Pacientom, ktorí nemajú špeciálne dietné potreby, je v nemocnici podávaná základná diéta. Základné diéty sú určené pre pacientov bez špeciálnych dietných potrieb. Tieto diéty spravidla tvoria nadpolovičný podiel stravy pre hospitalizovaných pacientov.
Konkrétna diéta sa určuje podľa zdravotného stavu, nutričného rizika, veku, tolerancie jedál a prípadných dietných obmedzení. Pri rozhodovaní sa zohľadňuje aj potreba obnoviť výživu počas akútneho alebo chronického ochorenia.
Prehľad základných diét v nemocnici
| Diéta | Označenie | Určenie |
|---|---|---|
| Základná diéta vo zdraví | 3 FIT | Pacienti bez dietného obmedzenia a bez nutričného rizika |
| Základná diéta pri riziku malnutrície | 3 MAL | Pacienti bez dietného obmedzenia a v nutričnom riziku |
| Diéta pre tehotné a dojčiace ženy | - | Tehotné a dojčiace ženy podľa zvýšených potrieb organizmu |
| Strava batoliat | - | Deti od 1 roka do 3 rokov |
| Strava menších detí | - | Deti od 4 do 10 rokov |
| Strava väčších detí | - | Deti od 11 do 18 rokov |
| Laktoovovegetariánska diéta | - | Pacienti, ktorí nekonzumujú mäso, hydinu ani ryby |
| Individuálna, výberová diéta | - | Pacienti s viacerými alergiami, metabolickými ochoreniami alebo osobitnou potrebou výživy |
| Nadštandardná diéta za príplatok | - | Pacienti, ktorí si vyberajú jedlá zo špeciálneho jedálneho lístka a hradia ich z vlastných prostriedkov |
Základná diéta vo zdraví 3 FIT
Označenie a určenie diéty
Pacientom bez dietného obmedzenia a bez nutričného rizika je predpisovaná základná diéta vo zdraví (diéta 3 FIT).
V prípade, že pacient nebude diétu 3 FIT tolerovať, je možné predpísať diétu 3 MAL.
Diéta 3 FIT má umožniť zdravo sa stravujúcej časti populácie zachovať svoje stravovacie návyky aj počas hospitalizácie a ďalším ukázať, ako sa možno správne stravovať.
Základná diéta vo zdraví je predpísaná v prevencii rizika takzvaných civilizačných ochorení, predovšetkým obezity, diabetu 2. typu, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení.
Diéta je plnohodnotná s optimálnym rozložením bielkovín, sacharidov aj tukov a je určená na dlhodobé podávanie.
Klade sa dôraz na vhodné zloženie tukov, obmedzenie cukrov, teda monosacharidov a disacharidov, a kuchynskej soli, ako aj na vyšší podiel vlákniny, vitamínov, minerálnych, antioxidačných a ďalších bioaktívnych látok priaznivo pôsobiacich na organizmus.
Táto diéta sa využíva u pacientov, ktorí nemajú dietné obmedzenia a sú bez nutričného rizika.
Skladba jedálneho lístka pri diéte 3 FIT
Denný jedálny lístok je pestrý a rozdelený do 3-5 dávok.
Skladba hlavných jedál, teda raňajok, obeda a večere, rešpektuje takzvané správne rozdelenie taniera.
- kvalitný zdroj bielkovín,
- kvalitný zdroj sacharidov,
- zelenina alebo ovocie.
Z technologických úprav sa uprednostňuje varenie, dusenie, pečenie a grilovanie.
Naopak, vyprážanie ani fritovanie sa neodporúča.
Obmedzuje sa množstvo tukov používaných na prípravu pokrmov.
Prednosť majú rastlinné oleje pred živočíšnymi tukmi.
Odporúča sa obmedziť príjem potravín s vyšším podielom kokosového tuku, palmového jadrového tuku a palmového oleja pre vysoký obsah nasýtených mastných kyselín.
Rovnako sa obmedzuje príjem potravín s vyšším obsahom tukov, najmä druhotne spracovaného mäsa a výrobkov z neho, napríklad údenín a lahôdkárskych výrobkov, jemného a trvanlivého pečiva, tučného mäsa a plnotučných mliečnych výrobkov.
Zelenina a ovocie
Príjem zeleniny a ovocia sa významne zvyšuje.
Ovocie a zelenina sú zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych, antioxidačných a iných bioaktívnych látok.
Zelenina sa podáva surová aj tepelne upravená.
Obmedzujú sa výrobky z ovocia s pridaným cukrom, ako sú kompóty, pyré a podobne.
Prílohy, obilniny a strukoviny
Uprednostňujú sa zdroje polysacharidov, najmä zemiaky, strukoviny, celozrnné obilniny a výrobky z nich.
