Starostlivosť o dieťa po rozvode: návrh na striedavú starostlivosť a postup rodiča

Rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa „patrí“ jednému z nich. Základné pravidlo je, že dieťa má právo na oboch rodičov.

Ak sa rodičia rozvádzajú a majú maloleté dieťa, súd súčasne s rozhodnutím o rozvode upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. Rozhodne najmä o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, ako sa bude zabezpečovať výživa a prípadne aj styk s druhým rodičom.

Aké formy starostlivosti môže súd určiť

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Osobná starostlivosť jedného rodiča

Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.

Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Hoci spravidla je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, nie je to pravidlo. Súd posudzuje každého rodiča individuálne.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zakotvená novelou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa po rozvode žije striedavo u oboch rodičov - obaja zostávajú plnohodnotnými rodičmi s každodennou účasťou na výchove.

Dieťa žije v určených intervaloch striedavo u oboch rodičov - nejde teda o „víkendového rodiča“, ale o plnohodnotnú každodennú starostlivosť oboch.

V praxi môže ísť napríklad o týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča, so striedaním spravidla v nedeľu alebo v piatok. Možné sú aj iné intervaly, napríklad dva týždne alebo pol mesiaca.

Konkrétny režim sa určuje podľa veku dieťaťa, jeho školských povinností, režimu, potrieb a vzdialenosti bydlísk rodičov.

Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023.

Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode.

Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody. Súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, pretože rodičia sa sami medzi sebou dohodnú, kedy a u koho bude dieťa.

Striedavá osobná starostlivosť sa od spoločnej osobnej starostlivosti líši tým, že súd pri nej určuje konkrétne intervaly, počas ktorých každý rodič zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa.

Kedy môže súd nariadiť striedavú starostlivosť

Od 01.07.2010 je možné, aby súd v prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Nesúhlas druhého rodiča teda striedavú starostlivosť automaticky nevylučuje. Súd skúma predovšetkým záujem dieťaťa, nie preferencie rodičov.

Striedavá starostlivosť však nie je automatický nárok. Je možná len vtedy, ak rodičia vedia zabezpečiť osobnú starostlivosť, bývajú v rozumnej vzdialenosti a dieťa takýto režim zvláda vzhľadom na svoj vek, školu a režim.

Čo súd pri rozhodovaní sleduje

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Súd prihliada najmä na:

• doterajšiu starostlivosť o dieťa,
• citové väzby dieťaťa k rodičom,
• vývinové potreby dieťaťa,
• stabilitu budúceho výchovného prostredia,
• schopnosť rodiča zabezpečiť každodennú starostlivosť,
• pracovné a časové možnosti rodičov,
• vzdialenosť bydlísk rodičov,
• schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti,
• názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti,
• právo dieťaťa na pravidelný a rovnocenný osobný styk s oboma rodičmi.

Príjem rodiča nie je rozhodujúci faktor. Materiálne podmienky sú len jedným z kritérií.

Súd preto neskúma iba to, kto má „pravdu“, ale najmä to, kto sa vie o dieťa reálne postarať, kto zabezpečí stabilné a pokojné prostredie a aký je vzťah dieťaťa k rodičom.

Ako podať návrh na striedavú starostlivosť

Pokiaľ prebieha konanie o rozvode, súd súčasne s rozhodnutím o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Pokiaľ záujem o striedavú osobnú starostlivosť prejavuje len jeden z rodičov, treba podať v rámci rozvodového konania návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Aj v prípade, že je tento návrh jednostranný, nie je to samo osebe dôvodom na zamietnutie zo strany súdu.

V návrhu treba uviesť najmä:

• že rodič žiada zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
• aký konkrétny režim striedania navrhuje,
• ako bude zabezpečené odovzdávanie dieťaťa,
• ako bude zabezpečená škôlka, škola, lekárska starostlivosť a krúžky,
• ako budú rodičia komunikovať o dôležitých otázkach,
• prečo je navrhovaný režim v záujme dieťaťa,
• aké podmienky má každý rodič na každodennú starostlivosť.

Bez dohody treba striedavú starostlivosť navrhnúť v rozvodovom konaní a preukázať splnenie podmienok - spôsobilosť oboch rodičov, vhodné podmienky a záujem dieťaťa.

Rodičovská dohoda

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Najistejšou cestou je dohoda rodičov, ktorú súd schváli, ak je v záujme dieťaťa.

Rodičovská dohoda sa uzatvára medzi rodičmi maloletého dieťaťa v prípade, že jeho rodičia spolu nežijú alebo sa rozvádzajú a je potrebné upraviť pomery maloletého dieťaťa.

V rodičovskej dohode musí byť určené najmä to, kto bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň súd upraví výživné.

V dohode možno upraviť aj stretávanie s dieťaťom, teda styk rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti.

