Snažíme sa deti vychovávať najlepšie, ako vieme. Buď si necháme poradiť alebo sa riadime vlastným sedliackym rozumom. Do toho všetkého ale ešte vstupuje naše vlastné detstvo.
Každý rodič, ktorý miluje svoje dieťa, túži byť tým najlepším. Je prirodzenou súčasťou rodičovstva, mať so svojím dieťaťom harmonický a vyrovnaný vzťah.
Študujeme rôzne návody, čítame vzdelávacie články, pravidelne sa zúčastňujeme montessori herní, navštevujeme podporné skupiny dojčenia alebo nosenia, stretávame sa s podobne naladenými ľuďmi, vychovávajúcimi deti nám blízkym štýlom, alebo práve naopak hrdo bojkotujeme všetky seansy a vychovávame dieťa sedliackym rozumom.
Akýmkoľvek smerom vedieme výchovu nášho dieťata, robíme tak v presvedčení, že to robíme najlepšie, ako vieme.
Kontaktné rodičovstvo je o dokonalej súhre
Kontaktné rodičovstvo je nespočetne veľakrát skloňované v modernej literatúre, a to i napriek tomu, že jeho pôvod je rodičovstvo samé.
Je to spôsob, akým matka i otec dokážu byť napojení na vlastné dieťa a citlivo vnímať všetky jeho signály - mimiku, gestikuláciu a hlasové prejavy.
Vyrovnaný rodič = bezpečná vzťahová väzba
Dieťa je biologicky naprogramované milovať svojho rodiča závislou láskou, keďže nie je schopné bez neho prežiť.
Rodič mu zabezpečuje potravu, teplo, bezpečie a starostlivosť.
Dieťa však od rodiča očakáva viac.
Predpokladá, že mu rodič rozumie, keď plače, kričí, hýbe sa, uhýba pohľadom.
Dieťa nie je schopné rozprávať rečou, ktorou hovoria dospelí, to však nevylučuje fakt, že jej je schopné do určitej miery rozumieť.
Čo však v prvom rade potrebuje je, aby rodič rozumel jemu a reagoval na jeho potreby.
Hocijaký spôsob výchovy zvolíme, neurobí to z nás dobrých rodičov, pokiaľ sa nimi sami nerozhodneme stať.
Ak chceme docieliť, aby nás naše dieťa milovalo nie len preto, že je tak naprogramované, ale vedome si nás vždy zvolilo, otvorene s nami komunikovalo, vážilo si náš názor viac ako názor spoločnosti a bolo voči nám úprimné, chce to z našej strany trochu viac úsilia.
Potrebujeme sa zamerať na sebapoznanie a zmierenie sa so svojou minulosťou a svojím vlastným detstvom.
Neoplatí sa minulosť popierať, bojovať s ňou, ani ju ospravedlňovať, dôležité je začať byť úprimný voči sebe samému.
Zmier nastane vtedy, keď sa dokážeme otvorene a bez prikrášľovania pozrieť na to, akými sme boli deťmi a akých sme mali rodičov a dokážeme to prijať.
Rodič, ktorý je vyrovnaný so svojou minulosťou, je schopný na sebe pracovať a vyvíjať sa.
Vlastné detstvo a rodičovské reakcie
Nech už zvolíme akýkoľvek druh výchovy, nastanú vypäté situácie, kedy pod tlakom, stresom alebo od únavy, zabudneme na všetky poučky a budeme jednať pudovo a pamäťovo.
Teda tak, ako s nami jednali naši rodičia alebo opatrovatelia.
Aby sme sa vyhli takýmto skratom, potrebujeme si uvedomiť, ktoré výchovné praktiky našich rodičov naozaj nechceme opakovať, a ktoré sú aj v našej výchove akceptovateľné.
Vlastné podráždenie často prichádza z predošlých skúseností z vlastného detstva.
„Keď som neposlúchal, považovali ma za zlého.“
„Keď som ako dieťa zvýšil hlas, rodič ma odmietol.“
Tieto vzorce sa automaticky spúšťajú, bez toho, aby sme si ich uvedomili.
