Výživné na dieťa z úhrnu príjmov a potrieb rodičov

Rozhodovanie o výživnom na dieťa je neoddeliteľnou súčasťou rodinnoprávnej agendy na Slovensku. Súdy pri určovaní výšky výživného zohľadňujú množstvo faktorov s cieľom zabezpečiť dieťaťu primerané životné podmienky a spravodlivé delenie zodpovednosti oboch rodičov za jeho výchovu a výživu v rozsahu ich možností.

Výživné sa preto neurčuje iba mechanickým použitím jedného percenta z príjmu. Pri rozhodovaní sa posudzuje úhrn príjmov, schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, odôvodnené potreby dieťaťa, príjmy druhého rodiča, rozsah osobnej starostlivosti a ďalšie individuálne okolnosti.

Čo znamená výživné a vyživovacia povinnosť

Výživné je suma vyplácaná väčšinou v pravidelných intervaloch a v peňažnej forme. Na žiadosť oprávnenej osoby môže súd v niektorých prípadoch nariadiť splnenie vyživovacej povinnosti vyplatením jednorazovej sumy.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre vznik vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je rozhodujúca objektívna právna skutočnosť - narodenie dieťaťa.

Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) v znení neskorších predpisov upravuje vyživovaciu povinnosť a rozsah výživného v ustanoveniach § 62 až § 81.

Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Výživné sa vypláca vo forme dávky od rodiča maloletého dieťaťa, najmä ak rodič nežije s dieťaťom alebo ak sa nepodieľa na jeho výchove.

Dôležité je, že muži a ženy, ako aj manželské a nemanželské deti majú rovnaké postavenie, preto nie je možné žiadnu z týchto skupín zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Do kedy trvá vyživovacia povinnosť

Táto povinnosť nekončí dosiahnutím plnoletosti, ak dieťa pokračuje v dennom štúdiu. V zásade platí, že deti sú schopné samé sa živiť po ukončení vzdelávania, t. j. stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia.

Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže na skončenie povinnej školskej dochádzky či dovŕšenie určitého veku dieťaťa.

Častou mylnou predstavou je, že dovŕšením 26. roku veku automaticky zaniká aj vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Takéto tvrdenie však nemá žiadnu oporu v zákone o rodine ani iných právnych predpisoch.

Zánik vyživovacej povinnosti sa viaže výlučne na okamih, keď je dieťa schopné samé sa živiť, čo znamená, že dokáže trvale uspokojovať relevantné životné náklady z vlastných zdrojov.

V praxi to môže znamenať, že aj neplnoleté dieťa, ktoré sa nepripravuje na svoje budúce povolanie, ale pracuje, môže naplniť podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti súdom.

Naopak, aj osoba, ktorá presiahla vek 26 rokov, avšak z objektívneho dôvodu nie je schopná sa sama živiť, napríklad pre zdravotné znevýhodnenie, budú rodičia povinní naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Základné kritériá pri určovaní výživného

Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z dvoch základných kritérií:

• schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
• odôvodnené potreby dieťaťa.

Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča

Súd zvažuje všetky druhy príjmov, ako sú plat, zisk, autorské honoráre, odmeny, dividendy a preukázané sprepitné, ako aj celkovú majetkovú situáciu.

Do úvahy môže prichádzať vlastníctvo cenných papierov a hnuteľných vecí. Zohľadňujú sa aj pasíva, ako sú pôžičky, úvery a iné záväzky.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Prioritou je vždy vyživovacia povinnosť, takže ak sa rodič zadlží na kúpu nadštandardných statkov, súd na to nebude prihliadať.

Vo veciach určenia výživného súd vždy rozhoduje individuálne podľa okolností konkrétneho konania. Súd prihliada najmä na výdavky na maloleté dieťa, výdavky rodičov a príjmy oprávneného a povinného rodiča.

Majetkové pomery povinného rodiča sú spravidla tvorené jeho pravidelným príjmom a osobným majetkom.

Odôvodnené potreby dieťaťa

Potreby dieťaťa sa posudzujú individuálne s ohľadom na vek, zdravotný stav, vzdelanie, záujmy, nadanie a talent.

