Dieťa keď zaspáva pozerá dohora: čo to môže znamenať a kedy vyhľadať lekára

Prvé roky života dieťaťa sú obdobím neuveriteľného rastu a vývoja v mnohých oblastiach. Počas tohto obdobia si rodičia prirodzene všímajú rôzne prejavy správania svojich detí a niekedy ich môžu znepokojiť.

Jedným z takýchto prejavov môže byť situácia, keď dieťa pri zaspávaní alebo počas únavy obracia oči dohora, pozerá do neurčita alebo na chvíľu pôsobí, akoby nevnímalo okolie. Každé dieťa je iné - jedinečné. Hoci sú rôzne prejavy správania u detí veľmi časté, vždy sa na ne treba pozerať individuálne.

Obrátenie očí dohora nie je možné spoľahlivo vysvetliť bez toho, aby odborník poznal vek dieťaťa, okolnosti, v ktorých sa prejav objavuje, jeho dĺžku, opakovanie a správanie dieťaťa pred epizódou, počas nej aj po nej.

Čo môže znamenať pozeranie dohora alebo „do blba“

Situácia, keď sa dieťa na pár sekúnd „zasekne“, pozerá do prázdna a akoby sa na chvíľu „stratí“, môže mať rôzne príčiny. V prvých rokoch života je vývoj veľmi individuálny a niektoré prejavy správania môžu byť dočasné.

Možné príčiny zahŕňajú únavu, spracovávanie informácií, nudu, problémy so zrakom alebo neurologický problém.

Únava a zaspávanie

Deti v tomto veku majú veľa energie a niekedy môžu byť preťažené podnetmi. Pozeranie do neurčita môže byť prejavom únavy a potreby odpočinku.

U detí sa únava nemusí prejaviť len ospalosťou. Nedostatok spánku u detí sa nemusí prejaviť tým, že dieťa zaspáva počas dňa. U niektorých detí sa nevyspatie prejaví tak, že pôsobia takmer akoby mali prebytok energie.

V skutočnosti môže ísť práve o prejav únavy. U časti detí totiž preťaženie nespôsobí pokojnú ospalosť, ale naopak podráždenie, aktiváciu a horšiu schopnosť upokojenia.

Dieťa môže pri zaspávaní odvracať pohľad, na chvíľu sa zahľadieť, spomaliť reakcie alebo obrátiť oči nahor. Samotný krátky prejav ešte automaticky neznamená epilepsiu, poruchu zraku ani autizmus.

Spracovávanie nových podnetov

Deti neustále spracovávajú nové informácie a učia sa. Pozeranie do neurčita môže byť spôsob, ako si dieťa utriedi myšlienky a spracuje nové zážitky.

Deti sa každý deň učia nové veci a spracovávajú nespočetné množstvo podnetov. Ak bol ich deň mimoriadne plný, mohli zažiť veľa vzrušujúcich momentov alebo nových situácií, ich mozog môže byť večer „preťažený“.

Nedostatok alebo nadbytok podnetov

Ak dieťa nemá dostatok podnetov alebo sa nudí, môže sa začať pozerať do neurčita. Naopak, priveľa hluku, svetla, hier a ďalších podnetov môže viesť k preťaženiu a ťažšiemu upokojeniu.

Pred spaním obmedzme silné podnety - hlasnú hudbu, televízor či divoké hry. Večer by mal byť tichší, pokojný, v príjemnom polotme.

Problémy so zrakom

V niektorých prípadoch môže byť pozeranie do neurčita spôsobené problémami so zrakom. V takomto prípade je vhodné navštíviť očného lekára.

Ak dieťa často stáča oči, má neobvyklé pohyby očí, nedokáže sledovať predmet, zakláňa hlavu alebo sa pri pozeraní výrazne približuje k predmetom, je vhodné túto skutočnosť spomenúť pediatrovi a podľa jeho odporúčania absolvovať očné vyšetrenie.

Neurologická príčina

„Zahľadenie sa“ alebo „zamrznutie“ dieťaťa, počas ktorého nereaguje na okolie, môže byť prejavom epilepsie. Ak sa dieťa počas tohto stavu nedá vyrušiť, je to silný varovný signál.

Je dôležité rozlišovať medzi bežným zamyslením sa, pri ktorom dieťa vníma okolie, a stavom, keď dieťa stojí, pozerá sa a je „zcela mimo“, nevníma.

Podľa odborníkov, ak sa dieťa len zamyslí a zároveň vníma okolie, je to v poriadku. Ak však stojí, pozerá sa a je celkom mimo, nevníma, môže to byť prejav epilepsie.