Ale môžu sa aj zmeniť.
Či už ide o vplyv sociálnych médií, krízu duševného zdravia, alebo generačné očakávania, ktoré sa nevedome kladú na tých najmenších, tlak na rodičov a deti je enormný a dosiahol kritický bod.
Cítime to my, rodičia a cítia to i naše deti.
Iste aj preto je dnes rodičovstvo často náročnou a neistou cestou, na ktorej sa trápime a máme pochybnosti.
Vedomé rodičovstvo začína pri rodičovi
Metóda vedomého rodičovstva narúša toxické zdedené vzorce a nahrádza ich autentickými spojeniami.
Všetko je to o vás.
Aj vaša výchova je v prvom rade o vás.
Nie je o pocitoch, náladách či reakciách vášho dieťaťa.
Nie je o tom, či je jednotkár, alebo stredoškolský odpadlík.
Nezáleží ani na tom, či máte poslušné, neúctivé alebo šťastné dieťa.
Ide o VÁS a len o VÁS.
Vy máte v rukách moc a záleží v prvom rade na tom, ako reagujete vy.
Prezradím vám jednu z našich najväčších mentálnych chýb: veríme, že spôsob, akým reagujeme, závisí od správania nášho dieťaťa.
V tomto prípade sa drasticky mýlime, pretože väčšina našich reakcií nemá nič spoločné s našimi deťmi alebo ich činmi.
V mnohých prípadoch sú naše reakcie úplne odtrhnuté od našich detí alebo situácie, v ktorej sa nachádzame.
Vychádzajú z našej minulosti, a preto ich ani nemôžeme nazvať reakciami na súčasnosť - sú to reakcie na našu minulosť.
Preto veľká časť nášho odpojenia od detí pochádza z úrovne nášho uzdravenia sa z minulosti.
Všetky vaše reakcie závisia od vášho vnútorného uzdravenia sa.
Čím viac ste vyliečení z vlastných rán z detstva, tým viac budete reagovať vedome.
Keď sa dieťa „správa zle“
Rodičia majú bežne takú mylnú predstavu, píše dr. Siggie Cohen.
Keď sa naše deti „nesprávajú dobre“ (staršie generácie by povedali, že sú deti zlé, neposlušné, či „škaredé,“), automaticky to označujeme za vzdor, tvrdohlavosť, manipuláciu (skáče ti po hlave).
Často sa ponáhľame toto správanie ihneď napraviť.
V nasledujúcich riadkoch sa na to pozrieme inou optikou, ako je naša zaužívaná - a podľa psychologičky - mylná predstava.
Vďaka tomu dokážeme pochopiť, že zlé správanie nie je len správanie.
Ako vnímame zlé správanie detí
Často si nevhodné, nežiaduce správanie našich detí berieme osobne - vytáčajú nás - a v jednej sekunde sa vrháme na to, aby sme tomu spravili koniec.
Niekedy v nás také správanie vyvoláva pochybnosti, že s naším dieťaťom, s nami alebo s našou výchovou niečo nie je v poriadku.
Podľa psychologičky dr. Siggie by sme však mali mať na pamäti to, že keď sa naše deti „nesprávajú dobre,“ je to komunikácia.
A takmer vždy má hlbší dôvod.
- Mozog frustrovaného dieťaťa prepne do emočného režimu - tzv.
- Dieťa často nevie pomenovať, čo cíti - iba cíti. Vzdor alebo papuľovanie sú detskými pokusmi vyjadriť nesúhlas, únavu, bolesť, smútok, strach.
- Potreba samostatnosti vs. Vzdor je spôsob, ako si skúša vlastné hranice a silu. Zároveň testuje, či sa na rodiča môže spoľahnúť.
- Za „zlým“ správaním sa často skrýva túžba po spojení - dieťa si nevie vypýtať pozornosť, blízkosť, pomoc iným spôsobom, a tak si ju vypýta za akúkoľvek cenu.
Ako si preložiť „zlé správanie“
Vaše dieťa to pravdepodobne nebude schopné povedať nahlas, hovorí Cohen.