Súd zohľadňuje aj výdavky na bývanie dieťaťa a prípadné výdavky na povolenie na pobyt.

Metodika má odporúčací charakter a nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.

Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente bude musieť sudca individuálne pristupovať.

Úhrn príjmov a výdavkov pri výpočte výživného

Pri určovaní výživného súd vychádza z mesačných výdavkov na maloleté dieťa a príjmov jeho rodičov.

Úhrn príjmov povinného rodiča nemusí predstavovať iba mzdu zo zamestnania. Súd môže zohľadniť všetky preukázané príjmy, podnikateľský zisk, odmeny, dividendy, autorské honoráre, príplatky a ďalšie majetkové výnosy.

Čistý príjem sa pre tieto účely definuje ako hrubá mzda po odpočítaní zálohy na daň z príjmov fyzických osôb a odvodov na poistné do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Do čistého príjmu sa započítavajú aj príplatky za prácu nadčas, vo sviatok, v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a v noci, osobné ohodnotenie, prémie, odmeny a odmena za pracovnú pohotovosť.

Pri posudzovaní príjmov rodičov sa skúma aj to, či rodič svoje príjmy účelovo neznižuje alebo nezahmlieva.

Ak rodič nemá dostatok prostriedkov, musí za každých okolností platiť aspoň minimálne výživné, ktoré je 30 % zo sumy životného minima.

Minimálna výška výživného

Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Táto suma predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

Od 1. júla 2024 je minimálne výživné 37,53 EUR mesačne (30 % zo životného minima vo výške 125,11 EUR).

V roku 2025 je minimálne výživné vo výške 37,53 Eur. Výška životného minima sa mení vždy k 1. júlu.

Táto suma sa pravidelne upravuje v závislosti od zmien životného minima.

Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Životné minimum a jeho vplyv

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze.

Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život.

Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.

Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie.

Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie.

Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti.

Životné minimum ovplyvňuje aj:

• nezdaniteľnú časť základu dane,
• dávky v hmotnej núdzi,
• exekúcie a nepostihnuteľnú sumu,
• sociálne štipendiá,
• zdravotné poistenie,
• hypotéky.

Percentuálny podiel z čistého príjmu

V praxi sa pri výpočte výživného často vychádza z percentuálneho podielu z čistého príjmu povinného rodiča.

Podľa zaužívanej súdnej praxe by výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

Súdy však môžu určiť aj nižšie výživné, než 20 až 30 % z čistého príjmu rodiča, ak ide o rodiča s vyšším zárobkom a odôvodnené potreby dieťaťa sú už uspokojené.

Percentuálny podiel preto nemožno považovať za automaticky záväzný výsledok. Rozhodujúce zostávajú potreby dieťaťa a úhrn možností oboch rodičov.

Tabuľkové výživné a metodika z roku 2024

V roku 2024 bolo do praxe zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách.

Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť.

Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného.

Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov.

Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča.

Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná.

Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa, možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania.

Súdy aj napriek častej aplikácii tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného.

Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, a to aj tým plnoletým.

Tabuľka pozná päť vekových kategórií detí, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií.

Vekové kategórie detí

Pre každú vekovú kategóriu a počet vyživovacích povinností, teda 1, 2, 3, 4 a viac detí, je stanovený odporúčaný percentuálny podiel z čistého príjmu rodiča, ktorý by mal byť použitý na výpočet výživného.

Príklady výpočtu podľa metodiky

Tri deti a čistý príjem 1 500 eur

Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur.

Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov.

Pre 4-ročné dieťa (predškolský vek) je odporúčaná výška výživného 9 % z čistého príjmu, t. j. 135 eur.

Pre 10-ročné dieťa (druhý stupeň základnej školy) je odporúčaná výška výživného 13 % z čistého príjmu, t. j. 195 eur.

Pre 17-ročné dieťa (stredná škola) je odporúčaná výška výživného 15 % z čistého príjmu, t. j. 225 eur.

Celková odporúčaná výška výživného pre všetky tri deti je teda 555 eur mesačne.

