Hrčka na hlave po narodení: kefalhematóm, tvar hlavičky a kedy vyhľadať lekára

Tvar hlavy novorodenca môže byť po narodení prekvapením pre mnohých rodičov. Jednou z bežných obáv je aj špicatý tvar hlavy.

Možno aj vám hovorili známi, že ich dieťatko malo po pôrode kefalhematóm. Čo to je a prečo sa objaví - aj na to nájdete odpovede v tomto článku.

Prečo sa tvar hlavy novorodenca po pôrode mení

Hlava novorodenca je tvárna vďaka mäkkým kostiam lebky, ktoré ešte nie sú úplne zrastené.

Tieto kosti sú spojené väzivovými švami a fontanelami, čo umožňuje hlave prispôsobiť sa pôrodným cestám.

Počas pôrodu, prechodom cez úzky pôrodný kanál, môže dôjsť k deformácii hlavičky.

Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je normálne v dôsledku tlaku počas vnútromaternicového vývoja a prechodu cez pôrodné cesty.

Hlava dojčiat je v prvých mesiacoch života tvarovateľná, čo znamená, že je náchylná na zmeny tvaru vplyvom vonkajších síl.

Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého. Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej.

Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat, kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast a vývoj.

V prvých 6 mesiacoch lebka rýchlo rastie a zdvojnásobí svoju veľkosť a do veku 2 rokov ju strojnásobí.

Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví.

Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového alebo chrupavkového tkaniva.

Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja.

Kosti lebky novorodenca sú mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké.

Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky.

Švy, pokiaľ neosifikujú, zvyšujú pružnosť lebky a umožňujú pohyb klenby.

Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo je dôležité pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí.

Čo je kefalhematóm

Kefalhematóm je pôrodné poranenie na hlave dieťaťa, pri ktorom dochádza ku krvácaniu pod okosticu lebečnej kosti.

Kefalhematóm je krvácanie pod periost lebečnej kosti.

Periost je pevný väzivový obal kosti.

Kefalhematóm je jeden z najčastejších prejavov krvácania u novorodenca, je benígny (nezhubný).

Vyskytuje sa asi u 0,5 % novorodencov.

Najčastejšie je lokalizovaný nad pravou spánkovou kosťou, môže byť obojstranný alebo sa prejaví nad niekoľkými kosťami.

Najčastejšie vzniká na temennej kosti, menej často na záhlaví.

Ide o pologuľovitý, spočiatku sa pohybujúci útvar, nad ktorým je koža niekedy prekrvácaná.

Kefalhematóm vyzerá ako opuch, hrča na hlavičke, na pohmat je mäkký.

Je presne ohraničený.

Je to preto, lebo neprekračuje hranice lebečnej kosti, keďže vzniká pod jej obalom a kosti u novorodenca ešte nie sú zrastené.

Neobjaví sa ihneď po pôrode, ale ukáže sa postupne po niekoľkých hodinách až 2-3 dňoch od pôrodu.

Najväčšie rozmery dosahuje v prvých troch dňoch po narodení.

Koža nad ním nie je farebne zmenená.

Nie je viditeľná žiadna modrina, pretože krv je vyliata pod obalom kosti, nie pod kožou.

Postupne na okraji vzniká tvrdý val a uprostred je mäkká časť.

Prečo a kedy vzniká kefalhematóm

Kefalhematóm vzniká pri pôrode priechodom hlavy dieťaťa pôrodnými cestami, a to najmä pri použití pôrodných nástrojov - vákuum extraktora alebo klieští.

Pri ťažších pôrodoch, najmä ak lekár na vybratie bábätka z pôrodných ciest musí použiť kliešte či “zvon” - teda vákuumextraktor, môžu u dieťatka vznikať tzv. pôrodné poranenia.

Kefalhematóm je jedným z nich.

Môže tiež vzniknúť v prípade, že ide o veľmi rýchly pôrod, pri „skákaní“ na brucho - Kristellerova expresia.

Príčinou vzniku kefalhematómu je poškodenie cievok medzi kosťou a jej obalom (periostom).

Hlavička dieťatka je v priebehu pôrodu vystavená tlaku, ktorý môže vyvolať krvácanie.

Stáva sa tak v dôsledku ruptúry cievy pri dlhom naliehaní hlavičky na pôrodné cesty matky.