Deti sa nesnažia byť „zlé“.
Nechcú sa správať zle.
Žiadne dieťa nechce byť „zlé“.
Je však veľmi ľahké brať si ich správanie osobne.
Rovnako automaticky sa veľmi často pri takomto správaní sústredíme sa na nápravu a následky.
Ideálne okamžite.
Keď vaše dieťa treskne dvermi, niečo hodí cez izbu, bude vrieskať… najlepšie je - keď si dovolíte zastaviť sa.
Keď si dovolíte venovať sa svojim vlastným emóciám.
Hranice a súcit môžu existovať spolu
Keď si na chvíľu dovolíte „nerobiť nič, iba sa zastaviť,“ nerobíte to preto, aby ste ignorovali alebo dovolili takéto správanie.
Toto nemá nič spoločné s toleranciou nevhodného správania, pripomína Siggie.
Môžete si stanoviť jasné hranice, byť pevným lídrom, brať svoje dieťa na zodpovednosť a zároveň byť súcitní.
Nemusíte to robiť dokonale - nikto to nerobí.
Ale keď sa snažíte uznať aj pocit, ktorý sa skrýva za správaním, pomáhate svojmu dieťaťu naučiť sa robiť to isté.
Tam začína emocionálna regulácia.
Takto sa buduje vnútorná dôvera.
A to premieňa tieto ťažké chvíle na trvalé puto a učenie.
Neopravujete len správanie - učíte svoje dieťa, ako pochopiť a vyjadriť to, čo sa v ňom skutočne deje.
Zvládanie silných pocitov spoločne - séria vysvetľujúcich článkov Centra pre rané detstvo
Slobodná voľba v bezpečných hraniciach
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť.
Najviac o živote sa učím od svojich detí.
Jedným zo základných princípov efektívneho rodičovstva, ktoré podporujú u dieťaťa pocit, že v rodine má svoje miesto, je ponúknutie slobodnej voľby.
Ide o to, že rodič dieťaťu umožňuje chápanie prirodzeného poriadku života.
Dáva mu možnosť uvedomiť si a prežiť základný životný princíp: “ Každé naše rozhodnutie nesie so sebou zodpovednosť za následky, ktoré vyvoláva.“
Tie dobré i tie menej príjemné.
Avšak práve preto, že sme ľudia a nie stroje, aj výchova je viac o umení ako aplikovať jednotlivé princípy, než o presných návodoch s jasným výsledkom.
A práve preto sa v našom dnešnom rozprávaní budeme venovať tomu, ako pomocou správneho pochopenia princípu slobodnej voľby treba rozlišovať rôzne situácie.
Ako napríklad rozlišovať spôsob a mieru uplatňovania voľby v praktickom živote s našimi ratolesťami.
Kedy môže byť príliš veľa možností záťažou
Mnohí rodičia si osvojili myšlienku, že je správne dovoliť deťom všetko.
Napríklad vyberať si čo jedia, čo si oblečú a čo budú robiť.
Pozor!
Týmto prístupom si ale môžu spôsobiť viac problémov ako úžitku.
Obrovské množstvo ponuky môže pri výbere vyvolať u dieťaťa zmätenie až záťaž z toho, že musí neustále niečo riešiť.
Závisí to najmä od povahy a temperamentu dieťaťa.
Iný extrém predstavuje dieťa, ktoré takto získa pocit, že má nad všetkým kontrolu.
Má pocit, že by malo mať možnosť rozhodovať o každej veci, aj o tých, ktoré neprináležia jeho veku a životným skúsenostiam.
Predovšetkým buďme opatrní a obozretní v tom, aby sme dieťa nezaťažovali prílišným množstvom možností.
Hranice, ktoré nie sú predmetom voľby
Celkom bežne existujú v živote aj možnosti, ktoré jednoducho nie sú prijateľné v žiadnom čase a za žiadnych okolností.
Ide o voľby z oblasti, ktoré ovplyvňujú zdravie a bezpečnosť.
Patria sem však aj také prípady, ktorých nenáležitosť je jasne daná hodnotami, ktoré ako rodina žijete.
