Ako podporiť dvojročné dieťa v rozprávaní a kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom.

Porovnávanie detí je prirodzené, ale zriedkakedy užitočné. Každé dieťa sa vyvíja iným tempom. Dôležitejšie než počet slov je to, či dieťa komunikuje. Ukazuje prstom? Prináša vám veci, ktoré chce ukázať? Reaguje na jednoduché pokyny ako „podaj mi loptu“?

Čo by malo vedieť dvojročné dieťa

Okolo druhých narodenín väčšina detí aktívne používa 50 až 200 slov. Začínajú spájať dva výrazy do jednoduchých spojení: mama papá, ešte mlieko, veľké auto.

Okolo druhých narodenín väčšina detí aktívne používa 50 až 200 slov a začína spájať dve slová do jednoduchých viet (mama papá, daj piť). Niektoré deti hovoria menej, ale rozumejú výrazne viac.

Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.

Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia.

Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti.

Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny.

Všeobecne sa očakáva, že dieťa začne pri rozprávaní používať súvetia okolo 30. - 36. mesiaca.

V dvoch rokoch je bežné, že cudzí ľudia rozumejú len asi polovici toho, čo dieťa hovorí. Rodičia zvyčajne rozumejú viac. Zrozumiteľnosť sa výrazne zlepšuje medzi 2. a 3.

Vývin reči začína ešte pred prvými slovami

Hovorenú reč dieťa počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte.

Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča).

Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.

Celkovo sa mozog u dieťaťa rapídne rozvíja v prvých 3 rokoch života, veľmi preto závisí na interakciách s okolím, vrátane vás, rodičov.

Prvé mesiace života

• Do 3 mesiacov: Dieťa reaguje na hlasné zvuky, stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, počúva a snaží sa vydávať rôzne zvuky.
• Rôzne typy plaču používa podľa potrieb.
• Usmieva sa na ľudí a díva sa na vašu tvár.
• Od 4 do 6 mesiacov sa usmieva, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť.
• Hýbe očami v smere zvuku, obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate a reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu.
• Od 6 mesiacov spoznáva známe tváre a ľudí.

Prvé slová a gestá

Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Každý by si želal, aby to bolo „ma-ma“ alebo „ta-ta“, no radi budete aj za „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie.

Do 12 mesiacov dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Zdvojuje slabiky, napríklad „mama“ alebo „baba“.

V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo.

Do 18 mesiacov sa slovná zásoba postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie.

Ako podporiť rozprávanie doma

Najúčinnejší spôsob, ako podporiť reč dvojročného dieťaťa, nie je žiadne špeciálne cvičenie. Je to jednoduché rozprávanie sa pri bežných činnostiach.

Dieťa sa učí rozprávať nie vtedy, keď ho učíte, ale vtedy, keď sa s ním rozprávate.

Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá. Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá.

Komentujte bežné činnosti

Keď obliekate dieťa, komentujte: „Teraz dáme tričko. Modré tričko.“

Popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma.

Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej.

Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“.

Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne.

Používajte krátke a zrozumiteľné vety

Na dieťa treba ísť jednoducho, rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne.

Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia.

Spočiatočne sa vyhýbajte spojkám a predložkám, nepoužívajte súvetia ani rozsiahle vysvetlenia, dieťa bude len nemo pozerať.

Na to, aby ste deťom chápanie a vnímanie ešte viac uľahčili, nestačí iba hovoriť jednoduché slová, ale ich aj správne vyslovovať. Nezachádzajte však až do extrému, keď by bola reč príliš pomalá.

Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu. S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať.

Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné. Pokojne napodobnite zvuky zvierat.

Rozšírte to, čo dieťa povie

Keď sa dieťa snaží povedať slovo, neopravujte ho. Radšej slovo zopakujte správne v celej vete.

Ak povie „toto hau-hau“, odpovedzte: „Áno, toto je psík. Auto ide brm brm.“

Slová, ktoré dieťa používa na pomenovanie predmetov alebo činností, sú preň tými jedinými správnymi, zatiaľ. Možno tieto slová nie sú správne pre vás, no ak je aktuálne auto v detskom slovníku „ado“, je to tak, nekarhajte ho, nekričte a neopravujte ho.