Vzniká napríklad pri rýchlom pôrode, nešetrnom vypudzovaní bábätka, ťažkom pôrode, najmä pri použití pôrodníckych klieští či “zvonu” - vákuumextraktora.

Je kefalhematóm nebezpečný

Krv sa nachádza nad kosťou, teda toto poranenie v nijakom prípade neohrozuje mozog dieťaťa.

Kefalhematóm nie je krvácanie do mozgu.

Zakrvácanie sa v prípade kefalhematómu nachádza nad kosťou.

Znamená to, že od mozgu je oddelený kosťou a pevnými mozgovými obalmi.

Mozog je teda dôkladne chránený.

Nemusíte mať obavy, že bábätko je priamo ohrozené na živote.

Asi v 1 % sprevádza vnútrolebečné krvácanie, v 10 - 20 % zlomeniny lebečnej kosti.

V drviviej väčšine prípadov dôjde k vymiznutiu kefalhematómu bez komplikácií v priebehu 2-6 týždňov, v niektorých prípadoch to môže trvať aj 3 mesiace.

Ako kefalhematóm postupne mizne

Kefalhematóm vyzerá ako hrboľ na hlavičke novorodenca a nejaký čas trvá, kým úplne zmizne.

Mizne v priebehu 1-6 týždňov až 3 mesiacov.

Takmer všetka dostupná literatúra uvádza spontánne vstrebanie kefalhematómu behom 1 - 6 týždňov a preto nie sú odporúčané punkcie a odstraňovania kefalhemtómu.

Dôvodom sú aj udávané infekčné komplikácie.

Osobné skúsenosti rodičov však ukazujú, že viditeľné zmeny môžu nastať aj neskôr, keď hlavička ďalej rastie.

Syn mal kefal vo veľkosti tenisovej loptičky, po 2-3tt mu to stvrdlo, žiadna zmena neprichádzala ani po mesiaci,dvoch, troch...

Keď mal syn 4m rozhodli sme sa ísť do Plagia v MT.

Prvá kontrola dopadla katastrofálne, lekár nám odporučil operáciu, doslova mi ju tam opisoval ako by prebiehala.

Vo veku 6m sme sa mali prísť ukázať znova.

Boli tam viditeľné zmeny, hlavička rástla a kefal bol čoraz menej vidieť a teda operácia už nebola potrebná.

Dnes má syn 25m je zdravý, pohybovo je zdatný aj začal rozprávať.

Viditeľná zmena nastala asi keď mal 1r.

Keď mu hlavičku pohladim stále ho cítim ale na oko ho nevidieť.

Kalcifikácia kefalhematómu

Problémom je, ak nedochádza k rýchlemu vstrebávaniu, pretože už po 1-2 týždňoch môže okraj kefalhematómu kalcifikovať.

Pokiaľ však nedôjde k rýchlemu vstrebaniu hematómu, môžu jeho okraje už po 1 - 2 týždňoch začať osifikovať (kostnatieť).

Postupne sa vytvorí kostný hrboľ, ktorý dlhodobo pretrváva a deformuje tvar hlavičky dieťaťa.

Ak kalcifikuje celý kefalhematóm, vzniká na hlavičke tvrdý hrbol, ktorý už sa nevstrebe.

Kalcifikát sa už nevstrebe.

Táto komplikácia je veľmi zriedkavá.

Prepichnutie, odsatie a operácia

Takmer všetka dostupná literatúra uvádza spontánne vstrebanie kefalhematómu behom 1 - 6 týždňov a preto nie sú odporúčané punkcie a odstraňovania kefalhemtómu.

Názory lekárov na prepichnutie a odsávanie kefalhematómu sa líšia - niektorí ju volia po 3 týždňoch, iní skôr, niektorí vôbec nie sú jej fanúšikmi z dôvodu možného zavlečenia infekcie a komplikácií.

Ak je potrebná operácia, pri ktorej sa odstraňuje kalcifikát, vykonáva sa v celkovej anestézií, za súčasnej liečby antibiotikami.

Neurochirurgom je nariadené CT vyšetrenie vrátane 3D rekonštrukcie pre posúdenie stavu kalvy (hornej časti lebky) pod kefalhematómom.

CT vyšetrenie indikujú s ohľadom na radiačnú záťaž a prínos pre ten - ktorý prípad.