Ide najmä o oblasť duševných a duchovných hodnôt rodiny.
Tu je dôležité, aby deti videli váš životný štýl a hodnoty ktoré žijete tak, aby boli pre nich jasne čitateľné.
Sú to pravidlá a zvyklosti týkajúce sa vzťahu k práci, partnerských vzťahov, pravidlá slušného správania, dodržiavanie dohôd, čestnosť, pravdovravnosť…
Toto je oblasť, ktorá nás rodičov môže zaskočiť a vedie k podrobnejšiemu rozmýšľaniu o tom, čo v skutočnosti žijeme a čo je len naša úprimná túžba.
Nakupujete s dieťaťom v obchode, prídete k pokladni, vyložíte tovar na pás a zaplatíte.
Dieťa poprosíte, aby vám pomohlo odtlačiť nákupný vozík na miesto, kde ho treba zasunúť a vybrať zálohovaný peniaz.
Zrazu k vám dieťa pribehne a donesie z vozíka zatúlaný jogurt, ktorý tam ostal nezaplatený.
A tu sa vám práve naskytla príležitosť ako dieťaťu ukázať, že čestnosť nepozná voľbu.
Jednoducho idete k pokladni a jogurt zaplatíte.
Ohraničené možnosti v každodennom živote
Účinok poskytnutej voľby sa najlepšie prejaví pri jeho uplatnení v primeraných situáciách.
Napríklad, ak sa vaše trojročné dieťa nechce večer osprchovať alebo okúpať a odporuje, háda sa, môžete vyskúšať nasledovné.
Láskavým, ale pevným hlasom sa ho opýtajte či by sa rado okúpalo pred večerou alebo až po nej?
Všimnite si , že táto ponuka neobsahuje možnosť neumyť sa.
Dieťa má jasne ohraničené možnosti, ktoré ste síce vybrali vy, ale získava pocit kontroly nad situáciou.
Predstavte si, že máte problém s oblečením, ktoré si vaša šesťročná dcéra vyberá do školy.
Nástojí na tom, že bude chodiť v princeznovských šatách alebo starom domácom oblečení, ktoré nie je vhodné do školy.
Namiesto dohadovania vyhraďte zásuvku alebo poličky v skrinke, kde naukladáte veci podľa vás vhodné na nosenie do školy .
Potom jej povedzte, že si môže dať čokoľvek z danej zásuvky či poličiek v skrinke.
Týmto spôsobom ohraničíte jej výber na ten, ktorý je z vášho pohľadu primeraný.
Poskytovanie ohraničených možností je zároveň pre dieťa povzbudením, že získava možnosť rozhodovať v ďalších oblastiach svojho života a pre vás spôsob ako ho v bezpečí niečo nové naučiť.
Pre úplne malé deti je to napríklad voľba, ktorou rukou sa vás bude držať pri prechádzaní cez cestu.
Malé deti dobre reagujú na jednoduché možnosti ako napríklad: „Pôjdeš radšej do kočíka alebo budeš kráčať za ruku vedľa mňa.
Spoločná spolupráca v rodine
Ako deti postupne rastú a dospievajú, rastú a vyvíjajú sa aj ich schopnosti prispievať do spoločného chodu rodiny.
Nám rodičom prirodzene život odľahčí každá pomocná ruka.
Deti sa však vyvíjajú rôznym tempom a majú odlišné schopnosti či danosti, ktorými môžu poslúžiť.
A práve preto k činnostiam, ktoré sú pre úžitok celej rodiny by sme mali pristupovať tak, aby vzájomná spolupráca pomohla k prekonaniu „handicapov“ jednotlivých členov.
Spoločné zvládnutie napríklad upratania kuchyne po jedle, pomáha menej zorganizovaným jedincom učiť sa od tých štruktúrovaných, čím začať, kam jedlo odložiť a podobne…
Vyhneme sa tak zbytočnému napomínaniu a pobádaniu, ktoré upevňuje negatívne presvedčenia dieťaťa o sebe samom.
Preto pouvažujme nad činnosťami, v rámci ktorých ponuka voľby povedie k spolupráci.
