Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku dieťaťa, ani na nadobudnutie plnoletosti či dosiahnutie 26. roku života. Rozhodujúcim faktorom je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
Pri plnoletom dieťati, ktoré študuje na vysokej škole v dennej forme a zároveň pracuje, preto nemožno odpovedať iba podľa veku, existencie pracovnej zmluvy alebo samotnej skutočnosti, že dieťa dosahuje príjem. Súd posudzuje konkrétne okolnosti, najmä formu a priebeh štúdia, charakter práce, stabilitu a výšku príjmu a to, či príjem dieťaťa reálne postačuje na úhradu všetkých relevantných životných nákladov.

Základné pravidlo: rozhoduje schopnosť samostatne sa živiť
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom.
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť.
Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa.
Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo.
Vek 26 rokov sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi, ale nie je to hranica pre výživné.
Vplyv denného štúdia na vysokej škole
Štúdium na vysokej škole sa považuje za objektívny dôvod toho, že dieťa nie je ešte schopné samo sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá, ak sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie.
V prípadoch, kedy plnoleté dieťa navštevuje vysokú školu, sa má za to, že sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a z toho dôvodu nie je schopné sa samo živiť.
Vo väčšine prípadov, ak dieťa študuje na vysokej škole, tak vyživovacia povinnosť rodiča stále trvá.
Táto sa väčšinou končí až po ukončení vysokoškolského štúdia.
Súdna prax sa zhoduje na tom, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia, titul Ing., Mgr., MUDr. a pod.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa študentovi vysokej školy začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia.
Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium.
Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
Práca popri dennom štúdiu
Samotná práca dieťaťa počas denného štúdia automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti.
Prax ustálila, že ak sa študuje dennou formou, tak dieťa nie je schopné samé sa živiť, a to ani ak má popri práci brigády.
Nárok na výživné tým, že brigádujete, nezaniká.
V takýchto prípadoch majú stále rodičia voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť a nič na tom nemení ani fakt, že deti brigádujú.
Nie je teda rozhodujúce, či sa živia samé, ale či majú tú schopnosť.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného.
Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné.
Ak však je tento príjem nezanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Príležitostná alebo nízko platená práca spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti.
Ak dieťa pracuje na plný úväzok alebo na TPP
Ak sa preukáže, že študent pracuje na TPP, mohlo by ísť o skutočnosť zakladajúcu zánik vyživovacej povinnosti, avšak súdy väčšinou rozhodujú tak, že ak dieťa stále študuje, vyživovacia povinnosť trvá aj vtedy, ak dieťa pracuje.
Vo väčšine prípadov súdy rozhodujú tak, že v prípade, ak dieťa stále študuje, vyživovacia povinnosť trvá aj vtedy, ak dieťa pracuje.
Ak Vaša dcéra študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá.
Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov.
Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť, teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a podobne, vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.
Ak však dcéra pracuje na plný úväzok a jej príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.
Ak dieťa študuje dennou formou štúdia, vyživovacia povinnosť stále trvá a to až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Vzhľadom na to, že vzdelanie umožňuje zároveň aj prácu na TPP, súd môže situáciu posúdiť tak, že dieťa je schopné sa samo živiť, a teda zaniká mu nárok na výživné.
Pri posudzovaní pracovného pomeru preto nemožno vychádzať iba z označenia pracovnej zmluvy. Rozhodujúce je, či ide o stabilný príjem a či tento príjem reálne pokrýva odôvodnené životné potreby dieťaťa.
Porovnanie typických situácií
| Situácia dieťaťa | Možný vplyv na výživné |
|---|---|
| Denné štúdium a príležitostná brigáda | Vyživovacia povinnosť spravidla trvá. |
| Denné štúdium a nízky príjem z dohody | Nárok spravidla nezaniká; príjem môže ovplyvniť výšku výživného. |
| Denné štúdium a stabilný pracovný pomer na plný úväzok | Môže ísť o dôvod na zníženie alebo zrušenie výživného. |
| Práca s príjmom postačujúcim na všetky životné náklady | Dieťa môže byť schopné samostatne sa živiť. |
| Externé alebo diaľkové štúdium popri práci | Môže viesť k záveru, že dieťa je schopné samostatne sa živiť. |
| Prerušenie štúdia na účely práce | Môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti. |
Čo všetko súd pri posudzovaní skúma
Súd však vždy posudzuje konkrétne okolnosti.
V prvom rade sa treba zaoberať tým, v akej forme, t. j. či dennej alebo externej, štúdia sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie.
Pri posúdení, či je dieťa schopné samo sa živiť, sa zohľadňuje napríklad, či sa sústavne pripravuje na výkon povolania, napríklad denným štúdiom na vysokej škole.
