To ukazuje, že rôzne situácie preverujú odlišné pohybové schopnosti.
Pri trakčnej skúške lekár sleduje nielen samotnú hlavičku, ale aj celkové postavenie tela, zapojenie ramien a spôsob, akým dieťa reaguje na pohyb.
Čo sledovať okrem samotného zdvíhania hlavy?
Porucha môže byť v kvalite posturálnych funkcií.
To znamená, že dieťa dvíha hlavičku, otáča sa z chrbátika na bruško alebo sa dostane na štyri, ale jeho postavenie tela a spôsob pohybu nemusia byť správne.
Pri polohovaní dieťatka na bruško sledujte, či hlavičku dvíha rovno a nie do niektorej zo strán.
Neskôr nasleduje pretáčanie a otáčanie na obidve strany.
Sledujte, či sa otáča rovnako na jednu aj druhú stranu.
Ďalším typickým príznakom je pretrvávanie predilekčného postavenia hlavičky po šiestom týždni života, teda preferovanie otáčania hlavičky do jednej strany.
Všímajte si aj to, či dieťa nepôsobí výrazne tuho alebo naopak ochabnuto.
Ak sa vám zdá, že je dieťa príliš „tuhé“, teda má hypertonus, alebo naopak veľmi „ochabnuté“, teda má hypotonus, informujte o tom pediatra.
Znaky, ktoré si vyžadujú odborné posúdenie
- výrazné stáčanie alebo uprednostňovanie jednej strany;
- pretrvávajúce predilekčné postavenie hlavičky po šiestom týždni života;
- výrazný záklon hlavy;
- veľká asymetria pri pohyboch;
- výrazná ochabnutosť alebo tuhosť tela;
- dlhodobá neistota hlavy bez postupného zlepšovania;
- vynechanie dôležitej fázy pohybového vývoja.
Abnormálne vztýčenie hlavičky v skoršom veku, napríklad okolo 6. - 8. týždňa, obvykle nie je dôvod na radosť zo šikovnosti svojho dieťaťa, môže to naopak znamenať isté problémy, asymetriu vo vývine dieťaťa alebo napríklad hypertonus.
Veľký záklon hlavy môže súvisieť s nesprávnou manipuláciou dieťaťa alebo s istými neurologickými problémami.
Kedy sa poradiť s pediatrom?
Každé dieťatko sa vyvíja vlastným tempom, ale príliš veľké oneskorenie pri dôležitých míľnikoch môže naznačovať problém.
Pediater pri pravidelných kontrolách sleduje držanie hlavy, krku i to, ako sa dieťa správa v ľahu na brušku.
Preto vás vždy vie včas nasmerovať, ak treba podporiť vývoj doplnkovými metódami.
Ak máte akékoľvek obavy o vývoj vášho dieťaťa alebo potrebujete ďalšie usmernenie, neváhajte sa obrátiť na pediatra.
Lekár môže posúdiť vývoj vášho dieťaťa a prípadne odporučiť špecializované cvičenia, terapiu alebo ďalšie vyšetrenia, aby sa zistila príčina a najlepší spôsob podpory.
Ak sa vaše dieťa narodilo predčasne, malo by byť sledované aj v neurologickej ambulancii a na isté odchýlky od vývinu vás môže upozorniť aj detský neurológ.
Potom treba dodržiavať jeho odporúčania.
Keby bol problém, pediater to na poradni zistí a odošle vás na neurológiu.
Najdôležitejšie odporúčania pre rodičov
- Novorodencovi vždy podopierajte hlavu a krk.
- Bábätko pravidelne ukladajte na bruško iba v bdelom stave a pod dohľadom.
- Začínajte krátkymi intervalmi a postupne ich predlžujte.
- Motivujte dieťa tvárou, hlasom a bezpečnými hračkami.
- Striedajte polohy a doprajte dieťaťu voľný pohyb na pevnej podložke.
- Nenechávajte malé dieťa dlhodobo v autosedačke, lehátku alebo kresielku.
- Nepriťahujte dieťa za ruky do sedu ako domáce cvičenie.
- Nesnažte sa urýchliť vývoj a neporovnávajte dieťa s rovesníkmi.
- Pri asymetrii, výraznom záklone, ochabnutosti alebo tuhosti vyhľadajte pediatra.
Rodičia sa často obávajú, či dieťa správne držia a či mu nesprávnou manipuláciou neublížia. Najdôležitejšie je poskytovať mu bezpečnú oporu, rešpektovať jeho tempo a pri pochybnostiach sa poradiť s odborníkom.