Styk možno upraviť na priebeh roka, ako aj na prázdniny a sviatky. Pri malých deťoch možno dohodnúť aj postupný styk, ktorý sa pribúdajúcim vekom dieťaťa rozširuje.

Rodičovská dohoda rozvodové konanie urýchli. Súd totiž nemôže vydať rozsudok o rozvode, kým nebude možné zároveň upraviť pomery maloletého dieťaťa.

Ak súd bude mať za to, že dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, dohodu schváli na pojednávaní.

Súdom schválenú rodičovskú dohodu možno neskôr zmeniť, ak sa podstatne zmenia okolnosti.

Rodičovská dohoda nie je väzenie, že iba v danom čase musí byť daný rodič s dieťaťom. Rodičia si môžu podľa okolností dohodnúť dočasné zmeny, navzájom si nahradiť časy starostlivosti o dieťa alebo upraviť prázdninový styk inak.

Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne autoritatívne súd.

Dieťa počas konania o rozvode

Po podaní návrhu na rozvod sa situácia automaticky nezmení. Dieťa naďalej ostane tam, kde bolo aj pred podaním návrhu na rozvod manželstva.

Ak je dieťa s jedným rodičom, spravidla s ním ostane aj počas konania o rozvod manželstva.

Výnimkou by bola situácia, ak by druhý rodič podal na súd návrh na neodkladné opatrenie, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva, prípadne ak by podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva.

Po skončení konania o rozvod ostane dieťa v starostlivosti rodiča, o ktorom rozhodne súd.

Styk rodiča s maloletým sa neupravuje nevyhnutne iba pri rozvode. K jeho úprave alebo zmene môže dôjsť aj následne, po zmene pomerov alebo situácie, napríklad pri bránení styku s dieťaťom, zanedbanej starostlivosti alebo iných okolnostiach, ktoré ohrozujú starostlivosť o maloleté dieťa v rozpore s jeho záujmami.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj pri striedavej starostlivosti.

Súd zohľadní čas, počas ktorého je dieťa u každého z rodičov, a majetkové pomery oboch.

Výživné preto môže určiť obom rodičom v rôznej výške. Ak sú príjmy a pomery rodičov porovnateľné, plnenia sa môžu navzájom kompenzovať.

Vyšší príjem jedného rodiča sa spravidla premietne do jeho vyššieho výživného, aby životná úroveň dieťaťa bola u oboch rodičov porovnateľná.

V prvom rade záleží na pomere, v ktorom sa rodičia podieľajú na výchove dieťaťa. Môže to byť 50:50 alebo asymetricky až do 30:70. Podľa toho sa tiež podieľajú na financovaní.

Je možné platiť si aj vzájomne výživné, ak je striedavá starostlivosť v inom pomere ako 50:50 alebo v prípade, keď má jeden rodič výrazne horšiu životnú situáciu, aj keď ide o pomer času 50:50.

Ak je dieťa veľmi malé

Pri malom dieťati súd prihliada na jeho vek, citové väzby, doterajší režim a schopnosť každého rodiča zabezpečiť každodennú osobnú starostlivosť.

Ak dieťa žije od narodenia prevažne s jedným rodičom a je naň silne naviazané, táto skutočnosť patrí medzi okolnosti, ktoré súd pri rozhodovaní zohľadňuje.

Matke alebo otcovi súd zoberie dieťa vtedy, ak rodič nie je schopný sa o dieťa postarať alebo môže byť pre dieťa z výchovného hľadiska hrozbou.

Pri malých deťoch možno dohodnúť postupný styk, ktorý sa pribúdajúcim vekom dieťaťa rozširuje.

Rozvod ani podanie návrhu na súd samo osebe neznamená, že dieťa musí okamžite začať tráviť rovnaký čas u oboch rodičov. Režim musí zodpovedať veku a potrebám dieťaťa.

Konfliktná komunikácia, násilie a zbraň

Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v deťoch silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy správania.

Ak medzi rodičmi dochádza ku konfliktom, súdne konanie môže byť nevyhnutné.

Ak jeden z rodičov manipuluje dieťa, bráni styku, hrozí únos dieťaťa, ide o striedavú starostlivosť alebo je situácia konfliktná či vyhrotená, má zmysel obrátiť sa na advokáta.

Vlastníctvo zbrane samo osebe automaticky nerozhoduje o tom, komu bude dieťa zverené. Súd však môže prihliadať na konkrétne okolnosti súvisiace s jej držbou alebo používaním, najmä ak existuje dôvodná obava o bezpečnosť dieťaťa alebo druhého rodiča.

Pri tvrdeniach o vyhrážkach, výstrele v domácnosti, výbušnom správaní alebo inom nebezpečnom konaní je dôležité udalosti konkrétne opísať a podľa možností doložiť. Môže ísť napríklad o správy, fotografie, lekárske správy, výpovede svedkov alebo záznamy polície.

Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, treba kontaktovať políciu a zabezpečiť bezpečie dieťaťa.

Ako chrániť dieťa pred konfliktom rodičov

Rozvod má sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité psychologické aspekty.

Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie.

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby alebo na inú traumatizujúcu udalosť.

Najdôležitejším faktorom je charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Problémy dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu.

Pravidlá, ktoré by mali rodičia dodržiavať

• Nerozprávaj nič o priateľoch a príbuzných môjho druhého rodiča.
• Nerozprávaj o rozvode a ostatných dospeláckych veciach.
• Nerozprávaj o peniazoch alebo o výživnom.
• Nevyvolávaj vo mne pocit viny, keď si užívam chvíle s druhým rodičom.
• Nebráň mi stretávať sa s druhým rodičom.
• Nenarušuj čas, ktorý trávim s druhým rodičom tým, že mi neustále telefonuješ alebo naplánuješ iné aktivity.
• Nežiadaj, aby som donášal na druhého rodiča.
• Nevypytuj sa na druhého rodiča a na to, čo spolu robíme.
• Nežiadaj ma, aby som druhému rodičovi vyriadil odkazy od teba.
• Neobviňuj môjho druhého rodiča z rozvodu alebo za iné veci.
• Nezaobchádzaj so mnou ako s dospelým.
• Dovoľ mi, aby som si mohol zobrať veci k druhému rodičovi, pokiaľ ich unesiem tam i späť.
• Nevzbudzuj vo mne pocit viny tým, že na mňa tlačíš, aby som ťa mal radšej.
• Uvedom si, že mám dva domovy, a nie len jeden.

Dieťa nemá byť poslom, svedkom rodičovského konfliktu ani prostriedkom na získanie výhody v konaní.

Po rozvode síce rodičia prestávajú byť manželmi alebo partnermi, zostávajú však rodičmi.

Reakcie dieťaťa na rozvod

Popieranie a nádej

Deti neveria, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží, alebo obviňujú rodičov či seba. Často chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia.

Hnev

Deti môžu pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť.

Ak deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, môžu ju potlačiť a následne sa môže objaviť v podobe úzkostných prejavov alebo neadekvátneho správania.

Vyrovnávanie sa

Deti sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie.

Úplná stabilizácia môže trvať mesiace až roky. Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať situáciu s detským psychológom alebo psychiatrom, prípadne absolvovať psychoterapiu.

Znaky smútku a psychického zaťaženia

Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa.

Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. Neteší ich hra, obľúbený program v televízii ani najlepší kamarát, ktorému sa dokonca môžu začať vyhýbať.

U väčšiny detí pocit nešťastia pomaly ustupuje. Postupne si na novú životnú situáciu zvyknú a vrátia sa k predchádzajúcim aktivitám a radostiam.

Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť.

U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť a neschopnosť plánovania.

V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa tým, čo sa doma v období rozchodu alebo rozvodu deje, trápi, poradenský psychológ môže pomôcť dieťaťu vyznať sa vo svete emócií, myšlienok a trápení a psychicky sa adaptovať na zmeny.

Komunikácia so školou a odborníkmi

Učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka.

Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť.

Ak učiteľ o rozvode nevie, často nemusí rozumieť zmenám v správaní dieťaťa a môže na problémové správanie reagovať disciplinárnymi trestami.

Rodičia by mali škole oznámiť najmä praktické informácie, ktoré sú dôležité pre dochádzku, odovzdávanie dieťaťa, komunikáciu so školou a zabezpečenie jeho režimu.

Praktický postup rodiča, ktorý chce podať návrh

1. Overiť, či už prebieha konanie o rozvode a na ktorom súde.
2. Pripraviť návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v rámci rozvodového konania.
3. Navrhnúť konkrétny a uskutočniteľný režim striedania.
4. Opísať pracovné, bytové a časové podmienky oboch rodičov.
5. Uviesť, ako bude zabezpečená škola, lekárska starostlivosť, krúžky, odovzdávanie a preberanie dieťaťa.
6. Vysvetliť, prečo je navrhovaný režim v najlepšom záujme dieťaťa.
7. Priložiť dostupné dôkazy o doterajšej starostlivosti a podmienkach rodičov.
8. Pri bezpečnostnom riziku uviesť konkrétne udalosti a doložiť ich dostupnými dôkazmi.
9. Ak dohoda nie je možná, zvážiť zastúpenie advokátom.
10. Ak je potrebné upraviť pomery ešte pred skončením rozvodu, zvážiť návrh na neodkladné opatrenie alebo návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu.

Každá rodina je špecifická a berú sa do úvahy vždy konkrétne okolnosti prípadu.

tags: #starostlivost #o #dieta #po #rozvode #navrch