Pooperačná starostlivosť vyžaduje 1 - 2 dňový pobyt na JIS a následnú hospitalizáciu na neurochirurgickom oddelení, až do zhojenia rany.

Kefalhematóm a novorodenecká žltačka

Najčastejšou komplikáciou kefalhematómu je novorodenecká žltačka.

To, že sa dieťatko narodí s kefalhematómom, môže prispieť k výraznejším hladinám bilirubínu a tým pádom k silnejšej novorodeneckej žltačke.

V hematómoch sa rozpadávajú červené krvinky, z ktorých sa uvoľňuje veľké množstvo bilirubínu.

Dôvodom je rozpad nahromadených krviniek - hemoglobín z nich sa odbúrava na bilirubín.

Ak toto množstvo je vyššie, ako stihne spracovať pečeň, potom sa klinicky prejaví ako žltačka.

Na čo si dávať pozor doma

Ak sa u novorodenca objavia známky infekcie, kefalhematóm musíme považovať vždy za podozrivý zdroj infekcie.

Všímajte si svoje dieťatko, či mu chutí jesť, nie je nadmerne spavé, alebo naopak nepokojné, či nemá zvýšenú teplotu.

Oboje sa však objavuje aj pri novorodeneckej žltačke.

Pri zmenách veľkosti, tvrdosti alebo vzhľadu útvaru je vhodné informovať pediatra, ktorý stav posúdi pri vyšetrení.

Rozdiel medzi kefalhematómom a caput succedaneum

Na hlavičke novorodenca môžeme nájsť niekedy podobný útvar ako je kefalhematóm.

Nazýva sa caput succedaneum.

Nejde o zakrvácanie pod obal kosti, ale o opuch pod kožou hlavičky, čiže nad obalom kosti.

Je spôsobený dočasným nedokrvením pri tlaku hlavičky počas pôrodu.

Je viditeľný ihneď po pôrode, ďalej už sa nezväčšuje a vstrebáva sa bez následkov a rýchlejšie ako kefalhematóm, spravidla v priebehu zopár dní.

Nie je jasne ohraničený a môže presahovať okraje lebečných kostí, lebo s kosťami nesúvisí.

Niekedy môžu bábätku v oblasti caput succedaneum vypadnúť vlásky.

Oblasť bez vláskov má prstencovitý tvar.

Iné príčiny špicatého alebo nezvyčajného tvaru hlavy

Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže mať dieťa po narodení špicatú hlavu.

Tvarovanie hlavy počas pôrodu

Prechod cez pôrodné cesty môže spôsobiť predĺženie alebo stlačenie hlavy.

Tento stav je bežný a zvyčajne sa upraví sám v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.

Polohovanie v maternici

Ak má dieťa obmedzený priestor v maternici, môže to ovplyvniť tvar jeho hlavy.

Deformity hlavičky u novorodencov a dojčiat často vznikajú v dôsledku vonkajších síl pôsobiacich na lebku.

Tieto sily môžu pôsobiť ešte počas vývoja v maternici, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktorá obklopuje dieťa.

Polohovanie po narodení

Dlhodobé ležanie v jednej polohe po narodení môže viesť k zležaniu hlavičky, známemu ako pozičná plagiocefália alebo brachycefália.

Postnatálne deformity môžu vzniknúť po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním, najmä u detí s refluxom, násilím alebo u predčasne narodených detí.

Deformita môže byť zvýšená u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a u detí, ktoré niektoré polohy netolerujú.

Spánok na chrbte a napätie krčných svalov môžu brániť otáčaniu hlavy do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia.

Typy deformácií hlavy

Plagiocefália

Ide o asymetrické zležanie hlavy, kedy je jedna strana hlavy sploštená.

Brachycefália

Označuje sploštenie zadnej časti hlavy, čo vedie k širšiemu a kratšiemu tvaru.

Najčastejšie vyskytujúca deformita hlavičky u detí je typ asymetrickej brachycefálie.

Symetrická brachycefália je druhá najčastejšia deformita.

Dolichocefália

Tvar hlavičky je úzky a dlhý.

Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne.

Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok.

Turicefália

Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode.

Hlavička má vydutú temennú časť a má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou.

Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní.

Zležaná hlavička a správne polohovanie

Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe.

Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky.

Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.

Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania.

Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť.

Správnym polohovaním sa hlavička dokáže pekne vytvarovať.

V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie.

Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná.

Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví.

Ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní.

Prvým článkom v tejto postupke je váš pediater.

Ten si na bežných prehliadkach, ktoré sú približne raz za mesiac, môže všimnúť tendenciu dieťatka ukladať sa na jednu stranu alebo začínajúcu asymetriu v tváričke.

Najčastejšie sa však stretávame s vyležanou hlavičkou, sploštením lebky a výskytom lysinky na hlavičke.

Pri týchto znakoch musí pediater spozornieť.

Rodičov upozorní na správne polohovanie a v tom lepšom prípade ich pošle priamo na konzultáciu k nám fyzioterapeutom.

Ak sa tento scenár objaví v prvých 3 mesiacoch, práca je hlavne na rodičoch.

Čas zohráva veľkú rolu.

Všímajte si hlavičky detí už od prvých dní a pri prvom náznaku asymetrie skúste triezvo a hlavne správne zareagovať.

Kedy môže byť príčinou kraniostenóza

Deformovanie hlavičky môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky.

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa.

Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu.

Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú.

Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí.

Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov.

Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy.

Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie.

Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu aj zrakový nerv, čo vedie k slepote.

Kraniosynostóza môže mať dva druhy:

• Primárna: Predčasné zrastenie lebečných kostí.
• Sekundárna: Súčasť syndrómu (Apertov, Cruzov…).

Ako odlíšiť zležanú hlavičku od kraniostenózy

Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka.

Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze.

V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života.

V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita.

Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku.

V prípade kraniostenózy môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič.

Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika.

Typy kraniostenózy podľa zrasteného švu

Trigonocefália

V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália.

Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.

Skafocefália

Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália.

V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý.

U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy.

Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely.

Koronárna synostóza

Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou.

Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane.

V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.

Lambdová synostóza

Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti.

Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu.

Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.

Fontanela a rast hlavičky

U novorodencov a dojčiat sa medzi kosťami lebky, na mieste, kde sa švy spájajú, nachádzajú fontanely - väzivové pásky.

Dôležité sú dve fontanely, malá a veľká, ktoré sú hmatné a sú ukazovateľom vnútrolebečného tlaku.

Veľká fontanela (čelová fontanela) sa nachádza medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy.

Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života.

Na lebke sa nachádzajú ešte dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, sfenoidálna fontanela (v spánkovej jame) a mastoidálna fontanela (v zadnej časti lebky za uchom).

Fontanela sa zväčša uzatvára do 18 mesiacov, ale rôzne variácie od tohto veku sú možné.

Fontanela sa zrastá do 18. mesiaca, niekedy aj dlhšie, každé dieťa má jej rozmer iný.

Treba hodnotiť celkový stav dieťatka, či nemá nejaké ochorenia, či riadne užívalo vitamín D, ktorý by sa mal aj v lete užívať najmenej do 18 mesiacov, v zimných mesiacoch november až marec počas celého detstva až do puberty.

Pri predčasnom uzatváraní fontanely je dôležité pravidelne sledovať obvod hlavičky a jej rast.

Neurologička povedala, že ta fontanela je už len na špic prsta, ale hlavička jej zatiaľ rastie úplne v norme.

Treba pravidelne merať a sledovať.

U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje.

Niektoré deti môžu byť sledované neurológom, pediatrom a ďalšími odborníkmi podľa nálezu.

Vyšetrenie a liečba kraniostenózy

Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická.

Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.

Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy.

Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov.

V ďalšom kroku je naplánovaná operácia.

Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp.

Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie.

V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy.

Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy.

Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca.

V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu?

Ide teda iba o kozmetickú operáciu?

V podstate áno.

Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.

Kraniálna ortéza pri polohovej deformite

Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu.

Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru.

Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená.

Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne.

Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne.

Efekt ortotickej liečby je najúspešnejší v období 4 až 14 mesiacov veku.

Ak sa helma nasadí do 12 mesiacov veku, liečba trvá v rozmedzí 4 - 6 mesiacov, a to vďaka tomu, že lebka rastie rýchlejšie.

U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov.

Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.

Ortéza sa nosí 23 hodín denne, čo znamená, že v nej dieťatko spí, a to aj v noci.

Helma sa nenosí len v niektorých prípadoch, a to pri horúčkach, chorobách, pri dennom ošetrení a pri rehabilitáciách.

Režim nasadenia helmy je v prvých 5 dňoch náročnejší.