V takom prípade je nevyhnutné absolvovať odborné vyšetrenia, ako napríklad EEG.

Prečo si všímať okolnosti, v ktorých sa prejav objavuje

Pri pozorovaní dieťaťa je užitočné všímať si najmä to, či sa oči obracajú dohora iba pri zaspávaní, alebo aj počas bdenia.

Ak sa podobný prejav zopakuje, pokúste sa zaznamenať jeho priebeh. Rodičia sa stretávajú s najrozmanitejšími radami, ako dieťa primäť k spánku celú noc, no pri neobvyklom pohybe očí môže byť užitočnejšie zachytiť samotnú epizódu.

Mne povedali ze sa mam snazit to nahrat ale to je tazko niekedy.

Video môže lekárovi pomôcť posúdiť, či ide o bežné obracanie očí pri zaspávaní, alebo o prejav, ktorý si vyžaduje ďalšie vyšetrenie.

Kedy kontaktovať pediatra

Ak máte podozrenie na autizmus u svojho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Rovnako je vhodné vyhľadať odbornú pomoc aj vtedy, keď vás znepokojuje opakované obracanie očí dohora, zahľadenie alebo znížená reakcia dieťaťa.

Prvým krokom môže byť konzultácia s pediatrom, ktorý vás môže odporučiť do špecializovaných centier pre diagnostiku a včasnú intervenciu.

Popros obvodnu o vysetrenie u neurologa.

Ak sa dieťa počas epizódy nedá osloviť ani jemne vyrušiť, odporúčanie na neurologické vyšetrenie je obzvlášť dôležité.

Pri opakovaných prejavoch môže odborník podľa situácie odporučiť neurologické vyšetrenie, EEG alebo očné vyšetrenie.

Moj to urobil 2x po sebe, 4. den po prvom ockovani. Odvtedy nie. Bola som s nim na eeg mozgu a dopadlo to dobre.

Táto skúsenosť ukazuje, že aj keď sa podobný prejav objaví opakovane, výsledok vyšetrenia môže byť v poriadku. Zároveň však nie je možné podľa skúsenosti iného dieťaťa určiť príčinu u vášho dieťaťa.

Varovné príznaky, ktoré nemožno prehliadnuť

Jedným z takýchto prejavov, ktorý môže vyvolať obavy, je situácia, keď sa dieťa „pozerá do blba“, teda jeho pohľad je upretý do neurčita bez viditeľného zamerania na konkrétny objekt.

Samotné pozeranie do neurčita však nestačí na stanovenie diagnózy. Je dôležité sledovať celkový vývoj dieťaťa, jeho komunikáciu, sociálne správanie a reakcie na okolie.

Nasledujúce prejavy u detí môžu byť varovnými signálmi, ktoré si rodičia a blízki môžu všímať:

Komunikácia a sociálna interakcia

• Dieťa sa vyhýba očnému kontaktu s blízkymi aj cudzími ľuďmi.
• Väčšina detí v 12 mesiacoch reaguje na svoje meno. Dieťa s autizmom nemusí reagovať alebo reaguje len veľmi zriedkavo.
• Dieťa môže málo rozprávať, používať len pár slov, alebo naopak, opakovať slová a frázy bez ich pochopenia a použitia v bežnej komunikácii.
• Dieťa javí, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete, má problém s porozumením abstraktných pojmov.
• Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom.
• Dieťa neukazuje prstom na veci, ktoré ho zaujali, a nevyužíva gestá na komunikáciu.
• Nevyhľadáva spoločnú hru s inými deťmi, skôr ich pozoruje alebo sa snaží o neprimeraný kontakt.
• Dieťa nevyhľadáva ani dospelého, ani iné deti do spoločnej hry či celkovo vlastnej spoločnosti.
• Dieťa má problém pochopiť výrazy tváre u iných a nedokáže ich ani napodobniť.
• Dieťa má zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých, nerozumie ich zámerom.

Správanie a hra

• Dieťa sa nezačne hrať s hračkou bežným spôsobom, ale skúma ju a zameriava sa na detaily.
• Samostatná hra môže byť ukazovateľom autizmu, ak dieťa nevie, ako sa priblížiť k ostatným deťom alebo sa viac zaujíma o svoje aktivity.
• Deťom s autizmom často chýba predstavivosť.
• Nepoužívajú predmety na predstieranie hry.
• Dieťa sa fixuje na jednu konkrétnu tému alebo vec, alebo vykonáva obsesívne určité pohyby.
• Dieťa má nemenné, repetitívne vzorce správania a trvá na ich presnom dodržiavaní.
• V prípade zmeny reaguje silným odporom.
• Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené na zvuky, dotyky, chute alebo textúry.
• Dieťa nemusí mať rado dotyky, vzďaľuje sa objatiam a maznaniu.
• Dieťa vykonáva opakujúce sa pohyby, má nezvyčajné držanie tela alebo chôdzu.