Uvedené potraviny sú zároveň zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych, antioxidačných a ďalších bioaktívnych látok.
Zvyšuje sa spotreba strukovín ako významného zdroja rastlinných bielkovín a vlákniny.
Pokrmy zo strukovín sa podávajú najmenej 2× týždenne.
Medzi vhodné úpravy strukovín patria aj polievky a nátierky.
Bielkovinové potraviny
Je vhodné zaraďovať vajcia ako zdroj živočíšnych bielkovín.
Odporúča sa zaraďovať ryby, najmä morské, najmenej 2× týždenne.
Morské ryby sú významným zdrojom omega-3 mastných kyselín a jódu.
Z mliečnych výrobkov sa uprednostňujú prírodné tvrdé a čerstvé syry, tvaroh, biely jogurt, kefír, acidofilné mlieko a ďalšie kyslomliečne výrobky.
Uprednostňujú sa polotučné, nesladené a čo najmenej spracované varianty mliečnych výrobkov.
Podľa možností je vhodné zaradiť olejnaté semená a orechy ako zdroj vitamínov, minerálnych látok a esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín.
Obmedzenie soli
Zníženie príjmu kuchynskej soli možno dosiahnuť obmedzením polotovarov, instantných prípravkov, spracovaných mäsových výrobkov vo forme údenín, okrem šunky s vysokým obsahom mäsa, dochucovadiel a soli pridávanej pri príprave pokrmov.
Na dochucovanie pokrmov sa odporúča používať jednodruhové korenie, bylinky a zelené vňate.
Obmedzenie cukrov
Aby sa príjem cukrov znížil na požadovanú úroveň, odporúča sa obmedziť podávanie sladkých pokrmov, sladených nápojov vrátane ovocných džúsov, ochutených mliečnych výrobkov, jemného a trvanlivého pečiva, cukroviniek, zmesí kakaa s cukrom, čokolády a sladkostí.
V tejto súvislosti sa odporúča obmedziť aj pokrmy a potraviny sladené fruktózou alebo sorbitolom.
Výber potravín zohľadňuje konkrétnu situáciu nemocničného zariadenia a podľa možností sa uprednostňuje lokálna produkcia potravín.
Základná diéta pri riziku malnutrície 3 MAL
Označenie a určenie diéty
Základná diéta pri riziku malnutrície sa podáva pacientom v riziku podvýživy, odborne malnutrície, bez špeciálnych dietných obmedzení.
Táto diéta je prípadne určená aj pacientom bez nutričného rizika, ktorí netolerujú diétu 3 FIT.
Cieľom diéty je prispôsobiť sa pacientom s potrebou obnoviť výživu počas akútnych a chronických ochorení, ktorí trpia nedostatočnou chuťou do jedla, aby sa čo najviac znížilo riziko vzniku alebo rozvoja malnutrície.
V tejto diéte sa uprednostňujú potraviny s vyšším obsahom energie aj bielkovín, ktoré sú zároveň dobre tolerované pri prebiehajúcej zápalovej odpovedi organizmu.
Táto diéta preto neobsahuje väčšie množstvo vlákniny vo forme ovocia a zeleniny, najmä v porovnaní s diétou 3 FIT.
Pri diéte sa viac prihliada na obľúbenosť jedál zistenú pomocou sledovania spokojnosti pacientov, ktoré vykonáva nutričný terapeut.
S výhodou možno zaraďovať aj typické národné a krajové jedlá.
Strava je z hľadiska základných živín plnohodnotná, avšak pomer zastúpenia bielkovín, sacharidov a tukov nie je striktne stanovený.
Zastúpenie bielkovín je najmenej 1 g/kg telesnej hmotnosti typického pacienta.
Cieľové hodnoty živín
V porovnaní s odporúčaniami pre diétu 3 FIT možno pri tejto diéte pripustiť vyšší obsah energie vo forme nasýtených mastných kyselín, najmä masla a plnotučných mliečnych výrobkov, voľných cukrov a nižší podiel vlákniny.
Cieľové hodnoty živín sa podľa potreby nastavujú tak, aby lepšie zohľadnili chuťové preferencie pacientov.
V tejto súvislosti sú povolené aj odchýlky od odporúčaného pomeru tukov a sacharidov.
Pri zohľadnení stravovacích návykov pacienta a jeho nutričných potrieb sa odporúča približovať k cieľovým hodnotám diéty 3 FIT.
Skladba jedálneho lístka pri diéte 3 MAL
Pri pocite skorej sýtosti možno zmenšiť jednotlivé porcie a zároveň zvýšiť počet jedál na 4-6 dávok denne.
Zdroje komplexných sacharidov, teda zemiaky, strukoviny, obilniny a výrobky z nich, sa podávajú predovšetkým podľa preferencie pacientov.