Pre 4-ročné dieťa sa použije prvý riadok (predškolský vek), kde odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu.

Pre 10-ročné dieťa sa použije tretí riadok (druhý stupeň základnej školy), kde odporúčaná výška výživného je 13 %.

Pre 17-ročné dieťa sa použije štvrtý riadok (stredná škola), kde odporúčaná výška výživného je 15 %.

Dve deti a čistý príjem 1 400 eur

Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky.

Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €.

Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• dieťa 6 rokov - 14 % z 1 400 € = 196 €,
• dieťa 12 rokov - 16 % z 1 400 € = 224 €.

Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t. j. 420 € (196 + 224 = 420 €).

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Dve deti a čistý príjem 1 500 eur

Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur.

Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“.

Pre 20-ročné dieťa (vysoká škola) je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu.

Pre 14-ročné dieťa (druhý stupeň ZŠ) je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu.

Jedno dieťa vo veku 8 rokov

Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur.

Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku výživného

Okrem základných kritérií, teda schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb dieťaťa, súd pri určovaní výšky výživného prihliada aj na ďalšie faktory.

Osobná starostlivosť o dieťa

Súd zohľadňuje, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ak sa o dieťa stará prevažne jeden z rodičov, môže to mať vplyv na výšku výživného, ktoré platí druhý rodič.

Úlohu zohráva napríklad aj miera starostlivosti a stretávania zo strany povinného rodiča.

Striedavá a spoločná osobná starostlivosť

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča.

Súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu.

Toto však nie je pravidlo.

Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné.

Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Zdravotné postihnutie rodiča

Ak má povinný rodič štatút ZŤP, súd zohľadňuje jeho príjem, napríklad invalidný dôchodok, príjmy zo zamestnania a sociálne dávky.

Súd prihliada aj na výdavky spojené so zdravotným postihnutím, ako sú lieky, zdravotnícke pomôcky a rehabilitácie, a na možnosti zamestnania.

Príjem dieťaťa

Za príjem dieťaťa sa považuje sociálne štipendium a plnenia zo zmlúv.

Forma plnenia vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť môže byť plnená v peňažnej aj naturálnej forme.

Výživné sa vo všeobecnosti vypláca ako pravidelná peňažná suma.

Na žiadosť oprávnenej osoby môže súd v niektorých prípadoch nariadiť splnenie vyživovacej povinnosti vyplatením jednorazovej sumy.

Daňový bonus a jeho vzťah k výživnému

Daňový bonus je nástroj štátu, ktorý priamo ovplyvňuje čistý príjem zamestnancov alebo daňovú povinnosť podnikateľov.

Na Slovensku si daňový bonus môže uplatniť daňovník, ktorý vyživuje dieťa do 25 rokov.

Daňový bonus na dieťa si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov.

Daňový bonus však automaticky neurčuje výšku výživného. Pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča.

Výživné pri deťoch rodičov, ktorí nie sú manželmi

Ak nie ste rodičom dieťaťa, potom nie ste povinný platiť výživné na dieťa svojej partnerky.

Nikto vás nemôže o túto platbu žiadať, a to ani súdne.

Vy, z titulu toho, že ste partner matky dieťaťa, no nie jeho rodič, nie ste povinný plniť vyživovaciu povinnosť.

Túto povinnosť od vás nikto nemôže vymáhať prostredníctvom súdu či exekútora.

Na druhej strane sa fakticky podieľate na úhrade výživného tým, že prispievate do rozpočtu.

Rovnako pri určovaní výživného súd prihliada na majetkové pomery rodiča, teda aj na váš príjem.

Keďže s matkou dieťaťa nežijete v manželstve, neexistuje ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá vychádza z rovnakej životnej úrovne.

Svojimi príjmami alebo nadobudnutým vlastníctvom sa teda na majetkových pomeroch matky nepodieľate.

Určenie otcovstva a vznik vyživovacej povinnosti

Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, najskôr treba riešiť určenie otcovstva.

