Posúdenie bonusu pri určení výživného na plnoleté dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom pokračuje aj po dosiahnutí plnoletosti, ak dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Pred dosiahnutím 18 rokov sa výživné platí do rúk rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti; po dovŕšení 18 rokov sa platby posúvajú priamo na účet dieťaťa, ak je plnoleté dieťa schopné právnych úkonov a samostatného živobytia.

Pri určovaní výživného na plnoleté dieťa treba odlišovať samotný nárok na výživné od prípadného daňového bonusu alebo inej daňovej úľavy. Plnoletosť mení spôsob uplatnenia nároku na výživné, neznamená však automatický zánik vyživovacej povinnosti rodičov.

Vyživovacia povinnosť rodičov po dosiahnutí plnoletosti

Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravujú ust. § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z.

V súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.

Oprávnenie na výživné teda nezaniká automaticky v deň 18. narodenín. Rozhodujúce je, či je dieťa schopné zabezpečiť si vlastnú výživu.

Rozdiel medzi maloletým a plnoletým dieťaťom

Maloleté dieťaPlnoleté dieťa
Nárok na výživné je bezpodmienečný; súd posudzuje výšku podľa potrieb dieťaťa a majetkových pomerov rodičov.Nárok na výživné závisí od schopnosti dieťaťa sa uživiť; ak dieťa nedosahuje samostatnosť, výživné môže byť priznané.
Dieťa v konaní zastupuje rodič alebo iný zákonný zástupca.Návrh podáva plnoleté dieťa samo, prípadne sa nechá zastúpiť.
Výživné sa spravidla platí rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.Výživné sa plní priamo plnoletému dieťaťu.

Nakoľko ako uvádzate, že dcéra je už plnoletá, návrh musí podať sama.

Ak už syn dovŕšil 18 rok veku, teda dosiahol plnoletosť, tak musí podať návrh na určenie výživného on sám.

V rozvodom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom.

Konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností iba k maloletým deťom, t. j. nie k plnoletým, a to z toho dôvodu, že maloleté deti zastupujú rodičia.

Vás ako plnoletého už nikto nezastupuje, nakoľko vy ste plnoletosťou nadobudli plnú spôsobilosť na všetky právne úkony.

Ste schopný sa postarať o svoj majetok a sám sa zastúpiť.

Kedy je plnoleté dieťa schopné samo sa živiť

Pokiaľ však ide o vyživovaciu povinnosť, táto nezaniká nadobudnutím plnoletosti, ale až momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť.

Najčastejšie dôvody, pre ktoré plnoleté dieťa nemá nárok na výživné, sú:

  • denné štúdium na strednej škole, učňovke či na vysokej škole, ktoré zvyčajne znemožňuje plnohodnotné zamestnanie;
  • diaľkové štúdium - výživné nevzniká, pretože štúdium je určené pre ľudí, ktorí zároveň pracujú;
  • nezamestnanosť dieťaťa, ktorá nie je sama osebe dôvodom; súd skúma aj možnosti potenciálneho príjmu dieťaťa cez ÚPSVaR a ďalšie skutočnosti;
  • zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a znemožňuje akúkoľvek prácu.

Nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. rozumie dieťa, ktoré sa pripravuje na svoje budúce povolanie alebo ktoré sa pre svoj zdravotný stav nemôže pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť.

Ak študujete na VŠ, potom podľa judikatúry túto schopnosť nadobudnete, za predpokladu, že v dennom štúdiu na VŠ budete pokračovať, až nadobudnutím druhého stupňa vzdelania, t. j. získaním titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod.

Až týmto momentom je plnoleté dieťa, ktoré sa na VŠ pripravovalo na svoje budúce povolanie, schopné začať sa samo živiť.

Dovtedy majú však obaja rodičia voči vám zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Nezamestnanosť dieťaťa nie je sama o sebe dôvodom na priznanie výživného. Súd posudzuje aj to, či je dieťa objektívne schopné pracovať a aký príjem by mohlo dosahovať.

Zdravotné postihnutie môže viesť k nároku na výživné aj po dosiahnutí 18 rokov, avšak len v prípade, že postihnutie je tak vážne, že dieťa nemôže vykonať žiadnu prácu.

Podanie návrhu na určenie výživného

V rámci domáhania sa určenia výšky výživného je oprávnená osoba oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z.

