Výživné na dieťa na čas do rozvodu: návrh, rozsudok a vykonateľnosť

Rozvod manželstva je nesmierne citlivou témou, väčšina z nás ho prežíva s nadmernými ťažkosťami a útrapami, pričom práve v okamihu kedy si potrebujeme oddýchnuť a celkovú situáciu postupne spracovať objavia sa nečakané otázky. V koho starostlivosti budú naše spoločné deti? Bude mi otec/matka maloletých detí prispievať na ich výživu? Akým spôsobom si prerodelíme spoločné povinnosti? Stačí sa len ústne dohodnúť, resp.

Rodičom vyplýva priamo zo zákona povinnosť podieľať sa na výžive vlastných detí a to až do času, kedy sa deti nie sú schopné živiť samé. V prípade rozvodu manželstva alebo odchodu partnera zo spoločnej domácnosti je preto nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť okamžite a obrátiť sa na súd s návrhom na určenie výživného.

Čo znamená výživné na čas do rozvodu

Dobrý deň,je to jednoduchá otázka, tak Vám poradím zadarmo. Ak by ste chceli, aby manžel platil výživné skôr, je potrebné podať návrh na určenie výživného na čas do rozvodu.

Výživné na čas do rozvodu slúži na dočasné vyriešenie vyživovacej povinnosti počas obdobia, keď manželstvo ešte právoplatne trvá, ale rodičia už spolu nežijú alebo jeden z nich neprispieva na potreby dieťaťa. Rozvodové konanie totiž môže trvať dlhšie a samotné rozhodnutie o úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode nemusí riešiť potreby dieťaťa za celé predchádzajúce obdobie.

Súd v tomto konaní určí výživné obyčajne od času, kedy ste podali návrh, teda aj za čas pred rozvodom.

Ak ho nebude počas tohto súdneho konania platiť, súdnu určí tzv. zročné výživné, spočíta platby, ktoré nezaplatil od podania návrhu do času kým rozhodne.

Vo výživnom sa zarátava aj nájomné, teda súd to zohľadňuje ako výdavok.

Vyživovacia povinnosť rodičov počas manželstva

Súčasťou rodičovských práv a povinností je v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) „sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu maloletého“, pričom platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods.

Rodičom vyplýva priamo zo zákona povinnosť podieľať sa na výžive vlastných detí a to až do času, kedy sa deti nie sú schopné živiť samé.

To, že rodičia sú manželmi alebo že rozvodové konanie ešte nebolo právoplatne skončené, neznamená, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, nemusí na jeho výživu prispievať. Rozvod iba mení právny a faktický rámec starostlivosti o deti; vyživovacia povinnosť rodičov existuje nezávisle od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Kedy podať návrh na určenie výživného

V prípade rozvodu manželstva alebo odchodu partnera zo spoločnej domácnosti je preto nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť okamžite a obrátiť sa na súd s návrhom na určenie výživného.

Ak jeden rodič prestane dobrovoľne prispievať na stravu, bývanie, školu, zdravotnú starostlivosť alebo ďalšie odôvodnené potreby dieťaťa, nie je potrebné čakať na právoplatný rozsudok o rozvode. Návrh na určenie výživného na čas do rozvodu môže byť prostriedkom, ktorým sa upraví príspevok rodiča ešte pred skončením rozvodového konania.

Výživné sa podľa uvedeného výkladu určuje obyčajne od času podania návrhu. Preto je dátum doručenia návrhu súdu významný aj pri výpočte prípadného zročného výživného.

Čo súd pri určovaní výživného skúma

V súdnom konaní, v ktorom súd rozhoduje o rozsahu a výške vyživovacej povinnosti, prihliada súd predovšetkým na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará po väčšinu času (§ 62 ods. 4 ZR).

Súd skúma aj jednotlivé výdavky oboch rodičov, pričom neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nebolo nevyhnuté vynaložiť (napr. kúpa drahého mobilného telefónu).

Výživné má totižto zo zákona prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča (§ 62 ods.

Ďalej súd prihliadne aj na „odôvodnené potreby oprávneného (maloleté dieťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods.

Súd pri určení výšky výživného vychádza v zmysle zákona o rodine zo všeobecných kritérií, kedy prihliada jednak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a jednak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, pričom povinným rodičom je ten rodič v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza.

Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, pričom nie je možné započítať vzájomné pohľadávky rodičov, keďže toto zákon explicitne vylučuje.