Viete, že myslí auto, a to je dôležité. Pokojne mu povedzte: „Áno, toto je auto“, použite správny tvar slova. No nie je nutné dieťaťu to prízvukovať, opravovať ho a už vôbec nie nútiť ho vysloviť správny tvar slova.

Rada pre rodičov: Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne.

Reagujte na pokusy o komunikáciu: Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo, reagujte. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie „havo“, môžete reagovať „Áno, to je havko. Je to veľký pes.“

Dajte dieťaťu čas na reakciu

Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd.

Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.

Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.

Hry, ktoré prirodzene podporujú reč

Hranie sa s dieťaťom je zábava aj pre dospelých. Počas hry praktizujte všetko to, o čom sme písali vyššie - rozprávajte a správne artikulujte.

Pomenúvanie predmetov a činností

Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.

Ak sa dieťa hrá s loptou, poukazujte na daný predmet, pomenujte ho, zopakujte „lopta hop, modrá lopta, lopta letí, lopta bum“, aby dieťa dokázalo danému predmetu priradiť slovo.

Vizuálne vnímanie objektov tak má veľký vplyv na začiatok rozprávania. Ak chcete naučiť svoje dieťa niektoré konkrétne slová, mali by ste im ich ukazovať vo vizuálnej podobe.

Hra na role

Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič - stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov.

Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany.

Zvuky a napodobňovanie

Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. V tomto čase vývoja sa dieťa podľa Márie Montessori stáva „špongiou“ a začína viac či menej vnímať určité podnety, komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu.

Iste nám dáte za pravdu, že počas prvých rokov je u bábätiek bežné napodobňovanie - či už sú to zvieratá alebo iné prírodné zvuky. Slová ako „mú-mú“ alebo „béé“ sú často predchodcami slov mama alebo tata.

Podporte ho aj pri napodobňovaní. Pusinkové rozcvičky, zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. pomáhajú regulovať prúd vzduchu, napríklad indián alebo fúkanie.

Pri napodobňovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené.

Riekanky, pesničky a rytmus

Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Naučte sa s nimi básničku alebo rýmovačku a dovoľte im predviesť sa.

Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania.

Spoločne si recitujte detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky.

Čítanie kníh ako každodenný rituál

Obrázkové knihy patria medzi najsilnejšie nástroje na rozvoj reči. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom.

Sadnite si s dieťaťom a ukazujte na obrázky: „Pozri, pes! Čo robí pes? Hav hav!“ Nečítajte text, radšej sa rozprávajte o obrázkoch.

Využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu, aj zábavné rýmovačky.

Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jedna z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Vystavujete dieťa novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom.

Hmatové knižky sú pre dvojročné deti výborné, lebo zapájajú viac zmyslov naraz. Dieťa sa dotýka rôznych povrchov a vy pritom pomenúvate, čo cíti.

Na rozvoj, nielen rečových zručností, skvele poslúžia obrázkové knihy. Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenúvať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele.

Je preukázané, že ak rodič dieťaťu denne aspoň pol hodinu nahlas číta, jeho slovná zásoba môže byť až tisícnásobne väčšia, ako u detí, ktorým nikto nečíta.

Detský mozog je ako špongia, ktorá nasáva všetko okolo a v určitom momente vás dieťa prekvapí aj slovami, ktoré ste ho neučili.

Nemusíte stále dokola rozprávať tú istú obľúbenú pasáž. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné.

Hádanky a konverzačné hry

Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky.

Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.

Pri dvojročnom dieťati však treba hádanky a otázky prispôsobiť jeho schopnostiam. Dôležité je, aby dieťa mohlo odpovedať slovom, zvukom, gestom alebo ukázaním.

Deti takéto hry motivujú k tomu, aby danú vec pomenovali a v prípade spoločenských hier od 3 či 4 rokov ich nabádajú k rozprávaniu príbehov.

Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent.

Ako motivovať dieťa bez nátlaku

Základom je motivácia. Pre niektorých rodičov je záhadou, ako rozviazať dieťaťu jazyk. Často sa totiž stáva, že dieťa mnohé slová už ovláda, zopakuje ich, ale pri rozprávaní ich nepoužíva.

Potreba vyjadriť, čo dieťa chce je skvelou motiváciou naučiť sa to vysloviť. Ak ukazuje na misku s ovocím a jediné, čo dokáže vysloviť je „to“, prichádza váš čas, kedy ho môžete povzbudiť k tomu, aby vyslovilo napríklad „banán“.

Aj obyčajné „b“ alebo „ba“ je v takomto prípade obrovský úspech a postupne sa budú pridávať ďalšie aj zložitejšie slová.

Nesnažte sa však dieťa vydierať tým, že mu nedáte jesť alebo piť, kým nepovie, čo chce. Nenúťte ho opakovať slovo za každú cenu.

Netreba to však preháňať. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť.

Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Pochvalou naopak dosiahnete viac.

Rozprávajte sa s dieťaťom hlavne o tom, čo uňho vzbudzuje záujem. Chcete, aby dieťa bolo „ukecané“? Musíte takí byť aj vy.

Gestá a znaková komunikácia

Dôležitejšie než počet slov je to, či dieťa komunikuje. Ukazuje prstom? Prináša vám veci, ktoré chce ukázať?

Podpora gest a mimiky môže dieťaťu uľahčiť vyjadrenie potrieb v období, keď ešte nevie všetko povedať.

Program Baby Signs ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči. Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov.

Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak.

Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie.

Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce. Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie.

Čomu sa pri rozvoji reči vyhnúť

• Porovnávaniu s deťmi rovnakého veku.
• Núteniu dieťaťa opakovať slová.
• Karhaniu a opravovaniu každej nesprávnej výslovnosti.
• Priveľmi rýchlej reči a dlhým prehovorom.
• Prehnanému používaniu zdrobnenín.
• Dlhému pozeraniu televízie alebo videí.
• Nahrádzaniu rozhovoru elektronickými hračkami.

V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním.

Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.

Nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa.

Čo môže ovplyvňovať vývin reči

To, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita.

• Genetické predispozície: Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
• Pohlavie: Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva.
• Prostredie: Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, ktorým sa čítajú knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
• Motorický vývin: Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom.
• Viacjazyčnosť: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
• Osobnosť dieťaťa: Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie, iné potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii.
• Zdravotný stav: Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.

Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické.

Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.

Oneskorenie reči a oneskorenie jazyka

Jazyk je systém znakov, pravidiel, gramatických a lexikálnych, ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.

Oneskorenie jazyka alebo problémy vo vývoji jazyka si všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie.

Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.

Pokiaľ ide o oneskorenie expresívneho jazyka, znamená to, že pasívna slovná zásoba, teda rozumieť reči, je v poriadku, ale aktívna reč, teda rozprávanie, sa ešte nerozvinula.

Deti môžu mať problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať.

Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči.

Možné príčiny oneskoreného vývinu

• Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
• Vývinová apraxia reči: Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
• Znížený svalový tonus: Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
• Detská mozgová obrna: Môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
• Rázštepy pery a podnebia: Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky.
• Neurovývinové poruchy: Poruchy autistického spektra môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti.
• Intelektové alebo kognitívne oneskorenie: Pozornosť, pamäť a symbolické myslenie sú základom pre osvojovanie si jazyka.
• Selektívny mutizmus: Úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách, ale odmieta hovoriť v iných.
• Traumatické zážitky alebo stres: Môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči.
• Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny problémy s rečou, môže to zvýšiť riziko u dieťaťa.

Kedy môže byť oneskorené rozprávanie problém

Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal.

Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne.

