Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upravuje rodičovské práva a povinnosti, osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, jeho zastupovanie, správu majetku, výchovu aj vzájomnú informačnú povinnosť rodičov.
Pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú dieťaťa, je prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom a pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Čo zahŕňajú rodičovské práva a povinnosti
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
- sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
- zastupovanie maloletého dieťaťa,
- správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine sú teda rodičovské povinnosti širšie než samotná každodenná starostlivosť o dieťa. Zahŕňajú osobnú starostlivosť, zabezpečenie zdravotných a výživových potrieb, vytváranie podmienok na výchovu a všestranný vývoj, ako aj právne konanie v mene dieťaťa a ochranu jeho majetkových záujmov.
Rodičovské práva patria obom rodičom
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí.
Rodičovské práva a povinnosti patria, tak ako to uvádza aj sťažovateľ, obidvom rodičom.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností.
Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, môže o ich úprave rozhodnúť súd.
Kedy vykonáva rodičovské práva iba jeden rodič
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Rozhodujúca úloha rodičov vo výchove
Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
Pri uplatňovaní výchovného pôsobenia však rodičia musia chrániť záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravie, dôstojnosť, bezpečie a všestranný vývoj.
Osobná starostlivosť o dieťa pri oddelenom živote rodičov
Ak rodičia maloletého spolu nežijú a nedohodnú sa na úprave rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť ich výkon, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Skutočnosť, že súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, neznamená automatický zánik rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Rodičovské práva a povinnosti naďalej patria obom rodičom, ak súd nerozhodne inak.
Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa osobne starali.
Informačná povinnosť medzi rodičmi
Nepochybne informačná povinnosť vyplýva rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine.
Možno ju však uložiť len ak sa jej rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, domáha na súde a za predpokladu, že druhý rodič túto povinnosť dobrovoľne nerešpektuje to však z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Informačná povinnosť sa týka najmä podstatných skutočností súvisiacich so zdravotným stavom a vážnejšími výchovnými problémami dieťaťa. Rodičia by si tieto informácie mali poskytovať predovšetkým dobrovoľne a v záujme maloletého dieťaťa.
Zastupovanie maloletého dieťaťa
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Rodičia teda konajú v mene dieťaťa v situáciách, keď dieťa vzhľadom na svoj vek alebo právnu spôsobilosť nemôže vykonať právny úkon samostatne.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určenom právnom úkone zastupovať.
Správa majetku maloletého dieťaťa
Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičia pri správe majetku maloletého dieťaťa nemajú sledovať vlastný prospech, ale musia chrániť majetkové záujmy dieťaťa.
Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku, ďalej len „majetkový opatrovník“.
Majetkový opatrovník prichádza do úvahy najmä v situácii, keď si ochrana majetku dieťaťa vyžaduje osobitné zastúpenie alebo keď rodič nemôže majetok dieťaťa spravovať.
Maloletý rodič starší ako 16 rokov
Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.
Rozhodujúcim kritériom teda nie je iba vek maloletého rodiča. Súd posudzuje aj to, či bude osobná starostlivosť maloletým rodičom reálne zabezpečená a či bude zodpovedať záujmu maloletého dieťaťa.
Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení majetkového opatrovníka.
Najlepší záujem maloletého dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Táto zásada sa uplatňuje pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti, úprave výkonu rodičovských práv a povinností, zastupovaní dieťaťa, správe jeho majetku, kontakte s rodičmi aj pri riešení výchovných a zdravotných otázok.
Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa.
Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo čl. 41 ods. 4 ústavy nielen umožňuje, ale aj predpokladá.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Podľa hmotnoprávnej úpravy zákona o rodine sa pri vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným.
Preto nemožno vyvodiť záver, že vyživovacia povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu vznikne až súdnym rozhodnutím.
Rodič je v zmysle zákona o rodine povinný svoje dieťa vyživovať, a to od narodenia až do času, kým nie je schopné samo sa živiť.
Pokiaľ tento čas nenastane, niet rozdielu medzi hmotnoprávnym postavením maloletého a plnoletého dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť preto trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, a nie iba do dosiahnutia plnoletosti.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu.
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
V uvedenom ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať.