Množstvo zeleniny a ovocia sa odporúča iba v rozmedzí 200-250 g denne.
Strukoviny sa zaraďujú len pri ich dobrej tolerancii.
Uprednostňujú sa polotučné a tučné mliečne výrobky pred nízkotučnými.
Mliečne výrobky, najmä kyslomliečne výrobky, možno dochucovať bez obmedzenia.
Orechy a olejnaté semená sa podávajú iba pri ich dobrej tolerancii.
Na spestrenie jedálneho lístka možno bežne zaraďovať jemné a trvanlivé pečivo, najmä v rámci popoludňajších desiat.
Údeniny možno zaraďovať s uprednostnením nižšieho obsahu tukov a vysokého podielu svalových bielkovín.
Kuchynská soľ, jednodruhové korenie a zelené bylinky sa používajú v takom množstve, aby boli pokrmy chutné.
Rozdiel medzi diétami 3 FIT a 3 MAL
| Oblasť | Diéta 3 FIT | Diéta 3 MAL |
|---|---|---|
| Určenie | Pacienti bez dietného obmedzenia a bez nutričného rizika | Pacienti v riziku podvýživy bez špeciálnych dietných obmedzení |
| Počet dávok | 3-5 dávok denne | Pri skorej sýtosti 4-6 dávok denne |
| Energia | Strava s optimálnym rozložením živín | Uprednostňujú sa potraviny s vyšším obsahom energie |
| Bielkoviny | Optimálne rozloženie bielkovín | Najmenej 1 g/kg telesnej hmotnosti typického pacienta |
| Vláknina | Vyšší podiel vlákniny | Nižší podiel vlákniny |
| Ovocie a zelenina | Príjem sa významne zvyšuje | Odporúčaný rozsah 200-250 g denne |
| Mliečne výrobky | Uprednostňujú sa polotučné a nesladené varianty | Uprednostňujú sa polotučné a tučné výrobky pred nízkotučnými |
| Údeniny | Príjem sa obmedzuje | Možno ich zaradiť pri uprednostnení nižšieho obsahu tukov |
Diéta pre tehotné a dojčiace ženy
Diéta pre tehotné a dojčiace ženy má zvýšený príjem energie a živín, najmä vitamínu C, kyseliny listovej, vápnika a železa.
Pokrýva potreby matky a plodu, respektíve dieťaťa.
V treťom trimestri a po pôrode je vhodná nenadúvajúca strava.
U dojčiacich žien je potrebné zvýšiť denný príjem tekutín o pol až trištvrte litra.
Detské nemocničné diéty podľa veku
Strava batoliat od 1 do 3 rokov
Strava batoliat je určená deťom od 1 roka do 3 rokov, ak ochorenie nevyžaduje špeciálnu diétu.
Veľkosť porcie zodpovedá vekovej kategórii, respektíve telesnému vývoju dieťaťa.
Ideálne sa strava podáva v 5 porciách.
| Zložka stravy | Odporúčané množstvo |
|---|---|
| Mlieko alebo mliečne výrobky | 500 ml |
| Zelenina a ovocie | 4-5 porcií |
| Chlieb a obilniny | 3-4 porcie |
| Mäso | 2 porcie |
Prednostne sa podáva rybie, hydinové alebo králičie mäso.
Údeniny nie sú vhodné.
Z jedálneho lístka sú vylúčené korenené a vyprážané jedlá.
Mäso sa podáva mechanicky upravené.
Ak detský pacient vyžaduje špeciálne diéty, veľkosť porcie sa určuje podľa rovnakých zásad.
Strava menších detí od 4 do 10 rokov
Strava menších detí je určená deťom od 4 do 10 rokov, ak ochorenie nevyžaduje špeciálnu diétu.
Veľkosť porcií je prispôsobená menším deťom a spravidla zodpovedá hornému limitu vekovej kategórie, respektíve telesnému vývoju dieťaťa.
Strava dieťaťa v predškolskom veku by mala obsahovať 3-4 porcie mlieka a mliečnych výrobkov, 4 porcie zeleniny a ovocia, 3-4 porcie chleba alebo obilnín a 2 porcie menej tučného mäsa.
Do jedálneho lístka je vhodné zaradiť strukoviny.
Na ochutenie pokrmov sa nepoužíva pikantné korenie.
Ak detský pacient vyžaduje špeciálne diéty, veľkosť porcie sa určuje podľa rovnakých zásad.
Strava väčších detí od 11 do 18 rokov
Strava väčších detí je určená deťom od 11 do 18 rokov, ak ochorenie nevyžaduje špeciálnu diétu.
Veľkosť porcií je prispôsobená väčším deťom a spravidla zodpovedá hornému limitu vekovej kategórie, respektíve telesnému vývoju dieťaťa.