Na podanie žiadosti o výživné na plnoleté študujúce dieťa je potrebné obrátiť sa na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa.

Podstatou návrhu je preukázanie, že plnoleté dieťa, ktoré je študentom, je na výživu odkázané.

Návrh musí podať plnoleté dieťa samo.

V návrhu bude potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania, teda údaje dcéry a jej otca, najmä meno a priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt.

V návrhu bude potrebné popísať aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie je dieťa schopné samo sa živiť, napríklad z dôvodov štúdia.

Následne bude tiež potrebné rozpísať výdavky a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete.

V návrhu nech dcéra popíše jej mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a podobne a nech pripojí aj rodný list a staršie rozhodnutie o výživnom.

Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium.

Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné.

Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy.

Údaje a dokumenty, ktoré je vhodné priložiť

  • meno a priezvisko účastníkov konania;
  • dátum narodenia účastníkov;
  • adresu trvalého pobytu;
  • rodný list dieťaťa;
  • staršie rozhodnutie o výživnom;
  • potvrdenie o štúdiu;
  • prehľad mesačných výdavkov;
  • doklady o nákladoch na bývanie;
  • doklady o nákladoch na stravu, oblečenie a dopravu;
  • doklady o výdavkoch súvisiacich so štúdiom;
  • doklady o vlastných príjmoch dieťaťa;
  • informácie o príjmoch a majetkových pomeroch povinného rodiča.

Pred podaním návrhu na súd je vhodné mať jasnú predstavu o tom, čo chcete dosiahnuť a ako to najlepšie dosiahnuť s ohľadom na svoje priority.

Výška výživného a rozhodujúce kritériá

Ak sa podarí úspešne preukázať odkázanosť plnoletého dieťaťa, súd môže prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič, od ktorého sa požaduje výživné, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške, ktorú súd považuje za primeranú.

Pri určovaní výšky súd zvažuje:

  • potreby dieťaťa a náklady na ich uspokojovanie;
  • dosiahnuté vzdelanie a možnosti uplatnenia rodiča na trhu práce;
  • životnú úroveň rodiča ako primárne kritérium;
  • majetkové pomery rodičov;
  • príjmy, nehnuteľnosti, cenné papiere a úspory;
  • výdavky, dlhy a pôžičky;
  • zdravotný stav a vek rodičov;
  • prípadnú snahu o zníženie výživného pri zhoršených podmienkach;
  • možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu dieťaťa.

Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva, ako sú príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere a úspory, a pasíva, ako sú výdavky, dlhy a pôžičky.

Súd musí mať prehľad o týchto parametroch a využiť ich pri určovaní výživného.

Súd však vezme do úvahy všetky príjmy otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.

Niekedy súd vychádza zo zistení ÚPSVaR o potenciálnom príjme rodiča, ak má bezdôvodný dôvod nezamestnanosť a odmieta vhodnú ponuku práce.

Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami.

Výživné nie je iba súčtom bežných výdavkov dieťaťa, ale predstavuje právo dieťaťa na životnú úroveň porovnateľnú so životnou úrovňou rodiny.

Okrem toho súd prihliada aj na možnosti rodičov, ich vzdelanie, vek, zdravotný stav a uplatnenie na trhu práce.

Minimálne výživné

Každý rodič je povinný platiť výživné aspoň v minimálnej výške, ktorá podľa uvedeného právneho výkladu predstavuje 30 % zo sumy životného minima.

Minimálne výživné je zo zákona stanovené vo výške 30 % zo sumy životného minima; výnimočne môžu existovať objektívne prekážky na strane rodiča, ktoré takúto povinnosť odôvodňujú.

Výška minimálneho výživného je výnimočne uplatniteľná.

Neexistuje univerzálny matematický vzorec

Neexistuje univerzálny matematický vzorec na výpočet výživného.

Súdna prax ukazuje dva prístupy:

  • podiel 20 - 30 % zo základného príjmu povinného, pričom závisí od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa;
  • rozhodovanie podľa konkrétneho prípadu s prihliadnutím na možnosti rodičov a potreby dieťaťa.

Niektoré súdne autority pevné percentá neuznávajú, preto rozhoduje konkrétny prípad s prihliadnutím na možnosti rodičov a dieťaťa.

Vplyv vlastného príjmu plnoletého dieťaťa

Brigádnická práca dieťaťa pri dennom štúdiu môže ovplyvniť výšku výživného, najmä ak príjem dieťaťa je významný.