Autistické spektrum predstavuje súbor všetkých prejavov správania, preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná.

Rodičom pripomíname, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a že ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu.

Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.

Obrátenie očí dohora a autizmus

Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie.

Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný.

Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka.

Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí.

Obrátenie očí dohora pri zaspávaní však samo osebe neznamená poruchu autistického spektra. Diagnostika PAS je zložitá. Prejavy sa môžu líšiť a často zahŕňajú ťažkosti v sociálnej interakcii a komunikácii, ako aj opakujúce sa správanie spojené s obmedzeným množstvom stereotypných činností.

Je dôležité si uvedomiť, že diagnostikovanie autizmu je komplexný proces a objavenie sa jedného či dvoch príznakov z celkovej škály nemusí nutne znamenať túto diagnózu.

Včasné varovné symptómy autizmu sa zvyčajne objavia pred tretím rokom veku, no u niektorých detí sa môžu prejaviť už okolo prvého roka života, u iných dokonca neskôr.

Čo môže rodič pozorovať doma

Pri hodnotení prejavu je užitočné sledovať, či dieťa:

• reaguje na svoje meno;
• reaguje na hlas rodiča;
• reaguje na jemný dotyk;
• dokáže sledovať predmet alebo pohyb;
• po epizóde pokračuje v bežnej činnosti;
• komunikuje slovami, zvukmi alebo gestami;
• vyhľadáva kontakt s rodičmi;
• zdieľa záujem o hračku alebo inú vec;
• napodobňuje výrazy tváre a pohyby;
• má primeraný vývoj reči a sociálneho správania.

Jedna z matiek sa podelila o svoju skúsenosť: „Môj syn bude mať v budúcom mesiaci 2 roky. Neustále sa zamyslí, za deň možno aj 10-krát. Keď sa ho vtedy niečo opýtam, odpovie mi a pozerá sa ďalej alebo to skončí.“

„Keď sme vonku a kráčame k nášmu domu, poviem, že ideme domov, zastaví sa, zamyslí sa, preberie sa a ide iným smerom a ešte mi aj zakýva a povie ‚ahoj‘.“

„Mám pocit, že je zdravý, a je strašne komunikatívny... Všetko po nás opakuje, prekrikuje nás, kým po ňom nezopakujem, čo mi povie.“

„Má rád ľudí, nerobí mu problém, že ukáže na pána, povie ‚ujo, ahoj‘ a ide k nemu. Je taký rozumny, podľa mňa na svoj vek až príliš. Dá si vysvetliť všetko, pochopí, keď niečo nemôže. Nemá žiadne záchvaty hnevu, nič.“

V takýchto prípadoch, ak dieťa reaguje na okolie, komunikuje a nejaví ďalšie varovné príznaky, môže ísť o bežné zamyslenie sa.

Avšak, konzultácia s lekárom je vždy na mieste, ak máte akékoľvek pochybnosti.

Spánok a prejavy pri zaspávaní

Spánok u detí patrí medzi najdôležitejšie súčasti zdravého denného režimu. Ovplyvňuje nielen energiu, ale aj náladu, sústredenie, učenie, správanie aj celkovú psychickú pohodu.

Najmä keď hovoríme o bábätkách, ktoré ho nutne potrebujú pre zdravý vývoj. No každé dieťatko je iné a to isté platí aj o spánkovom režime.

Jedno prespí pomaly celú noc a vy len ticho závidíte, to vaše sa budí aj dvadsaťkrát. Myslite však na to, že budenie sa v noci je bežná súčasť spánkového cyklu a týka sa aj dospelých.

Medzi cyklami nastávajú mikroprebudenia - krátke chvíľky, keď dieťa skontroluje prostredie.

U nás dospelých je to rovnaké: niekedy sa pritúlime pod perinu alebo zájdeme na toaletu.

Preto môže dieťa pri prechode medzi spánkovými cyklami krátko otvoriť oči, obrátiť ich nahor, zahľadieť sa alebo opäť zavrieť oči bez toho, aby išlo o závažný problém.

Spánková regresia

Okolo 4. mesiaca sa u bábätiek objavuje veľká zmena v spánku. Nazýva sa to „sleep regression“, no v skutočnosti nejde o spätný krok, ale o dozrievanie spánku.