Súd pri určení výživného taktiež prihliada na to či sa jeden z rodičov zámerne nezbavuje majetku, resp. či povinný rodič bez relevantného dôvodu nezmení zamestnanie v čoho dôsledku bude jeho mesačný príjem neporovnateľne nižší aký mal doposiaľ.

Odôvodnené potreby dieťaťa

Súd pri určení výživného prihliada nielen na náklady na stravu, zdravotnú starostlivosť o dieťa a bývanie, ale aj na náklady na školu, oblečenie, hygienické potreby, krúžky, hračky, kultúrne podujatia dieťaťa a pod..

Vekom dieťaťa sa pochopiteľne zvyšujú aj jeho náklady. Dieťa má iné potreby vo veku dvoch rokov, iné potreby na prvom stupni a úplne iné potreby v adolescentnom veku.

Vo výživnom sa zarátava aj nájomné, teda súd to zohľadňuje ako výdavok.

Osobná starostlivosť rodiča

V súdnom konaní, v ktorom súd rozhoduje o rozsahu a výške vyživovacej povinnosti, prihliada súd predovšetkým na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará po väčšinu času (§ 62 ods. 4 ZR).

Pri určovaní výživného sa preto zohľadňuje nielen finančný príspevok, ale aj každodenná osobná starostlivosť. Rodič, ktorý zabezpečuje bývanie, stravu, dohľad, školské povinnosti, návštevy lekára a bežné potreby dieťaťa, plní svoju povinnosť aj osobnou starostlivosťou.

Jednoduchý príklad:Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• - dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €
• - dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €

Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196+224=420 €).

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča

Súd pri posudzovaní vyživovacej povinnosti skúma príjem, majetok, pravidelné výdavky a reálnu schopnosť rodiča zabezpečovať výživu dieťaťa.

Súd pri určení výživného taktiež prihliada na to či sa jeden z rodičov zámerne nezbavuje majetku, resp. či povinný rodič bez relevantného dôvodu nezmení zamestnanie v čoho dôsledku bude jeho mesačný príjem neporovnateľne nižší aký mal doposiaľ.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods.

Súd skúma aj jednotlivé výdavky oboch rodičov, pričom neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nebolo nevyhnuté vynaložiť (napr. kúpa drahého mobilného telefónu).

Výživné má totižto zo zákona prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča (§ 62 ods.

Výživné a metodika výpočtu

Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť.

Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov.

V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR.

Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa, tzv. Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým.

Zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú, tzv.

Samotná tabuľka pre výpočet výživného (č.l.

Tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií.

Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.

Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.

Orientačný príklad podľa metodiky

Jednoduchý príklad:Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• - dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €
• - dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €

Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196+224=420 €).

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Uvedený príklad nemožno automaticky použiť na každý prípad. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy a určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych okolností.

Výživné počas rozvodového konania a po rozvode

Rozvod manželstva je na Slovensku upravený zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine.

Rozvodové konanie začína podaním návrhu na rozvod manželstva na príslušný okresný súd.

Ak manželia majú spoločné maloleté deti, súd nemôže rozhodnúť o rozvode bez toho, aby súčasne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.

S konaním o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

Ak sa rodičia dohodnú na úprave pomerov k deťom, súd ich dohodu schváli, ak je v súlade so záujmom dieťaťa.

Dohoda rodičov - ak sa manželia dohodli na úprave pomerov k deťom (§ 24 ods.

Rozsudok môže určiť výživné na čas po rozvode od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Pri výživnom na čas do rozvodu však rozhoduje samostatný návrh a obdobie, ktoré má byť upravené pred právoplatným skončením rozvodu.

Rozdiel medzi výživným do rozvodu a po rozvode

• Výživné na čas do rozvodu: rieši vyživovaciu povinnosť počas obdobia pred právoplatnosťou rozvodu.
• Výživné na čas po rozvode: upravuje pomery rodičov a detí po právoplatnom rozvode.
• Zročné výživné: predstavuje nezaplatené sumy za obdobie, za ktoré bola vyživovacia povinnosť určená.

Neodkladné opatrenie ako rýchle riešenie

V prípade, že platenie výživného je potrebné nariadiť „urýchlenie“, prichádza do úvahy podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil povinnému (Vášmu bývalému partnerovi) platiť na Vašich maloletých výživné v konkrétnej výške, a to na čas, kým súd nerozhodne o výške výživného v konaní o určení výživného (neodkladné opatrenie predstavuje len prostriedok dočasnej úpravy pomerov).