Strava detí a mládeže by mala naďalej obsahovať 2-3 porcie mlieka a mliečnych výrobkov, 3-5 porcií zeleniny a ovocia a v každej porcii obilniny, pečivo s prednosťou celozrnných výrobkov, ryžu alebo cestoviny.
V 1-2 porciách by malo byť mäso, vajcia alebo rastlinné produkty s obsahom kvalitných bielkovín, napríklad sójové výrobky a strukoviny.
Ak detský pacient vyžaduje špeciálne diéty, veľkosť porcie sa určuje podľa rovnakých zásad.
Laktoovovegetariánska diéta
Laktoovovegetariánska diéta vylučuje potraviny vyrobené z mäsa vrátane hydiny a rýb a potraviny obsahujúce želatínu.
V tejto diéte sú zásadným zdrojom živočíšnych bielkovín mlieko, mliečne výrobky a vajcia.
Pri splnení podmienky dostatočného príjmu plnohodnotných bielkovín je táto diéta nutrične plnohodnotná.
S ohľadom na počet pacientov, ktorí túto diétu dodržiavajú, sa odporúča jej zaradenie do dietného systému.
Vegánska strava a ostatné alternatívne diétne prístupy
Vegánsku diétu, ktorá vylučuje všetky potraviny živočíšneho pôvodu, nemožno z medicínskeho hľadiska odporučiť.
Platí to najmä u pacientov v nutričnom riziku alebo pri zvýšených potrebách organizmu, napríklad vo fáze rekonvalescencie, počas tehotenstva alebo v období rastu.
Pacient je profesionálnym spôsobom informovaný o rizikách vegánskej stravy, respektíve príslušného alternatívneho dietného prístupu, a o možnostiach riešenia týchto rizík.
Zdravotnícke zariadenie väčšinou nie je schopné upraviť nemocničnú diétu tak, aby zodpovedala vegánskym zvyklostiam.
Ak pacient na tomto spôsobe stravovania trvá, je nevyhnutné umožniť mu stravovanie z iných zdrojov na jeho náklady tak, aby bola strava bezpečná a zároveň bolo možné vykonávať pravidelnú nutričnú bilanciu.
Pre zdravotnícke zariadenie v týchto prípadoch nejde o nadštandardnú diétu.
Ošetrujúci lekár v spolupráci s nutričným terapeutom, prípadne s nutricionistom, v rámci nutričného vyšetrenia odhadne mieru rizika nedostatku špecifických živín, napríklad vitamínu B12, a navrhne zodpovedajúce dopĺňanie.
Podobný prístup platí aj pre ostatné alternatívne diétne prístupy.
Individuálna alebo výberová diéta
Individuálna, výberová diéta sa zostavuje osobitne pre konkrétneho pacienta.
Môže vzniknúť výberom jednotlivých pokrmov v rámci jedálneho lístka alebo v odôvodnených prípadoch aj mimo jeho rámca.
Pri výbere sa rešpektujú dietné obmedzenia pacienta.
Individuálna, výberová diéta je vhodná najmä pre pacientov, ktorí majú napríklad viacnásobné potravinové alergie alebo metabolické ochorenia.
Využíva sa aj pri cielenom obnovení výživy u pacientov, ktorí trpia anorexiou, najmä v nutričnom riziku, alebo vo všetkých prípadoch, keď nemožno použiť jedálne lístky jednotlivých diét v dietnom systéme.
Nadštandardná diéta za príplatok
Pacientovi môže byť ponúknutá nadštandardná diéta, ktorú si hradí z vlastných prostriedkov.
Pacient si vyberá pokrmy v rámci niektorých alebo všetkých denných chodov zo špeciálneho jedálneho lístka.
Ak má pacient zároveň špeciálne dietné potreby, musia sa zohľadniť aj v rámci nadštandardnej diéty.
Ako sa diéta v nemocnici vyberá
Pacientom bez špeciálnych dietných potrieb sa podľa nutričného stavu prednostne vyberá jedna zo základných diét.
- Pacient bez dietného obmedzenia a v nutričnom riziku dostáva prioritne diétu 3 MAL.
- Pacient bez dietného obmedzenia a bez nutričného rizika dostáva diétu 3 FIT.
- Ak pacient diétu 3 FIT netoleruje, možno predpísať diétu 3 MAL.
- Pri špecifických potrebách sa volí detská, tehotenská, dojčiaca, laktoovovegetariánska alebo individuálna diéta.
- Pri viacerých alergiách, metabolických ochoreniach alebo nemožnosti využiť štandardný jedálny lístok sa zostavuje individuálna diéta.
Pri každej zmene diéty je potrebné zohľadniť zdravotný stav pacienta, jeho toleranciu jedál, nutričné riziko a odporúčanie ošetrujúceho lekára alebo nutričného terapeuta.