Ak rodičia nie sú manželmi, po narodení dieťaťa môže byť potrebné podať návrh na určenie otcovstva, pričom v rámci tohto konania bude súd rozhodovať aj o určení výživného a zrejme aj o určení styku otca s dieťaťom, ak to bude otec dieťaťa požadovať.

Je pochopiteľné, že otec dieťaťa bude vyžadovať aj styk s dieťaťom, samozrejme s prihliadnutím na vek dieťaťa.

Zo začiatku býva takýto styk v domácnosti matky za účasti matky, nakoľko dieťa vyžaduje nepretržitú starostlivosť a prítomnosť matky.

Ako podať návrh na určenie výživného

Ak rodič neplatí výživné dobrovoľne, možno podať na súde návrh na vyplácanie výživného.

Na výživné sú oprávnené maloleté deti.

Keďže maloleté deti majú obmedzenú spôsobilosť právne konať, návrh podá na súde v mene dieťaťa rodič, ktorý je zákonným zástupcom dieťaťa, teda rodič, ktorý zákonne vykonáva rodičovské práva a povinnosti.

Ak sa na súd podá návrh s cieľom prinútiť rodiča, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd sa touto vecou zaoberá ako vecou týkajúcou sa výživného.

Ak sa má na súde konať vo veci výživného na dieťa, je nutné podať návrh, pričom nie je nevyhnutne potrebná odborná právna pomoc ani služby sprostredkovateľa.

Súd nariadi vyplácanie výživného odo dňa podania návrhu.

K návrhu sa prikladajú najmä rodné listy detí, údaje o rodičoch, náklady na deti, vaše príjmy a návrh, koľko má otec mesačne platiť.

Súčasne je potrebné uviesť výdavky, ktoré mesačne matka vynakladá na starostlivosť o maloleté dieťa.

Matka by mala taktiež uviesť aj náklady, ktoré vynakladá na svoju starostlivosť, ako aj svoj príjem, napríklad materskú.

Súd určuje výživné aj vtedy, keď rodičia spolu nežijú alebo keď jeden rodič dobrovoľne neprispieva.

Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze

Ak chce osoba požiadať o výživné, musí na súde podať návrh na zrýchlené konanie o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na dieťa alebo návrh na určenie výživného.

Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze je zjednodušený postup, v ktorom vyplácanie výživného možno nariadiť iba v prípade, že výživné sa žiada na maloleté dieťa, ak je meno rodiča, ktorý je povinný uhrádzať výživné, uvedené na rodnom liste dieťaťa, ak výživné neprekročí 1,5-násobok minimálneho mesačného výživného a ak druhý rodič nespochybní vyplácanie výživného.

Výživné pri pobyte rodiča alebo dieťaťa v zahraničí

Skutočnosť, že otec dieťaťa sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, nemôže zamedziť, aby ste sa mohli domôcť svojich práv.

Môžete však očakávať, že súdne konanie sa z uvedeného dôvodu predĺži.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vzniká priamo zo zákona a otec ju má plniť bez ohľadu na to, kde deti bývajú.

Rozdiel je najmä v tom, ktorý štát a ktorý súd bude vo veci konať.

Ak deti žijú dlhodobo v Anglicku, chodia tam do školy alebo škôlky a majú tam centrum života, spravidla majú v Anglicku obvyklý pobyt.

Ak otec žije na Slovensku alebo tu má príjem či majetok, po získaní rozhodnutia o výživnom môžete riešiť jeho uznanie a výkon na Slovensku cez mechanizmy medzinárodného vymáhania výživného.

Ak by deti mali obvyklý pobyt stále na Slovensku, podával by sa návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vrátane zverenia detí do vašej osobnej starostlivosti a určenia výživného.

Zmena výšky výživného

Ak sa zmenia pomery, napríklad príjem rodiča alebo potreby dieťaťa, je možné požiadať súd o úpravu výšky výživného.

Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery.

Výška výživného sa odvíja od potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov rodiča.

Ak sa vaša finančná situácia oproti poslednému stavu, keď bolo upravené výživné, zhoršila a nemôžete už platiť doterajšiu sumu, potom môžete na súde žiadať, aby znížil výšku výživného.

Výživné možno znížiť iba z oprávneného dôvodu.