Ak je príjem dieťaťa minimálny, dopad na výživné býva malý.

Pri významnom príjme dieťaťa môže súd výšku výživného primerane znížiť.

Pri posudzovaní nároku sú dôležité aj štipendiá, sociálne dávky a iné pravidelné príjmy dieťaťa.

Zmena pomerov sa posudzuje v prípade rozhodovania o zvýšení alebo znížení výživného, ktoré bolo už určené súdnym rozhodnutím.

Komu sa platí výživné po dovŕšení 18 rokov

Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení.

Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.

Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať.

Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, napríklad matke, môže sa dostať do situácie, keď v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.

Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu.

Netreba na to meniť súdne rozhodnutie.

Je však vhodné o tom druhého rodiča informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.

Čo ak rodič výživné neplatí

Ak súd zaviaže otca platiť výživné v určitej sume a otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.

Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 zákona č. 233/1995 Z. z. podať návrh na vykonanie exekúcie.

Právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie môže byť podkladom na vymáhanie dlžného výživného.

Ak rodič svoju povinnosť dlhodobo neplní, plnoleté dieťa môže využiť exekučné konanie, prípadne požiadať o náhradné výživné, ak splní zákonné podmienky.

Náhradné výživné

V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom sa náhradné výživné poskytuje oprávnenej osobe za splnenia podmienok ustanovených zákonom.

Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.

Na tlačive sú presné inštrukcie, ako ho vyplniť a čo k takejto žiadosti priložiť.

Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade vás usmernia.

Pri náhradnom výživnom je potrebné preukázať najmä existenciu vyživovacej povinnosti, právoplatné rozhodnutie o výživnom a skutočnosť, že povinný rodič výživné riadne a včas neplatí.

Dohoda rodiča a plnoletého dieťaťa

S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora.

Následne však túto dohodu musí schváliť súd.

Konanie je však omnoho jednoduchšie.

Mimosúdna dohoda môže upraviť výšku výživného, spôsob platenia, číslo účtu a pravidelnosť platieb.

Ak sa rodičia alebo plnoleté dieťa rozhodnú pre dohodu, mali by v nej presne uviesť aj dátum splatnosti a spôsob preukazovania úhrad.

Súdne poplatky a právne zastúpenie

Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.

Na prípravu návrhu na výživné je možné využiť služby advokáta, no nie je to nevyhnutné.

Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale môže priniesť pridanú hodnotu a komplexné právne služby.

Odporúčame obrátiť sa na advokáta alebo mediátora, ktorý pomôže so spísaním návrhu, prípadne bude oprávnenú osobu sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné.

Pri podaní návrhu sa môžete nechať zastúpiť napríklad advokátom.

Účastníci konania o výživnom plnoletých osôb

Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú plnoleté dieťa ako oprávnená osoba a rodič ako povinná osoba.

Plnoleté dieťa v konaní vystupuje vo vlastnom mene, pretože plnoletosťou nadobudlo plnú spôsobilosť na právne úkony.

Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Z uvedeného vyplýva, že otec bude povinný platiť výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť.

Daňový bonus a výživné na plnoleté dieťa

Daňový bonus na dieťa a vyživovacia povinnosť rodiča sú dva rozdielne právne inštitúty.

Samotná povinnosť platiť výživné ešte automaticky neznamená vznik nároku na daňový bonus.

Daňový bonus na dieťa si uplatňujú rodičia alebo iné oprávnené osoby na maloleté či školopovinné dieťa.

Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným alebo nezaopatreným dieťaťom.

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb.

Pri plnoletom dieťati preto treba posudzovať najmä to, či je stále nezaopatreným dieťaťom, či žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a či sú splnené ďalšie zákonné podmienky.

Daňový bonus nemožno zamieňať s platbou výživného, ktorá po plnoletosti smeruje priamo plnoletému dieťaťu.

Unterhaltsabsetzbetrag v Rakúsku

Unterhaltsabsetzbetrag - úľava na daniach za platenie výživného na deti - je významná pre rodičov, ktorí pravidelne platia výživné.

Daňový bonus je dostupný rodičom, ktorí platia výživné načas a v plnej výške, ktorí majú maloleté alebo nezaopatrené deti a poberajú na tieto deti rakúske rodinné prídavky.