V prvý deň sa cykly nosenia a skladania helmy opakujú po hodine, na druhý deň po 2 hodinách, na tretí po 4 hodinách a na štvrtý deň po 8 hodinách.

Plagio klinika si rodičov s dieťatkom po mesiaci nosenia helmy pozve na opätovné premeranie.

Odborníci zhodnotia, či nastala nejaká zmena alebo nie, prípadne sa upravia miesta, ktoré začali tlačiť viac, ako by mali.

Na protokole si môže rodič všimnúť ešte jedno špeciálne slovo - kraniosynostóza.

Diagnóza je tak definovaná na základe skenu a odporúčaná terapia je buď polohovanie dieťatka, alebo kraniálna ortéza.

3D sken a hodnotenie deformity

Prípadnú deformitu možno posúdiť odborným vyšetrením a 3D skenom hlavičky.

Ako prvý je urobený 3D sken hlavičky a určenie hodnoty CI - kraniálneho indexu (norma 73 - 83 %) a CVAI - indexu šikmosti hlavičky (norma 0 %).

O aký stupeň závažnosti ide, je vyhodnocované pomocou grafu polohovej deformity.

Ten je zobrazovaný cez škálu farieb.

Farebne sa dostávame z normálneho tvaru lebky určenej zelenou farbou cez žltú, oranžovú, svetlo červenú, až sa dostaneme do červenej farby, ktorá je definovaná ako veľmi ťažká deformita hlavičky.

Na výstupnom protokole z kliniky je aj graf rastu hlavičky, tzv. kraniometrický sken, kde je krásne zobrazená hlavička dieťatka.

Pri svojej práci fyzioterapeuta mám v poslednej dobe čoraz viac skúseností s polohovými deformitami, ktoré pri včasnej diagnostike a podchytení nemuseli skončiť na kraniálnych ortézach.

Avšak aj pri tomto platí, že výnimky potvrdzujú pravidlo, a som rada, že mám pri sebe tak veľa uvedomelých rodičov, ktorí neváhajú a nechajú hlavičky svojich detí premerať.

A ak sa aj stane, že im je kraniálna ortéza odporučená, neváhajú a idú do toho.

Spomenieme si len zopár z nich, ako napríklad asymetria tváre, očí a uší, čo sú skôr kozmetické dôsledky.

Kedy vyhľadať pediatra, neurológa alebo neurochirurga

Pri každej poradni pediater pravidelne kontroluje hlavičku dieťaťa.

Pri každej poradni ju „prešla“ prstami, ale hlavička bola do 14 mesiacov, potom sa „vyplnila“.

Ak lekárka nerobí kontrolu spontánne, pripomeňte jej to.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič.

V prípade podozrenia na kraniostenózu je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga.

Ak sa objaví výrazná asymetria, zhoršovanie tvaru hlavy, hmatný zhrubnutý šev, nezvyčajný rast obvodu hlavy alebo zmeny celkového stavu dieťaťa, treba kontaktovať pediatra.

Pri predčasnom uzatváraní fontanely je dôležité, aby sa sledoval nielen samotný nález na fontanele, ale aj obvod hlavy, rast lebky a psychomotorický vývoj.

Čo môže rodič sledovať

• či sa hrčka na hlave zväčšuje alebo zmenšuje;
• či postupne mäkne alebo naopak tvrdne;
• či je presne ohraničená;
• či sa objavuje horúčka;
• či dieťa dobre prijíma potravu;
• či nie je nadmerne spavé alebo nezvyčajne nepokojné;
• či hlavička rastie primerane;
• či sa nevytvára nová asymetria hlavy alebo tváre;
• či nie je hmatný zhrubnutý lebečný šev.

Chcela by som napísať našu skúsenosť.

Preto chcem povzbudiť každú mamičku, ktorá sem zablúdila s rovnakým problémom.

NEBOJTE SA, nestresujte sa ešte viac a obzvlášť po pôrode.

Ja som tu pred 2r. také uistenie nenašla, myslela som si že náš prípad je najhorší keďže sa mu to ani po 4 mesiacoch nezmenilo.

Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a pevne verím že je to tak pri väčšine detí.

Ako čerství rodičia sa musíte naučiť zachovávať pokoj a súčasne zo svojej ratolesti nespustiť oči.

tags: #pluzgier #na #hlave #po #narodeni