Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života ešte neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.
Čo upravuje vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu
Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká.
Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Kedy má plnoleté dieťa nárok na výživné
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie.
Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných.
Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne.
Štúdium na strednej alebo vysokej škole
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné.
Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu.
Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie.
Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Ak plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, súd posudzuje najmä to, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.
Nezamestnanosť a príležitostná práca
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Samotná skutočnosť, že plnoleté dieťa nemá prácu, preto automaticky neznamená, že mu vznikne nárok na výživné.
Na druhej strane, jednorazový príjem alebo nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády, neznamená automaticky, že dieťa je schopné samé sa živiť.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného.
Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné.
Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať.
Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Ak však dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Zdravotné postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.
Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne.
V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu.
Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
Vzťahy medzi rodičom a dieťaťom
Rodič nemôže viazať svoju povinnosť vyživovať svoje dieťa na kvázi „povinnosť“ dieťaťa s ním komunikovať.
Bez ohľadu na citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom, rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu.
Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Komu sa platí výživné po dovŕšení 18 rokov
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení.
Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.
Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať.
Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa.
To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu.
Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii.
Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Platba na účet matky alebo inej osoby
Ak plnoleté dieťa výslovne oznámi, že chce výživné dostávať na účet matky alebo inej osoby, rodič môže postupovať podľa tohto oznámenia.
Takéto oznámenie je vhodné mať v písomnej forme, aby bolo možné preukázať, komu a na základe akého pokynu bolo výživné poukazované.
Ak plnoleté dieťa oznámi vlastné číslo účtu, platby treba smerovať priamo na tento účet.
Odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti.
Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Čo ak bolo výživné pôvodne určené ešte pred plnoletosťou
Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti.
Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
To platí aj vtedy, ak sa povinný rodič domnieva, že dieťa už školu ukončilo, pracuje alebo je schopné samostatne sa živiť.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd môže posudzovať aj obdobie pred podaním návrhu.
Ak si rodič želá platiť nižšie výživné, tak sa musí obrátiť na súd s novým návrhom.
Ako sa určuje výška výživného
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Obaja rodičia prispievajú v zmysle ust. 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného.
Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone.
Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.
Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu.
To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Príjmy, majetok a výdavky rodiča
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel.
Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov.
Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva.
Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod.
Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod.
Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu?
Nebude platiť výživné lebo nemá príjem?
Nie.
Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu.
Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania.
Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.
Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené.
Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať.
Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného.
Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Minimálne a maximálne výživné
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima.
Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča.
Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje.
Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď.
Naďalej však platí, že výživné sa môže plniť aj v peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní.
Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv.
Nad rámec výživného nemusíte prispievať.
Taký je aspoň výklad zákona o rodine.
Treba si však uvedomiť dôsledky.
V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného.
Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete tak môžete očakávať dve veci.
- Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane.
- Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje.
Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Ako po plnoletosti požiadať o výživné
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa.
Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič ani súdom ustanovený kolízny opatrovník.
Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine platí, že „výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.“
Plnoleté dieťa môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného.
Ak sa dohodnete postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva.
Čo má návrh obsahovať
- Označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
- Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate.
- Návrh odôvodnite najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp.
- Uveďte opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.
- Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní.
Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Spätné priznanie výživného
Podľa zákona o rodine je možné žiadať výživné aj spätne, avšak iba do troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 77 ods.
Právo na výživné sa nepremlčuje.
Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Nato, aby Vám súd spätné výživné priznal, bude potrebné súdu argumentovať, aký je vo Vašom prípade dôvod osobitného zreteľa.
Súd bude zaujímať, prečo ste nepodali návrh na určenie vyživovacej povinnosti skôr.
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde.
Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku.
Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Zvýšenie alebo zníženie výživného
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je.
V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného.
Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje.
Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Ak máte informácie, že finančná situácia povinného rodiča je lepšia, než uvádza, je možné podať návrh na súd na zvýšenie výživného.
Na strane rodiča sa posudzuje nielen skutočný príjem, ale aj jeho majetok, životná úroveň, vzdelanie, vek, zdravotný stav a možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Na strane dieťaťa sa posudzujú jeho odôvodnené potreby, príjmy, majetkové pomery, štúdium a zdravotný stav.
Čo robiť pri neplatení súdom určeného výživného
Rodič má povinnosť platiť výživné na dieťa, ktoré bolo určené súdom, bez ohľadu na to, koľko času s ním strávi, nakoľko existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.
Ak povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, existujú najmä tieto možnosti:
- podanie návrhu na vykonanie exekúcie,
- podanie trestného oznámenia,
- podanie žiadosti o náhradné výživné.
Exekúcia
Rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, prispieť na jeho výživu je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
Na základe tohto rozhodnutia má oprávnený rodič právo podľa § 48 ods.
Ak osoba neplatí výživné na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môžete začať exekučné konanie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
Ak bývalý manžel odmieta platiť dohodnuté výživné 250 €, môžete sa obrátiť na súdneho exekútora a podať návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného súdneho rozhodnutia.