Pre uplatnenie bonusu je potrebné preukázať platby výživného bankovými výpismi, rozsudok o rozvode s prekladom do nemčiny a ďalšie doklady.

Podmienky pre uplatnenie Unterhaltsabsetzbetrag

  • vyživovacia povinnosť musí byť stanovená súdom;
  • vyživované dieťa musí byť maloleté alebo nezaopatrené dieťa;
  • platby výživného musia byť zaplatené načas a v plnej výške;
  • bankové doklady musia platby preukazovať;
  • dieťa musí spĺňať podmienky pre uplatnenie rakúskych rodinných prídavkov;
  • bonus nemožno uplatniť za plnoleté dieťa, na ktoré sa nepoberajú rodinné prídavky z Rakúska.

Podmienky pre uplatnenie daňovej úľavy v Rakúsku sa posudzujú osobitne podľa rakúskych daňových pravidiel.

Rozhodujúce môže byť najmä to, či je dieťa maloleté alebo nezaopatrené, či sa naň poberajú príslušné rodinné prídavky a či boli platby výživného uhradené riadne a včas.

Daňový bonus pri spoločnej a striedavej starostlivosti

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje ten rodič, ktorý žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a spĺňa podmienky pre priznanie daňového bonusu.

Ak súd zveril dieťa do starostlivosti napríklad matke, daňový bonus si uplatňuje ona.

Ak je dieťa zverené do striedavej starostlivosti, nárok na uplatnenie daňového bonusu vzniká matke aj otcovi, pretože každý z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti.

Daňový bonus si teda môžu uplatňovať obaja, ak spĺňajú aj ďalšie podmienky, nie však za ten istý kalendárny mesiac.

Partner, ktorý žije s rodinou, ale nie je otcom detí ani manželom matky, si nemôže uplatniť daňový bonus na deti.

Ak sa rodičia nedohodnú, nárok na priznanie daňového bonusu má v prvom rade matka, potom otec a následne iná oprávnená osoba.

Ak sa dieťa s rodičmi strieda vo výkone starostlivosti, môžu bonus uplatniť obaja, avšak nie za rovnaký mesiac.

V prípade striedavej starostlivosti platí pravidlo, že každý rodič si uplatní bonus počas mesiacov, keď dieťa býva u neho.

Dôležitá je vzájomná dohoda rodičov.

Rodičia si nemôžu uplatniť daňový bonus na dieťa za rovnaké mesiace.

Pri uplatnení daňového bonusu nie je podstatné, ktoré dni v mesiaci žije dieťa s rodičom.

Dôležité je oznámiť zamestnávateľovi, za ktoré mesiace si chcú bonus uplatniť.

V tlačive „Vyhlásenie o uplatnení nezdaniteľnej časti a daňového bonusu“ uvedú mesiace, za ktoré si uplatňujú daňový bonus na dieťa.

Príklady rozdelenia daňového bonusu

Ak si Silvia uplatňuje bonus za január, nemôže si ho za daný mesiac uplatniť aj Richard.

Ak si obaja rodičia chcú uplatňovať bonus, musia sa dohodnúť na rozdelení mesiacov.

Silvia si daňový bonus môže uplatniť za každý párny mesiac a Richard za nepárny mesiac.

Existuje viacero kombinácií dohôd, napríklad že si Silvia a Richard uplatnia bonus striedavo za každé dva mesiace.

Tiež sa môžu dohodnúť, že si daňový bonus uplatní len jeden z nich.

Ján a Simona musia túto informáciu oznámiť svojmu zamestnávateľovi.

V tlačive „Vyhlásenie o uplatnení nezdaniteľnej časti a daňového bonusu“ uvedú mesiace, za ktoré si uplatňujú daňový bonus na dieťa.

Miroslav aj Lucia majú nárok na uplatnenie bonusu za časť roka, keď žijú s dieťaťom.

Je možné dohodnúť sa aj na uplatnení bonusu striedavo po pol roku.

Ak sa rodičia vzájomne nedohodnú, nárok na daňový bonus si v prvom rade uplatňuje matka.

Ak matka nespĺňa podmienky na jeho uplatnenie, nárok si môže uplatniť otec, ak spĺňa ostatné zákonné podmienky.

Vplyv súdneho rozhodnutia o starostlivosti

Ak dôjde k zrušeniu manželstva rozvodom, pri uplatnení daňového bonusu je potrebné rešpektovať rozhodnutie súdu.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, a preto aj pri uplatnení daňového bonusu je potrebné rešpektovať rozhodnutie súdu.

Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti len matke, neznamená to, že otec dieťaťa svoje rodičovské práva stráca, ale nemožno tvrdiť, že otec dieťaťa automaticky spĺňa podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom.

Skutočnosť, že sa otec s dieťaťom stretáva v čase určenom súdom, sama osebe nemusí znamenať splnenie podmienky spoločnej domácnosti.

Ak by si rodič uplatnil bonus neoprávnene, oprávnený rodič si ho môže uplatniť spätne za obdobie, počas ktorého bonus poberal neoprávnený rodič.

Neoprávnene vyplatený bonus bude musieť byť vrátený.

Invalidný dôchodok a zánik daňového bonusu

Ak dieťa dosiahne invalidný dôchodok, nárok na daňový bonus zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

Za nezaopatrené dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo ktoré poberá sociálny dôchodok.

Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku na výplatu daňového bonusu, pretože dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom.

Ak bolo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vydané 24.1.2025, nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025.

Rovnaký dátum zániku nároku sa uplatní aj v prípade, ak bol invalidný dôchodok priznaný spätne, ale rozhodnutie o jeho priznaní bolo vydané až 24.1.2025.

Plnoleté dieťa a daňový bonus pri štúdiu

Plnoleté nezaopatrené dieťa môže byť za splnenia zákonných podmienok považované za vyživované dieťa daňovníka.

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným alebo nezaopatreným dieťaťom a sú splnené ostatné podmienky.

Ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, môže zostať nezaopatreným dieťaťom aj po dosiahnutí plnoletosti.

Pri posudzovaní treba rozlišovať medzi denným štúdiom a diaľkovým alebo kombinovaným štúdiom.

Daňový bonus môže byť priznaný aj v prípade, že dieťa poberá vlastný príjem, ak naďalej spĺňa podmienky nezaopatreného dieťaťa.

Sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Daňový bonus preto môže rodičovi patriť do konca školského roka, teda do 31.8.2025, bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, zamestná sa alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Výživné, daňový bonus a manželstvo plnoletého dieťaťa

Pri plnoletom dieťati, ktoré študuje na vysokej škole, môže byť rozhodujúce aj to, či naďalej spĺňa podmienku nezaopatrenosti a či žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti.

Ak sa plnoleté dieťa vydá, treba osobitne posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci zákonom stanovenú hranicu, otec si môže uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.

Samotné uzavretie manželstva preto treba posudzovať spolu s príjmom manžela dieťaťa, spoločnou domácnosťou a ostatnými podmienkami daňového zákona.

Daňový bonus pri pestúnskej a náhradnej starostlivosti

Pri pestúnskej starostlivosti je nutné posúdiť, či je dieťa vyživované a či na neho oprávnená osoba poberá príslušné prídavky alebo bonusy.

V prípade súdneho zverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môžu mať pestúni nárok na daňový bonus podľa podmienok ustanovených v zmluvách a zákone.

Pri posúdení nároku na bonus je potrebné vychádzať zo skutočného právneho postavenia osoby, ktorá sa o dieťa stará, zo súdneho rozhodnutia a z podmienok daňového zákona.

Dokazovanie pri výživnom a daňových nárokoch

Pri konaní o výživnom je vhodné oddelene preukazovať potreby plnoletého dieťaťa, jeho vlastné príjmy a schopnosti povinného rodiča.

Pri uplatňovaní daňového bonusu alebo rakúskej daňovej úľavy je potrebné osobitne preukazovať spoločnú domácnosť, nezaopatrenosť dieťaťa, pravidelné platenie výživného a splnenie daňových podmienok.

Bankové výpisy sú dôležitým dôkazom o zaplatení výživného.

Pri cezhraničnom uplatňovaní daňových nárokov môže byť potrebný rozsudok o rozvode s prekladom do nemčiny a ďalšie doklady.

Pred podaním návrhu alebo žiadosti je vhodné pripraviť chronologický prehľad platieb výživného, školského statusu dieťaťa, jeho príjmov, výdavkov a zmien v rodinnej situácii.

Takýto prehľad môže zjednodušiť súdne konanie aj posúdenie nároku na príslušný daňový bonus.

Doklady k výživnému a daňovému bonusu

tags: #poberanie #bonusu #pri #urceni #vyzivneho #na