Takto prispejeme aj ku eliminácii vzájomnej súrodeneckej rivality.
Opäť si všimnime, že nezúčastniť sa nie je voľba.
Tým, že ponúknete deťom možnosť povinnosť si spríjemniť, cítia sa byť spolutvorcami toho ako daná vec prebehne.
Ako ponúkať voľbu dôsledne
Rovnako dôležité je, byť si istý, že jednotlivé ponúkané voľby, sú pre vás bez výnimky akceptovateľné.
Neponúkajte dve možnosti, keď v skutočnosti chcete, aby si dieťa vybralo len práve tú jedinú pre vás „správnu“.
To by bolo zásadné zlyhanie!
Neponúkajte možnosti, ktoré nakoniec nie ste schopní ustáť.
Takže ak dieťaťu poviete: „Vyperiem len to, čo sa nachádza v koši na špinavú bielizeň a ostatné budeš musieť nosiť špinavé.“ Musíte si byť istí, že to aj urobíte!
Alternatívy a voľby si premyslite vždy dopredu.
Podmienkou úspešnosti ponúknutej voľby je, že ste ochotní akceptovať ktorúkoľvek možnosť, ktorú si dieťa z ponuky vyberie.
Ak dieťa ďalej argumentuje a žiada ďalšiu možnosť, zopakujte, že sú tieto dve možnosti.
Ponúkané voľby je potrebné rozširovať do ďalších oblastí tak, ako dieťa dospieva.
Akonáhle sú už deti väčšie, prichádza do hry aj začlenenie detí do diskusie o tom, čo je a nie je prijateľné.
Potom sa vám podarí ponúknuť možnosti, ktoré sú pre obe strany prijateľnejšie a tiež rešpektujúcejšie k jednotlivým potrebám.
Pri starších deťoch sa môžete dohodnúť na zmenách, vyskúšať ich povedzme na týždeň a prípadne ich pozmeniť ak vznikne potreba.
Okrem toho zistíte, že sa vaše deti prirodzeným spôsobom zapoja do chodu domácnosti a potrieb rodiny.
Výchova dieťaťa so zdravotným znevýhodnením
Veríme, že každé dieťa, aj dieťa so zdravotným znevýhodnením, má rovnaké potreby ako každé iné dieťa.
Potrebuje lásku, prijatie, porozumenie.
Dcéra sa nám narodila s poruchou sluchu, nevyšiel jej novorodenecký skríning.
Ako rodičia, ktorí sa s poruchou sluchu nikdy nestretli sme boli zúfali.
Nevedeli sme čo robiť.
Ľudia z SŠCPP nám vo všetkom pomohli.
Usmernili nás na správnych odborníkov, lekárov, logopédov, psychológov...
Doteraz nám pomáhajú pri výchove a správnom rozvoji našej dcérky.
Dcéra ma 1,5r a rozpráva ako dieťa bez poruchy sluchu.
Dieťa, o ktoré sa starám, sa narodilo so zdravotným postihnutím a v centre nám ukázali cestu, ako rozvíjať jeho potenciál.
Láskavý prístup, odborná pomoc a ochota nachádzať riešenia pomoci.
Centrum nám pomohlo sa zorientovať a usmerniť nás v ťažkej situácii bezprostredne po potvrdení diagnózy nášho synčeka.
Pomáha nám svojimi radami a skúsenosťami v rozvoji nášho dieťaťa.
Poskytuje a sprostredkováva nám informácie týkajúce sa novej životnej situácie - život s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením.
Rodičovstvo ako osobná premena
Zmyslom zmierenia sa so svojou minulosťou je schopnosť nadviazať hlboký vzťah so svojím dieťaťom.
Ľuďom s neľahkým detstvom sa môžu rany na duši zahojiť, keď si dokážu vytvoriť s vlastným dieťaťom bezpečný vzťah, ktorý si priali mať so svojimi rodičmi.
Pôrodom sa nenarodí iba samotné dieťa, ale aj matka.
Matka je odrazu iný človek, ktorý doposiaľ neexistoval.