Ako navrhovateľka by ste museli dôkladne odôvodniť potrebu takejto nevyhnutnej úpravy (napr. „Nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery.

Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť.

Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa.

Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 7. februára 2017, sp. zn.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu (§ 328 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z.

Neodkladné opatrenie predstavuje len prostriedok dočasnej úpravy pomerov. Jeho účelom je preklenúť naliehavé obdobie do rozhodnutia o výživnom, nie nahradiť konečné rozhodnutie vo veci.

Vykonateľnosť rozsudku o výživnom

Rozsudky o výživnom sú tzv. predbežne vykonateľné. Aj keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až teraz, výživné podľa rozhodnutia mal platiť už od doručenia súdneho rozhodnutia. To mohlo byť oveľa skôr, než 15.02.

Ak by sme to posudzovali tak ako to uvádzate Vy (od právoplatnosti), tak áno, do 25.02. musí zaplatiť výživné.

Ak je v rozhodnutí uvedené, že „Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením (§44 CMP)“, treba rozlišovať medzi vykonateľnosťou a právoplatnosťou. Vykonateľnosť určuje, odkedy možno rozhodnutie nútene realizovať, zatiaľ čo právoplatnosť súvisí s tým, či už proti rozhodnutiu nemožno podať riadny opravný prostriedok.

Pokiaľ bol rozsudok Krajského súdu doručený, tak Vám na súde vyznačia právoplatnosť aj vykonateľnosť na rozhodnutí Okresného súdu.

Vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku Okresného súdu znamená, že otec dieťaťa musí platiť výživné podľa uvedeného rozhodnutia.

Dátum právoplatnosti budete mať vyznačenú na rozhodnutí Okresného súdu.

Od tohto dátumu, bude povinný platiť výživné.

Pokiaľ dobrovoľne neplní máte právo podať návrh na exekúciu.

Príklad splatnosti výživného

Výživné bolo určené na dobu do 25. dňa v mesiaci, a to vopred na daný mesiac.

Tým pádom by mal v našom prípade mať už k 25. 2. povinnosť zaplatiť výživné prislúchajúce nasledujúcemu mesiacu, teda na marec.

Pri posudzovaní konkrétneho dátumu je rozhodujúce znenie výroku rozsudku, dátum jeho doručenia a údaj o vykonateľnosti a právoplatnosti vyznačený súdom.

Zročné výživné a neplnenie povinnosti

Ak ho nebude počas tohto súdneho konania platiť, súdnu určí tzv. zročné výživné, spočíta platby, ktoré nezaplatil od podania návrhu do času kým rozhodne.

Zročné výživné predstavuje súčet splatných mesačných platieb, ktoré povinný rodič neuhradil za obdobie určené rozhodnutím súdu.

Ak povinný rodič po vykonateľnosti rozsudku výživné dobrovoľne neplatí, je možné uplatniť nútený výkon rozhodnutia.

Pokiaľ dobrovoľne neplní máte právo podať návrh na exekúciu.

Vplyv styku rodiča s dieťaťom

Pri určení výšky výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará po väčšinu času.

Počet dní, počas ktorých je dieťa v starostlivosti povinného rodiča, môže byť jednou z okolností, ktoré súd zohľadní pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti.

V jednom súdnom prípade súd pri určení výživného vychádzal z práva maloletých detí na životnú úroveň rodičov a počtu dní v mesiaci, počas ktorých budú maloletí v rámci úpravy styku v starostlivosti otca.

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Rozsah styku však nemožno posudzovať mechanicky. Rozhodujúce sú všetky okolnosti konkrétnej veci, najmä skutočný rozsah osobnej starostlivosti a podiel rodiča na každodenných nákladoch dieťaťa.

Životná úroveň dieťaťa a rodiča

Dieťa má právo na životnú úroveň otca.

Výživné tak, ako ich určil súd prvej inštancie, považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

Konštatoval, že otec rodiny zabezpečoval vysoký životný štandard, na ktorý si deti zvykli.

Podľa názoru súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca takýto štandard deťom naďalej zabezpečovať, otcom preukázané príjmy nezodpovedajú jeho výdavkom, keď spláca nielen hypotekárne úvery, poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľností, ale bez problémov platí deťom školné, uniformy, krúžky a zabezpečuje všetky ich potreby vrátane dovoleniek.

Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu.

Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.

Je preto namieste konštatovanie, že v takto vysoko individuálnej otázke, akou je určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.

Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn.

Štátne prídavky a výživné

Výživné sa určuje v zmysle ustanovení zákona o rodine (t. j. možností, schopností, majetkových pomerov povinného, počtu jeho vyživovacích povinností), a nie podľa výšky príspevkov a prídavkov vyplácaných štátom a zamestnávateľom.

Vyplácanie prídavkov na deti je vo výlučnej kompetencii štátu, ktorý svojimi právnymi predpismi určuje podmienky ich priznania a výšku, a to nezávisle od možností, schopností a majetkových pomerov rodičov.

Ide len o určitú účasť štátu na výžive dieťaťa, ktorá v žiadnom prípade nemôže predchádzať či nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodiča, a to ani čiastočne.

Z tohto dôvodu mal za to, že pre rozhodnutie o výživnom je bez právneho významu, či maloleté deti budú mať nárok na vyplácanie štátneho príspevku prostredníctvom slovenského alebo rakúskeho úradu, pretože nie je možné postupovať spôsobom, v zmysle ktorého potreby maloletých detí majú byť prioritne kryté štátnym príspevkom a až vo zvyšku výživným zo strany rodičov.

Súdne rozhodovanie o výživnom

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletých 1/ A. A., narodeného X. februára XXXX, 2/ I., narodeného X. februára XXXX, a 3/ Z., narodeného XX. marca XXXX, bývajúcich u matky, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov - matky X., bývajúcej v D., zastúpenej advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12 a otca K., bývajúceho v D., zastúpeného advokátskou kanceláriou PROVENTUS | advokáti s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20 P 299/2014, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2017 sp. zn.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 29. septembra 2015 č. k. 20 P 299/2014-288 rozviedol manželstvo X. a K., uzavreté 4. augusta 2007 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Žilina vo zväzku 45, ročník 2007, na strane 151, pod poradovým číslom 301, na čas po rozvode zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky, určil, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, uložil otcovi povinnosť platiť na výživné v sume 200,- eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, upravil styk otca s maloletými a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Pri určení výživného vychádzal z práva maloletých detí na životnú úroveň rodičov a počtu dní v mesiaci, počas ktorých budú maloletí v rámci úpravy styku v starostlivosti otca.

Priznané výšky výživného považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých, možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a tiež celkovým príjmovým a majetkovým pomerom na strane oboch rodičov.

Konštatoval, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletým, avšak vzhľadom na ich vek ju takmer v celom rozsahu kompenzuje osobnou starostlivosťou.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca rozsudkom z 28. februára 2017 sp. zn. 11 CoP 735/2015 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého A. sumu 200,- eur, I. sumu 200,- eur a Z. sumu 200,- mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Nestotožnil sa ale s obsahom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zadefinoval výživné jednou sumou pre každé z detí, pretože podľa jeho názoru každé z maloletých detí má svoj vlastný samostatný nárok na priznanie výživného, ktorého konkrétnu výšku je potrebné u každého z nich určiť osobitne (a to aj z hľadiska jeho vymáhania v prípade jeho riadneho neplnenia).

Odvolací súd zdôraznil, že určenie výživného musí vychádzať predovšetkým z možností, schopností a majetkových pomerov otca, a nie zo štátnych príspevkov.

Individuálne posúdenie výšky výživného

Určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia individuálnych, osobitných a jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východískna určenie výživného postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 50/2017).

Každé jedno rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 87/2017).

Preto aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., musí ísť o otázku právnu (v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku), ktorá prekračuje rámec okolností relevantných len v danom prípade a je významná z hľadiska rozhodovania všeobecných súdov aj v iných obdobných veciach (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Výsledná suma preto závisí od konkrétneho veku a potrieb dieťaťa, počtu vyživovacích povinností, osobnej starostlivosti rodičov, príjmov a majetku povinného rodiča, ako aj od ďalších okolností prejednávaného prípadu.

Rozvodové konanie a jeho vplyv na výživné

Rozvodové konanie na Slovensku prebieha v niekoľkých jasne definovaných krokoch.