Exekútor môže vymáhať aj tzv. bežné výživné každý mesiac, kým otec nezačne platiť dobrovoľne.
Exekúcia môže byť vykonaná napríklad zrážkami zo mzdy, ak by sa povinný rodič zamestnal, alebo z iných príjmov.
Ak máte právoplatný rozsudok, môžete teda podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak k úhrade nedôjde, kontaktujte ktoréhokoľvek súdneho exekútora, ktorý návrh na vykonanie exekúcie spíše.
V trestnom konaní totiž nevymôžete výživné ako je to v exekučnom konaní.
V tomto konaní nebude súd povinného nútiť, aby výživné uhradil.
Trestné oznámenie
V súlade s § 207 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon upravuje skutkovú podstatu zanedbania povinnej výživy v prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace, nemusí byť to trikrát po sebe, v priebehu dvoch rokov.
Rodič nezaplatí výživné za mesiac február, avšak za marec a apríl zaplatí a za mesiac jún a júl znova nezaplatí.
V tomto prípade už došlo k naplneniu zákonnej podmienky trikrát v období dvoch rokov, a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1.
Ak si ju rodič neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy zaniká v súlade s ust. § 86 ods.
Hoci môžete podať trestné oznámenie, odporúčali by sme Vám riešiť vec prostredníctvom exekučného konania na vymoženie dlžného výživného.
Odporúčam postupovať najskôr exekučným vymáhaním a v prípade opakovaného neplatenia podať trestné oznámenie.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, oprávnenej osoby, v prípade, ak si povinná osoba, rodič alebo iná fyzická osoba, neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Oprávnená osoba musí mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 201/2008 Z. z.
V súlade s § 4 ods.
Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Takýmito skutočnosťami sú napríklad skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, ktoré musí oprávnená osoba na výzvu úradu preukázať v lehote určenej úradom.
Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu.
Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm.
Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1.
Prídavky na dieťa a evidencia na úrade práce
Rodič absolventa strednej školy má nárok na prídavky na dieťa až do ukončenia školských prázdnin, t.j. do 31.
Evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalej len ako „ÚPSVaR“, je dobrovoľná, absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR.
Ak sa absolvent rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení sústavnej prípravy na povolanie, štúdia, musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR.
Ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení štúdia bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po ukončení štúdia.
Ako dobrovoľne nezamestnaná osoba je potom ale povinný sám si hradiť zdravotné poistenie.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z §43 ods. 3 ZoR.
Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie.
Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať.
Túto povinnosť má však dieťa.
Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Ak sa tak nestane nezostáva nič iné len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Praktický postup pre rodiča, ktorý platí výživné
- Po dovŕšení plnoletosti si vyžiadajte od dieťaťa písomné oznámenie, kam má byť výživné poukazované.
- Ak dieťa oznámi vlastný účet, posielajte výživné priamo na tento účet.
- Do poznámky k platbe uvádzajte, za ktorý mesiac výživné platíte.
- Platby vykonávajte s časovou rezervou tak, aby boli v dispozícii dieťaťa najneskôr v deň splatnosti.
- Uschovávajte si bankové výpisy, poštové poukážky a inú dokumentáciu o platbách.
- Každý rok alebo semester si písomne vyžiadajte potvrdenie o návšteve školy.
- Ak sa domnievate, že dieťa je schopné samostatne sa živiť, neprestávajte platiť svojvoľne.
- Podajte na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Praktický postup pre plnoleté dieťa
- Zhromaždite právoplatné súdne rozhodnutie, ak už bolo výživné určené.
- Pripravte potvrdenie o návšteve školy alebo iné doklady preukazujúce, prečo nie ste schopné samostatne sa živiť.
- Spíšte svoje pravidelné príjmy a výdavky vrátane nákladov na bývanie, stravu, cestovanie, školu a zdravotnú starostlivosť.
- Rodičovi oznámte číslo účtu, na ktorý má výživné posielať.
- Ak rodič neplatí, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie.
- Ak sú splnené zákonné podmienky, môžete podať aj trestné oznámenie.
- Overte si na ÚPSVaR možnosť náhradného výživného.
- Ak doterajšia suma nestačí, môžete podať návrh na zvýšenie výživného.
Právna pomoc
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou.
Odporúčam vám navštíviť advokáta, ktorý Vám pomôže vo všetkých smeroch, prípadne súdneho exekútora, ktorý za Vás podá návrh na vykonanie exekúcie, alebo sa priamo obrátite na políciu.
Pred podaním návrhu na súd Vám vieme pomôcť pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený Váš záujem.
Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým.
Dištančné stretnutia s klientom na telefóne, alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napr. SKYPE, Viber, Whatsup.
Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia.
Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho aby sme sa osobne stretli.
Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme.
Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní.