Prvou podmienkou je schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Druhou podmienkou je potreba pomoci na strane rodiča.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa živíte sama, jednu z dvoch podmienok spĺňate. Aj napriek tomu jestvuje podmienka potreby pomoci smerujúc od vašich rodičov.
Odpoveď na vašu otázku je teda taká, že v prípade, ak vaši rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká Vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom.
Podľa platnej legislatívy je každé dieťa, ktoré je už schopné samostatne sa živiť, povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorý to nedokážu samy.
Danú povinnosť zakladá § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z.
Ako sa určuje výška výživného voči rodičom
Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods. 1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.“
Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.
Prihliada najmä na majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.
Odpoveď na Vašu druhú otázku je teda posudzovaná individuálne.
Podiel viacerých detí na vyživovacej povinnosti
Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Ak je detí viac, ich podiel nemusí byť rovnaký. Posudzuje sa najmä príjem, majetok, pracovné možnosti a celková životná situácia každého dieťaťa.
Ak by v budúcnosti došlo k situácii, že by ste vyživovaciu povinnosť plnili za svojho súrodenca, poprípade opačne, v zmysle § 79 ods.
Rodič teda môže požadovať, aby sa na jeho výžive podieľali všetky deti, ktoré sú schopné samy sa živiť. Rozsah povinnosti sa však určuje podľa pomeru ich schopností, možností a majetkových pomerov.
Výživné pri nepriaznivej finančnej situácii rodiča
Ak je rodič na dôchodku a nachádza sa v nepriaznivej finančnej situácii, môže vzniknúť otázka vyživovacej povinnosti jeho detí.
Podľa platnej legislatívy je každé dieťa, ktoré je už schopné samostatne sa živiť, povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorý to nedokážu samy.
Ak sú súrodenci v rozdielnej finančnej situácii, súd môže ich podiel posudzovať odlišne.
Dieťa s vyšším príjmom nemusí mať rovnakú povinnosť ako dieťa s výrazne nižším príjmom, pretože výživné sa určuje s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého povinného.
Výživné na pobyt rodiča v zariadení
Ak je rodič odkázaný na pobyt v zariadení, nakoľko je imobilný, môže vzniknúť potreba doplácať výdavky spojené s jeho pobytom.
Podľa odbornej právnej literatúry: „Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného.“
Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v § 154 - 157 Civilného mimosporového poriadku.
Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič, poprípade obaja rodičia, ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám.
Súd pri rozhodovaní posudzuje konkrétne potreby rodiča, jeho majetok, príjmy, vek, zdravotný stav a náklady súvisiace s bývaním, stravovaním, zdravotnou starostlivosťou alebo pobytom v zariadení.
Predaj bytu rodiča a povinnosti detí
Pokiaľ je vlastníkom bytu Vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný Váš súhlas, ani súhlas Vášho brata.
Ak je vlastníkom bytu rodič, deti nemôžu samy rozhodnúť o predaji jeho majetku. Rozhodnutie o predaji patrí vlastníkovi bytu, pokiaľ je schopný samostatne vykonať príslušný právny úkon.
Pokiaľ je zdravotný stav Vašej mamy natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
V takomto prípade by súd Vašej mame ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom.
Samotná skutočnosť, že rodič potrebuje finančnú pomoc alebo úhradu nákladov na pobyt v zariadení, automaticky neznamená, že deti môžu nariadiť predaj jeho bytu.
Kedy súd návrh na výživné zamietne
Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti, ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom preto nie je automaticky prvou povinnosťou, ktorá sa uplatní pri nedostatku prostriedkov rodiča. Najskôr sa prihliada na vyživovacie povinnosti, ktoré majú podľa zákona prednosť.
Úloha súdu pri úprave starostlivosti o dieťa
Ak rodičia maloletého spolu nežijú a nedohodnú sa na úprave rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť ich výkon, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V súdnom konaní je potrebné posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu a zohľadniť predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, pričom úprava výkonu týchto práv môže byť potrebná vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť alebo vznikne spor o osobnú starostlivosť, výchovu, zastupovanie či informovanie o dieťati.
Rozhodnutie súdu má upraviť výkon rodičovských práv a povinností tak, aby bola zabezpečená sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