• Ak sa dieťa do 3 mesiacov neusmieva a nereaguje na vás.
• Ak do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky a nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky.
• Ak do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku, neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami.
• Ak do 7 mesiacov nebľaboce.
• Ak do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno alebo oslovenie.
• Ak do 11 mesiacov nevyužíva gestá a neimituje zvuky.
• Ak do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá alebo neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo.
• Ak do 15 mesiacov nemá žiadne slová alebo nerozumie slovám ako „nie“ či „papa“.
• Ak do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, prípadne nepovedalo ani svoje prvé slovo.
• Ak v 18 mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov, pričom sa počítajú aj zvuky zvierat.
• Ak do 2 rokov hovorí len pár slov alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo.
• Ak má problémy s porozumením jednoduchých inštrukcií, napríklad „poď ku mne“ alebo „kopni do loptičky“.
• Ak v 2 rokoch nespája dve slová dokopy.
• Ak nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela, keď ich menujete.
• Ak neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením či prikývnutím hlavou.
• Ak do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov, zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi.
• Ak nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália alebo si nepýta veci ich pomenovaním.
• Ak má slabú artikuláciu, problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.

Ak dieťa po dovŕšení 2. roku života nezačne kombinovať slová do jednoduchých viet, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Ak dieťa v 3 rokoch stále používa len jednoslovné vyjadrenia alebo jeho reč je pre okolie nezrozumiteľná, návštevu odborníka neodkladajte.

Ak dieťa začne vrkať a potom náhle prestane na dlhý čas, niekoľko týždňov, obráťte sa na lekára.

Prečo nečakať príliš dlho

Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa.

Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia.

Návšteva logopéda nie je dôkaz, že niečo zanedbávate. Je to dôkaz, že sa staráte.

Na koho sa obrátiť

• Pediater: Je prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať. Na pravidelných prehliadkach by mal hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy.
• Logopéd: Vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka.
• Detský psychológ: Posúdi celkový vývin dieťaťa vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
• Neurológ: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému.
• Foniater alebo audiológ: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.

Pred návštevou lekára môžete sluch otestovať sami, napríklad hlasným klopaním na stenu alebo pustením niečoho na podlahu. Poraďte sa však s lekárom, pretože problémy s rečou môžu súvisieť napríklad s poruchou sluchu.

Viacjazyčné prostredie

Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej, neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou.

Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.

Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy.

Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.

Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.

Pri viacjazyčnej výchove sa vyhnite používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky.

Často kladené otázky

Je normálne, ak dvojročné dieťa ešte nerozpráva celé vety?

Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu. Okolo druhých narodenín väčšina detí aktívne používa 50 až 200 slov a začína spájať dve slová do jednoduchých viet.

Čo ak dieťa ukazuje prstom a hovorí iba „tam“ alebo „daj“?

Dôležitejšie než počet slov je to, či dieťa komunikuje. Aj odpoveď v podobe ukázania prstom alebo nadšeného „tam!“ je komunikačný pokus.

Mám dieťa opravovať, keď slovo vysloví nesprávne?

Keď sa dieťa snaží povedať slovo, neopravujte ho. Radšej slovo zopakujte správne v celej vete.

Pomáha čítanie?

Obrázkové knihy patria medzi najúčinnejšie nástroje na rozvoj reči. Nečítajte text za každú cenu, radšej sa rozprávajte o obrázkoch, ukazujte na ne a pomenúvajte predmety, postavy a činnosti.

Môžu dieťaťu pomôcť hádanky?

Hádanky môžete pridávať do príbehov a hier. Pri dvojročnom dieťati ich prispôsobte jeho úrovni a prijmite aj odpoveď gestom, zvukom alebo ukázaním.

Kedy vyhľadať logopéda?

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte odbornú pomoc.

Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom, pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.

Dá sa vývin reči urýchliť?

Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.

Reč dvojročného dieťaťa sa rozvíja každý deň, pri každom rozhovore, pri každej knižke a pri každej pesničke. Nemusíte byť logopéd, aby ste pomohli. Stačí byť prítomný, rozprávať sa a počúvať.

tags: #stvorrocne #dieta #rozprava #hatlaniny