1. Jeden z manželov (navrhovateľ) podá písomný návrh na rozvod manželstva na okresný súd v obvode posledného spoločného bydliska manželov, ak v ňom aspoň jeden z nich stále býva.
2. Súd nariadi pojednávanie, na ktorom vypočuje oboch manželov.
3. Súd manželstvo rozvedie, ak zistí, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods.
4. Rozsudok nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15 dní od doručenia, ak sa žiadna zo strán neodvolá.

Ak manželia majú spoločné maloleté deti, súd nemôže rozhodnúť o rozvode bez toho, aby súčasne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.

Pri nespornom rozvode, keď sa manželia dohodnú na všetkých otázkach, môže postačovať jedno pojednávanie a konanie trvá 2 až 4 mesiace.

Sporný rozvod nastáva, ak sa manželia nezhodujú na rozvode alebo na otázkach súvisiacich s deťmi či majetkom.

Súd v takom prípade podrobne skúma príčiny rozvratu manželstva, nariaďuje dokazovanie a konanie trvá spravidla 6 až 12 mesiacov, v zložitejších prípadoch aj dlhšie.

Rozvodové konanie trvá spravidla 3 až 12 mesiacov.

Rozvodové konanie môže teda vytvoriť časový priestor, počas ktorého dieťa potrebuje zabezpečenie výživy. Práve na takúto situáciu môže slúžiť návrh na určenie výživného na čas do rozvodu alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Obsah návrhu na určenie výživného

Návrh na rozvod manželstva musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 Civilného sporového poriadku a osobitné náležitosti podľa Civilného mimosporového poriadku.

Pri návrhu na určenie výživného je potrebné uviesť najmä údaje o dieťati a rodičoch, opis faktickej situácie, rozsah osobnej starostlivosti, potreby dieťaťa, príjmy a majetkové pomery rodičov a požadovanú sumu výživného.

V návrhu je vhodné uviesť aj dátum, od ktorého sa výživné požaduje, a vysvetliť, prečo rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní alebo ju plní nedostatočne.

Ak je potrebná okamžitá úprava pomerov, navrhovateľka by musela dôkladne odôvodniť potrebu takejto nevyhnutnej úpravy.

Dôkazy a podklady pre súd

Súd skúma aj jednotlivé výdavky oboch rodičov.

Súd pri určení výživného prihliada nielen na náklady na stravu, zdravotnú starostlivosť o dieťa a bývanie, ale aj na náklady na školu, oblečenie, hygienické potreby, krúžky, hračky, kultúrne podujatia dieťaťa a pod..

Pri preukazovaní potrieb dieťaťa môžu byť významné doklady o výdavkoch na bývanie, stravu, školské potreby, školné, oblečenie, lieky, zdravotnú starostlivosť, krúžky a ďalšie pravidelné alebo odôvodnené náklady.

Pri zisťovaní pomerov povinného rodiča môže súd posudzovať jeho príjem, zamestnanie, majetok, úvery, pravidelné výdavky a spôsob života.

Zisťovanie príjmov rodičov, aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú, tzv.

Čo ak rodič výživné neplatí

Ak ho nebude počas tohto súdneho konania platiť, súdnu určí tzv. zročné výživné, spočíta platby, ktoré nezaplatil od podania návrhu do času kým rozhodne.

Po vykonateľnosti rozhodnutia musí povinný rodič platiť výživné v sume a v termíne uvedenom vo výroku rozsudku.

Pokiaľ dobrovoľne neplní máte právo podať návrh na exekúciu.

Pri exekučnom konaní je dôležité vychádzať z vykonateľného rozhodnutia a z presného výpočtu neuhradených platieb.

Právne predpisy uvedené v materiáli

• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Právne zastúpenie a informatívny charakter článku

Zastúpenie advokátom pri rozvode nie je povinné.

Naša advokátska kancelária ponúka komplexné poradenstvo a zastupovanie v konaniach o výživnom.

Naša advokátska kancelária v Žiline vám poskytne právne poradenstvo pri rozvode.

Tento článok má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko.

Jeho obsahom je zhrnutie verejne dostupných informácií, pričom aktuálnosť, úplnosť ani správnosť uvedených informácií nie je zaručená.

Prečítaním tohto článku nevzniká vzťah advokát - klient.

Odporúčame nekonať na základe tohto článku bez konzultácie s advokátom, ktorý posúdi Vašu konkrétnu situáciu.

Neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

tags: #vyzivne #na #dieta #na #cas #do