Striedavá osobná starostlivosť je forma úpravy rodičovských práv a povinností, pri ktorej sa dieťa striedavo nachádza v starostlivosti oboch rodičov.
Na Slovensku ju upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Zákona o rodine zákonom č. 217/2010 Z. z.
Striedavá osobná starostlivosť spočíva v tom, že dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti oboch rodičov v pravidelne sa striedajúcich časových intervaloch. Dĺžka týchto období môže byť rôzna a nemusí byť u oboch rodičov rovnaká.
V praxi ide o situáciu, keď dieťa býva určitý čas u jedného rodiča a následne rovnaký alebo porovnateľný čas u druhého rodiča. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa.
Tento článok má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko. Jeho obsahom je zhrnutie verejne dostupných informácií, pričom aktuálnosť, úplnosť ani správnosť uvedených informácií nie je zaručená. Prečítaním tohto článku nevzniká vzťah advokát - klient. Odporúčame nekonať na základe tohto článku bez konzultácie s advokátom, ktorý posúdi Vašu konkrétnu situáciu.
Právny základ striedavej osobnej starostlivosti
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť na návrh jedného alebo oboch rodičov.
Áno, súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj bez súhlasu jedného z rodičov, ak dospeje k záveru, že je to v najlepšom záujme dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča nie je automatickým dôvodom na zamietnutie návrhu.
Nesúhlas jedného rodiča nepredstavuje automatickú prekážku nariadenia striedavej starostlivosti. Zákon týmto spôsobom zabraňuje situáciám, v ktorých by jeden z rodičov bez relevantného dôvodu bránil rozhodnutiu, ktoré by bolo v prospech dieťaťa.
Nie je však možné vykladať právnu úpravu tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa
Nadradené kritérium pri každom rozhodovaní súdu je najlepší záujem dieťaťa podľa § 5 zákona o rodine.
Súd posudzuje celkový prospech dieťaťa vrátane jeho fyzického, psychického a sociálneho vývoja.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, teda či je rodič schopný kompromisu.
Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
Striedavá starostlivosť kladie zvýšené nároky na rodičov aj dieťa.
Na druhej strane umožňuje dieťaťu zachovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi a poskytuje mu mužský aj ženský výchovný vzor.
V praxi súdy posudzujú každý prípad individuálne. Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť.
Vzdialenosť bydlísk a každodenný režim
Jedným z najdôležitejších faktorov je vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov.
Aby striedavá starostlivosť fungovala, rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci.
Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov.
Dieťa by malo navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Preto je dôležitá primeraná vzdialenosť bydlísk.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Striedavú starostlivosť možno nastaviť rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne.
Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch.
Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek.
Osvedčený prístup je striedanie - napríklad Vianoce párny rok u matky, nepárny rok u otca.
Vek dieťaťa a jeho názor
Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní súdu.
Pri veľmi malých deťoch do 3 rokov súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, pretože dojčatá a batoľatá majú silnejšiu väzbu na primárneho opatrovateľa.
Pri deťoch mladších ako 3 roky je striedavá starostlivosť menej častá, najmä ak je dieťa dojčené.
Pri deťoch predškolského veku od 3 do 6 rokov súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa.
Školopovinné deti od 6 do 15 rokov sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené.
V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou má dieťa právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine má dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť vlastný názor, právo slobodne ho vyjadriť vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Tento princíp vyplýva aj z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.
Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
Rodičovská dohoda a rozhodnutie súdu
Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie.
Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa.
Ak by rodičia dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
Rodičia by mali v dohode upraviť najmä rozdelenie bežných období, odovzdávanie dieťaťa, sviatky, prázdniny, dovolenky a riešenie neočakávaných situácií.
V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd v rozsudku o rozvode zároveň rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Podľa Civilného mimosporového poriadku je konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa neoddeliteľne spojené s konaním o úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Otázka výživného pri striedavej starostlivosti je často predmetom sporov.
Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
Striedavá starostlivosť sama osebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti.
Súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadňuje príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby dieťaťa a skutočnosť, že obaja rodičia sa o dieťa osobne starajú.
Pri striedavej starostlivosti súd posudzuje príjmy oboch rodičov.
Ak sú príjmy porovnateľné, súd výživné neurčí a každý rodič znáša náklady počas svojho obdobia starostlivosti.
V prípadoch, keď rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu a ich majetkové pomery sú porovnateľné, súd často výživné neurčí.
Ak by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a podobne v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča.
Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.
Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.
Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť.
Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného.
Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Prídavok na dieťa a rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa.
Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR.
Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok.
Dieťa môže mať trvalý pobyt len na jednej adrese. Toto administratívne rozhodnutie však nemá vplyv na rozsah rodičovských práv a povinností.
Je možné akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa, pričom takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa.
Daňový bonus pri striedavej starostlivosti
Jednou z podmienok na uplatnenie daňového bonusu je podmienka žitia dieťaťa s rodičom v spoločnej domácnosti tak, ako to definuje Občiansky zákonník v § 115 zákona.
Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom.
Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, teda matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich.
Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa len jeden z nich.
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.
Za ustanovených podmienok daňovník si môže uplatniť daňový bonus, respektíve jeho časť, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, respektíve v daňovom priznaní.
Pri súdom určenej striedavej starostlivosti po vzájomnej dohode môžu obidvaja rodičia vo vyhláseniach u zamestnávateľa uviesť, že si budú uplatňovať daňový bonus jeden v párne mesiace roka a druhý v nepárne mesiace.
Pri striedavej starostlivosti nie je potrebné skúmať, u ktorého z rodičov je prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca dieťa v osobnej starostlivosti, nakoľko obidvaja spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom.
Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorý z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
Neoprávnené uplatňovanie daňového bonusu
Ak otec nevyživuje dieťa vo svojej domácnosti, nemá nárok na daňový bonus.
Zamestnávateľ pri oznámení uvedenej skutočnosti dá podpísať Vyhlásenie tomuto zamestnancovi s tým, že daňový bonus si v priebehu zdaňovacieho obdobia nebude uplatňovať.
V prípade, ak nárok na daňový bonus zanikol skôr, zamestnávateľ ho vyberie pri vykonaní ročného zúčtovania alebo uplatní postup podľa ustanovenia § 40.
Rozhodovanie o dávkach a ďalších otázkach
Obaja rodičia by mali byť zapísaní ako zákonní zástupcovia a mať prístup k informáciám o prospechu dieťaťa.
Dieťa by malo mať jedného všeobecného lekára pre deti a dorast.
Obaja rodičia musia mať prístup k zdravotnej dokumentácii a informáciám o zdravotnom stave dieťaťa.
Pri akútnych zdravotných situáciách je oprávnený konať rodič, u ktorého sa dieťa v danom čase nachádza.
Rodičia by sa mali dohodnúť aj na tom, ktorý z nich bude vybavovať praktické otázky súvisiace s dávkami, daňovým bonusom a komunikáciou s príslušnými úradmi.
Zmena rozhodnutia o striedavej starostlivosti
Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nie je nemenné.
Podľa § 26 zákona o rodine môže súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery.
Áno, ak sa zmenia pomery, ktoré boli rozhodujúce pre pôvodné rozhodnutie, rodič môže podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností.
Dôvodom môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti.
Návrh na zmenu rozhodnutia podáva rodič na okresnom súde, v obvode ktorého má dieťa bydlisko.
Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.
Prakticky je potrebné opísať konkrétne dôvody, prečo striedavá starostlivosť nefunguje, napríklad školskú dochádzku, komunikáciu rodičov alebo režim dieťaťa, priložiť dôkazy a navrhnúť presný režim styku otca s maloletým a výživné.
Relevantné právne predpisy
- § 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine;
- § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine;
- § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine;
- § 62-78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine;
- § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine;
- § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok;
- čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa;
- § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