Súd skúma najmä:
- či dieťa študuje v dennej alebo externej forme;
- či štúdium riadne a sústavne absolvuje;
- či ide o štúdium, ktoré nadväzuje na predchádzajúce vzdelanie;
- či dieťa pracuje na dohodu, brigádnicky alebo na plný úväzok;
- či je pracovný príjem pravidelný a stabilný;
- či príjem pokrýva všetky relevantné životné náklady;
- aké sú náklady na bývanie, stravu, dopravu a štúdium;
- či dieťa býva samostatne;
- či má ďalšie príjmy alebo majetok;
- či nejde o účelové alebo tzv. večné štúdium;
- či ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Samostatné bývanie nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv.
Dôležitým faktorom je však to, či príjem dieťaťa postačuje na pokrytie jeho životných nákladov.
Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť sa skúma reálna možnosť dieťaťa zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom.
Určité príležitostné príjmy preto nie sú postačujúce.
Význam výšky príjmu dieťaťa
Samotný fakt, že dieťa pracuje, ešte neodpovedá na otázku, či je schopné samostatne sa živiť.
Rozhodujúce je, či príjem z práce umožňuje dieťaťu stabilne uhrádzať jeho opodstatnené životné náklady.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie.
Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť.
Pri určovaní, či príjem postačuje, sa porovnávajú najmä:
- čistý a pravidelný príjem dieťaťa;
- náklady na bývanie;
- výdavky na stravu;
- náklady spojené so štúdiom;
- cestovné a doprava;
- zdravotné výdavky;
- výdavky na hygienu a oblečenie;
- ďalšie odôvodnené potreby.
Ak príjem dieťaťa pokrýva iba časť jeho potrieb, môže ísť skôr o dôvod na zníženie výživného než na jeho úplné zrušenie.
Ak je príjem dieťaťa stabilný, dostatočný a umožňuje mu samostatne financovať bežný život, môže ísť o dôvod na zánik vyživovacej povinnosti.
Externé, diaľkové a denné štúdium
Pri externej forme štúdia treba prísne posudzovať, či umožňuje dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie.
Pri externom štúdiu by som vychádzal z toho, že existuje objektívna schopnosť samostatne sa živiť, čo by malo mať vo všeobecnosti za následok zánik vyživovacej povinnosti.
Rovnako ako diaľková forma štúdia, aj externá forma štúdia môže viesť k záveru, že dieťa je schopné samostatne sa živiť.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Pri dennom štúdiu je východiskom opačný predpoklad: dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a spravidla nie je schopné zabezpečovať si všetky životné náklady vlastnou prácou.
Rozhodujúce však zostávajú konkrétne okolnosti prípadu.
Prerušenie štúdia a zamestnanie
V zákone nie je explicitne uvedené, ako je to s platením výživného počas prerušeného štúdia.
Ak je dieťa schopné sa samo živiť, potom nie je dôvod, aby rodič platil výživné počas prerušeného štúdia.
Ak by rodič podal návrh na súd na zrušenie výživného z dôvodu prerušenia štúdia, súd by skúmal okrem dôvodu prerušenia aj to, či je dieťa schopné sa samo živiť.
Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak bolo štúdium prerušené za účelom práce.
Ak študent preruší školu zo zdravotných dôvodov, považuje sa za nezaopatrené dieťa.
Ak je prerušenie z osobných dôvodov, mení sa jeho status.
V prípade, že dieťa po prerušení štúdia začne pracovať a z príjmu si dokáže zabezpečovať všetky relevantné potreby, môže vzniknúť dôvod na zrušenie výživného.
Ak sa dieťa po prerušení opäť prijme na štúdium dennou formou, vyživovacia povinnosť povinného rodiča k dieťaťu sa obnovuje bez ohľadu na to, či predtým pracovalo alebo nie.
Ukončenie štúdia a nástup do práce
Spravidla vyživovacia povinnosť zaniká riadnym ukončením štúdia na strednej alebo vysokej škole.
Pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list, maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je automaticky dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti.
Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Ak dieťa ukončilo školskú dochádzku a nehľadá si aktívne prácu, čo musí vedieť preukázať, tak potom súd vyživovaciu povinnosť zruší.
Ak dieťa ukončí strednú školu, ďalej sa nebude pripravovať na budúce povolanie a nebránia mu v práci zdravotné alebo iné vážne objektívne okolnosti, predpokladá sa, že je schopné samo sa živiť.
Takouto objektívnou skutočnosťou však nie je to, že dieťa nie je zamestnané.
Pokračovanie v štúdiu po ukončení bakalárskeho stupňa
Právna teória i prax sa zhodujú na tom, že vyživovacia povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu, ktoré stále študuje, zaniká až vtedy, keď dieťa úspešne ukončí vysokú školu v určitom študijnom programe, teda dosiahne najvyšší možný stupeň vzdelania v určitom odbore, typicky magister, inžinier alebo doktor medicíny.
Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere úplne relevantné.
Ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing., MUDr. z uvedeného vyplýva, že až dosiahnutím druhého stupňa vzdelania - získaním titulu Mgr. alebo Ing. - zaniká vyživovacia povinnosť.
Doktorandské štúdium
Čo sa týka doktorandského štúdia, má sa za to, že pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča.
Rovnako ako externá forma štúdia, ani tretí stupeň štúdia na vysokej škole samy osebe nezakladajú právo dieťaťa na výživné.
V oboch prípadoch je dieťa schopné sa samostatne živiť popri tomto štúdiu.
Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.
Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť.
Pri doktorandskom štúdiu súd posudzuje najmä výšku štipendia alebo iného príjmu, odôvodnené životné náklady dieťaťa a jeho reálnu schopnosť zabezpečiť si živobytie bez rodičovskej pomoci.
Účelové a „večné“ štúdium
Súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj vtedy, ak dieťa stále študuje na vysokej škole, ak napríklad súd konštatuje, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, hlavne u tzv. „večných študentov“.
Ak má rodič pochybnosti o štúdiu a jeho priebehu, či nedochádza len k užívaniu výhod z platenia výživného, môže požiadať súd o zrušenie výživného.
Dieťa môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania získaného predmetným štúdiom.
Dieťa však nesmie zneužívať túto situáciu večného platenia výživného.
Existuje súdne rozhodnutie, ktoré hovorí o účelovom štúdiu.
Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania získaného predmetným štúdiom, napríklad štúdiom na strednej zdravotnej škole a následne vysokoškolským štúdiom na umeleckej škole.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Čo ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie.
Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím.
Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak je výživné určené súdnym rozhodnutím, otec je povinný výživné platiť v zmysle súdneho rozhodnutia až pokiaľ by nedošlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti súdom.
Ak výživné nie je určené súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť.
V prípade, ak výživné nie je určené súdnym rozhodnutím, tak bude postačovať, ak rodič jednoducho prestane platiť.
Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného
Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie.
Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov.
Ak rodič zistí, že plnoleté dieťa počas denného štúdia pracuje a môže byť schopné samostatne sa živiť, môže podať návrh na zrušenie alebo zníženie výživného.
V konaní musí rodič preukázať, že dieťa je schopné sa samo živiť, napríklad že je zamestnané, podniká, brigáduje a popritom si hľadá prácu na TPP.
V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium alebo že počas štúdia začalo pracovať, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti.
V návrhu uveďte konkrétne údaje o príjme dieťaťa, Vašom príjme a prípadne aj ďalšie relevantné okolnosti.
Ak máte dôvodné podozrenie, že dieťa už pracuje a je schopné sa samo živiť, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že dieťa je už schopné samostatne sa živiť.
V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dieťa pracuje, napríklad pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a podobne.
Súd začne konanie a vyzve dieťa, aby sa k veci vyjadrilo a preukázalo, či je schopné samostatne sa živiť.
Ak sa preukáže, že dieťa pracuje a má vlastný príjem, súd môže výživné zrušiť.
Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa.
Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa.
Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Konanie je z povahy veci návrhové.
Odporúčaný postup rodiča
- Overte, či dieťa naďalej študuje v dennej forme a či štúdium riadne absolvuje.
- Zistite, či ide o brigádu, dohodu, pracovný pomer na plný úväzok alebo podnikanie.
- Zhromaždite dostupné informácie o pravidelnosti a výške príjmu dieťaťa.
- Porovnajte príjem dieťaťa s jeho odôvodnenými životnými nákladmi.
- Ak bolo výživné určené rozsudkom, pokračujte v platení až do právoplatného rozhodnutia súdu.
- Podajte návrh na zrušenie alebo zníženie výživného.
- V návrhu označte dôkazy o štúdiu, práci, príjme a životných nákladoch dieťaťa.
Počas konania na súde odporúčam výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii.
Preukazovanie práce a príjmu dieťaťa
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon nestanovuje povinnosť dieťaťa poskytovať o sebe informácie svojmu rodičovi pre účely zistenia odôvodnenosti plnenia vyživovacej povinnosti.
Takáto povinnosť, respektíve právo, prináleží rodičovi len v prípade maloletého dieťaťa.
Ak sa rodič domnieva, že dieťa je schopné sa samostatne živiť, môže ho požiadať o informácie alebo doklady týkajúce sa štúdia a zamestnania.
Ak sa pýtate na to, či je dieťa povinné pravidelne preukazovať, že študuje alebo že má brigády, zákon mu takúto povinnosť neukladá.
Ak rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť, musí ju plniť do momentu, kedy dieťa nadobudne schopnosť sa samostatne živiť.