Ak má žena možnosť mať dieťa, môže to prijať ako proces vlastnej transformácie sa na človeka, ktorým si praje byť.
Zrekapitulovať si vlastné detstvo a znovu ho emočne prežiť.
Prijať veci také, ako sa udiali.
Vtedy sú matka, ale aj otec, schopní vnímať signály, ktoré dieťa vysiela a reagovať na ne.
Tým, že rodič uspokojuje potreby dieťaťa, to si upevňuje dôveru v okolitý svet, ako aj v rodičov samotných.
Dieťa je ochotné spolupracovať s rodičmi, zaujíma ho ich názor a sú preň symbolom blízkosti, bezpečia a bezpodmienečnej lásky.
Vzťah, ktorý si medzi sebou vybudujú, nie je len biologicky podmienený, ale aj vedome zvolený a udržiavaný.
Takýto rodič má v budúcnosti vačšiu možnosť dieťa usmerňovať, prípadne ho odkloniť od nebezpečných ľudí a situácií.
Každodenné učenie a rast rodiča
Byť rodičom je najťažším i najkrajším poslaním človeka.
Byť rodičom, ktorý má hlboký vyrovnaný vzťah so svojím dieťaťom je ešte o niečo ťažšie, pretože to vyžaduje obrovskú dávku sebareflexie, nepríjemného skúmania samého seba a schopnosť vyrovnania sa so svojím vlastným detstvom.
Každý rodič je schopný vychovať šťastné, psychicky odolné a emocionálne vyzreté deti.
V neustále sa meniacom modernom svete sa naše deti musia ustavične prispôsobovať jeho požiadavkám - a my ako rodičia tiež.
Dr. Shefali, terapeutka, ktorá spolupracovala s tisíckami rodičov - a sama je mamou -, je tu, aby poskytla pomocnú ruku.
Shefali získala doktorát z klinickej psychológie na Kolumbijskej univerzite.
Špecializuje sa na integráciu západnej psychológie a východnej filozofie a pre svojich klientov spája to najlepšie z oboch svetov.
Je odborníčkou na rodinné poradenstvo a osobný rozvoj, vedie kurzy po celom svete.
O niečo bolestivejšie je sebapoznávanie v prípade, že nás rodičia opustili, boli alkoholici, fyzicky nás týrali, psychicky vydierali, alebo inak zneužívali.
Práve pre túto skupinu ľudí je zmierenie sa s minulosťou ešte o niečo dôležitejsšie a na mieste je aj vyhľadanie odborníkov, psychoterapeutov, psychológov alebo životných koučov.
Oslobodením sa od vlastných tráum dokážeme žiť šťastnejší a plnší život nielen my, ale vďaka našej vyrovnanosti budú šťastnejšie aj naše deti.
Ak sa nám nepodarilo spracovať svoju minulosť doteraz, práve tehotenstvo a materstvo môžu byť vynikajúcou príležitosťou, ako sa vo svojom vnútornom živote a myslení posunúť vyššie.
Používanie vymedzenej voľby je jedným z účinných nástrojov bezstresového, pozitívneho rodičovstva.
Výsledky vedia byť skutočne dramatické.
Preto vás povzbudzujem milí čitatelia skúste začať používať aj tento nástroj z dielničky efektívneho rodičovstva.
Uvidíte ako sa aj vaša domácnosť môže stále viac meniť na miesto vzájomnej spolupráce.
Navyše sa budete môcť prichytiť pritom, ako už nemusíte deti naháňať za všetkými ich povinnosťami.
A ešte jeden nezanedbateľný bonus.
Umenie správne sa rozhodovať vedie deti ku návyku rozmýšľať a sledovať si kam ich rozhodnutia dovedú.
Touto cestou si uvedomujú koľko rôznych zručností a vlastností im pritom pomáha, čo už zvládajú, na čo sa môžu u seba spoľahnúť.
Budujú si svoju sebaúctu a tým aj odolnosť potrebnú pre ťažké situácie.
Vytvorte si láskavé vzťahy s vašimi deťmi.
tags: #spolocne #vychovavame #nase #dieta