Každý rodič, aj ten s najnižším príjmom, je však povinný platiť výživné aspoň 30 % životného minima.

Ak bolo výživné stanovené už v čase, keď bol rodič v nepriaznivej situácii, napríklad bol uznaný za ZŤP alebo mal zdravotné problémy, a súd stanovil danú výšku, potom súd s najväčšou pravdepodobnosťou návrhu nevyhovie.

Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje možnosť, že pokiaľ rodič preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, súd by mohol rozhodnúť o znížení výživného.

Zrušenie vyživovacej povinnosti

Ak dieťa už nechce pokračovať v štúdiu a je schopné pracovať a starať sa o seba, možno podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Výživné je rodič povinný platiť do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Túto schopnosť nadobúda, keď si dokáže vlastnou prácou zadovážiť prostriedky na úhradu nevyhnutných životných potrieb.

Ak je výživné súdom určené, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Platenie a vymáhanie výživného

Výživné sa vo všeobecnosti platí pravidelne a vopred za každý kalendárny mesiac.

Hoci príjemcom výživného je dieťa, výživné sa vo všeobecnosti musí vyplácať druhému rodičovi.

Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom sa uhrádza k rukám matky.

Táto dohoda však nezabezpečí, že bude rodič platiť riadne a načas výživné.

Ak rozhodnutie súdu nariaďujúce výživné nadobudlo právoplatnosť alebo ak je okamžite vykonateľné, ale druhý rodič ho neplní, je potrebné obrátiť sa na súdneho exekútora.

V rámci exekučného konania môžete podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu.

Ak osoba povinná uhrádzať výživné v požadovanej lehote nevykoná platby uvedené v rozhodnutí, súdny exekútor na základe návrhu osoby, ktorá vykonala úkony na začatie konania, zariadi zhabanie majetku osoby povinnej uhrádzať výživné.

Zhabanie majetku dlžníka si vyžaduje, aby bolo súdnemu exekútorovi poskytnuté rozhodnutie súdu spolu s návrhom na jeho výkon.

V návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť informácie o dlžníkovi a jeho majetku, napríklad bydlisko, kontaktné údaje a známe informácie o majetku.

Ak si navrhovateľ želá, aby súdny exekútor využil všetky možnosti na získanie dlžného výživného stanovené v právnych predpisoch, v návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na vyplatenie zo zapísaného nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a pohľadávok dlžníka.

Náhradné výživné

Zákon č. 201/2008 Z. z. upravuje náhradné výživné.

Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba, teda rodič alebo iná fyzická osoba, neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.

Náhradné výživné môže prichádzať do úvahy aj v prípade, ak sirota nemá nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, prípadne suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.

Oprávnená osoba musí mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky.

To neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.

Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Trestné stíhanie voči povinnej osobe nie je podmienkou ani prekážkou pre poskytnutie náhradného výživného.

Prijímateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Takýmito skutočnosťami sú napríklad skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, ktoré treba na výzvu úradu preukázať v lehote určenej úradom.

Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný túto sumu oznámiť úradu.

Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.

Výživné a dôkazy pre súd

Pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke, akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča.

Úlohu zohrávajú napríklad miera starostlivosti a stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča, aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami, a tiež ďalšie individuálne faktory.

Pri návrhu na určenie výživného je preto vhodné uviesť a preukázať najmä:

• rodné listy detí,
• údaje o rodičoch,
• príjmy oboch rodičov,
• mesačné náklady na deti,
• náklady na bývanie,
• zdravotné výdavky,
• výdavky súvisiace so vzdelávaním,
• záujmové a športové aktivity,
• rozsah osobnej starostlivosti jednotlivých rodičov,
• ďalšie vyživovacie povinnosti rodiča.

Súdy na Slovensku však tieto odporúčacie tabuľky rešpektujú, preto ich je možné použiť ako pomôcku pri orientačnom výpočte výživného.

Otázka určenia výživného na deti sa vždy posudzuje individuálne podľa okolností prípadu.

tags: #vyzivne #na #dieta #z #uhrnu