Nadobudnutie tejto schopnosti je potrebné nejako preukázať, a preto je legitímnou požiadavkou, ak rodič od dieťaťa žiada tieto doklady.
Ak ich dieťa neposkytne, nič tým neporuší.
Ak rodič nadobudne podozrenie, že dieťa už je schopné samo sa živiť, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ak bolo výživné určené súdom.
Rodič môže dieťa upozorniť na to, že pokiaľ mu doklady neposkytne, bude nútený podať návrh na zrušenie výživného, respektíve prestane výživné platiť, ak nebolo určené súdom, z dôvodu, že podľa jeho názoru už je dieťa schopné samo sa živiť.
Možnosť spätného zrušenia a vrátenia výživného
Pokiaľ ide o vrátenie výživného, platí, že ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté, zákon neskúma, či bolo výživné spotrebované alebo nie.
Preto v takýchto prípadoch by mohol vzniknúť nárok na vrátenie výživného.
Sudcovia priznávajú nárok na vrátenie najskôr od podania návrhu na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti, iní až rozhodnutím a sú aj prípady, kedy súd zrušil výživné spätne pred podaním návrhu.
Ak rodič pokračuje v platení výživného napriek tomu, že dieťa už pracuje a je schopné sa samostatne živiť, otázka prípadného vrátenia preplatku závisí od rozhodnutia súdu a od dátumu, ku ktorému súd vyživovaciu povinnosť zruší.
Výška výživného pri práci dieťaťa
Výška výživného sa určuje na základe odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará po väčšinu času.
Súd skúma aj jednotlivé výdavky oboch rodičov, pričom neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť.
Neexistuje žiadny vzorec, podľa ktorého by sa dalo výživné jednoducho vypočítať a určiť podiel oboch rodičov na tomto výživnom.
V každom jednotlivom prípade súd skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného vo vzťahu k oprávneným výdavkom dieťaťa.
Súd rovnako môže zohľadniť aj nevyhnutné výdavky rodiča.
Pri určovaní výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného.
Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Brigáda alebo pracovný príjem dieťaťa môže byť pri určovaní výšky výživného zohľadnený aj v prípade, že nevedie k úplnému zániku vyživovacej povinnosti.
Ak príjem dieťaťa pokrýva iba časť jeho výdavkov, súd môže výživné primerane znížiť.
Odôvodnené potreby vysokoškoláka
Štúdium na vysokej škole je nepochybne veľmi nákladná záležitosť, nakoľko okrem ubytovania a stravy je potrebné hradiť náklady aj na učebnice a iné študijné pomôcky.
Rovnako netreba zabúdať ani na to, že v zmysle judikatúry sa za odôvodnené potreby dieťaťa považujú náklady na sociálny život, či rôzne kurzy a krúžky.
Pri posudzovaní toho, či pracovný príjem postačuje na samostatné živobytie, sa preto nezohľadňujú iba základné náklady na stravu.
V návrhu je potrebné uviesť všetky odôvodnené potreby, ktoré dieťa platí, respektíve ktoré by malo platiť, od stravy, ošatenia, hygienických potrieb a bývania až po náklady spojené so štúdiom.
Medzi relevantné výdavky môžu patriť ubytovanie, internát, strava, cestovanie, školské pomôcky, učebnice, oblečenie, hygiena, lieky, lekári, dioptrické okuliare, hobby, krúžky a sociálny život.
Pri preukazovaní výdavkov je vhodné zahrnúť aj ročné výdavky alebo náhodné dovolenky a vypočítať ich na pomernú časť mesiaca.
Minimálne výživné a povinnosti rodičov
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek či finančnú situáciu.
Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje.
Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Najdôležitejšie odpovede pre rodiča
- Ak dieťa počas denného štúdia iba brigáduje, vyživovacia povinnosť spravidla trvá.
- Ak ide o pravidelnú a významnú brigádu, príjem môže ovplyvniť výšku výživného.
- Ak dieťa pracuje na plný úväzok a jeho príjem postačuje na všetky relevantné životné náklady, súd môže výživné zrušiť.
- Ak dieťa študuje denne, samotný pracovný pomer automaticky neznamená zánik nároku.
- Pri externom alebo diaľkovom štúdiu je väčší priestor na záver, že dieťa je schopné samostatne sa živiť.
- Pri prerušení štúdia na účely práce môže vyživovacia povinnosť zaniknúť.
- Ak bolo výživné určené súdom, rodič ho nemôže jednostranne prestať platiť.
- Rodič musí podať návrh na zrušenie alebo zníženie výživného a do právoplatnosti rozhodnutia platiť podľa pôvodného rozsudku.
- Rozhodujúca nie je hranica 18, 25 ani 26 rokov, ale schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť.
- Doktorandské štúdium samo osebe spravidla nezakladá nárok na výživné.