Detičky od 4 mesiacov prechádzajú istými obdobiami, pre ktoré je typická spánková regresia.

Spánkové regresie sú obdobia, keď sa mení architektúra spánku dieťatka. K najvýraznejším patrí regresia okolo 4., 8. a 12. mesiaca.

Počas týchto období sa spánok dieťatka mení - prechádza do fázy, keď sa budí častejšie, spí ľahšie a môže mať aj dlhšie nočné bdenia.

Ide o prirodzený proces, ktorý súvisí s dozrievaním mozgu, a hoci môže byť pre rodičov náročný, nie je dôvodom na paniku.

Vývinové míľniky

Vo veku 5-6 mesiacov môžu do spánku zasiahnuť prvé pokusy o pohyb a začínajúce zúbky.

Medzi 7.-9. mesiacom sa pridávajú zmeny v trávení spôsobené prikrmovaním.

Keď sa dieťatko učí niečo nové - či už loziť, sedieť alebo chodiť - často sa tieto nové zručnosti objavujú aj v noci.

Dieťatko sa môže spontánne prebudiť a namiesto návratu do spánku skúša, čo sa cez deň naučilo.

Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napr. v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť.

Nočné bdenie

Niektorí rodičia to poznajú až príliš dobre - je hlboká noc, všade panuje ticho, a dieťatko si zrazu začne džavotať.

Keď nazriete do postieľky, vaše dieťatko si spokojne hovie, hrá sa s rúčkami, rozhadzuje hračky alebo skúša nové zvuky.

Nie je nepokojné, neplače, ale ani nespí.

Nočné bdenie môže mať mnoho príčin. V niektorých prípadoch ide o prirodzenú súčasť vývinu dieťatka, inokedy môže byť signálom, že jeho denný režim potrebuje drobné úpravy.

Každé dieťatko má svoju individuálnu spánkovú potrebu, ktorá sa postupne mení.

Ak má počas dňa príliš veľa alebo naopak príliš málo spánku, jeho telo si to môže „kompenzovať“ práve v noci.

Bdelé okno, teda čas, ktorý dieťatko trávi hore medzi spánkami, je kľúčovým faktorom pre kvalitu jeho spánku.

Ak je posledné bdelé okno pred nočným spánkom príliš dlhé, môže sa stať, že dieťatko bude preunavené.

To znamená, že jeho mozog začne produkovať viac stresových hormónov, ako je kortizol, a jeho spánok sa stane ľahším a prerušovaným.

Ak má zase dieťatko posledné bdelé okno príliš krátke, tak sa môže stať, že bude podunavené a nevytvorí si na nočný spánok dostatočný spánkový tlak.

Ako podporiť pokojné zaspávanie

Dôležité je, aby bábätko pred spaním dostalo všetko, čo potrebuje: plné bruško, suchú plienku, primerané oblečenie.

Dbajme na teplotu a oblečenie.

Prispôsobme sa spánkovým zmenám, ktoré prichádzajú okolo 4. mesiaca.

Pravidelný večerný režim

Určite ale nerezignujte na zdravú spánkovú rutinu: vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť pyžamko, uložiť do postele, túliť sa a čítať rozprávku, zhasnúť a nechať spať.

Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila.

Dobre nastavená večerná rutina býva jeden z najúčinnejších krokov, ako zlepšiť detský spánok.

Nemusí byť zložitá. Dôležitejšia než dokonalosť je pravidelnosť.

U detí väčšinou najlepšie fungujú malé a opakovateľné kroky, ktoré sa dajú držať dlhodobo.

Posledná časť dňa by mala mať pokojnejšie tempo.

Napríklad kúpeľ alebo sprcha, pyžamo, čistenie zubov, krátke čítanie, uloženie do postele.

Večerná rutina by mala byť jednoduchá a dlhodobo udržateľná.

Krátka rozprávka, spoločné čítanie alebo krátke rozprávanie často fungujú veľmi dobre.

Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni.

Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa budú cítiť bezpečne.

Rozpoznanie signálov únavy

Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý.

Spoločne strávený čas a venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať.

Medzi signály únavy patria:

• žmolenie a pretieranie si očiek;
• pretieranie nosa;
• naťahovanie vláskov alebo ušiek;
• zívanie;
• spomalená aktivita;
• strata záujmu o ľudí a činnosti;
• mrnčanie.

Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú.

Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum, hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú.

Signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo.

Vtedy odstráňte stimuláciu a hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.

Prostredie vhodné na spánok

Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať.

Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí.

Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité.

Pripravte prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou.

Dieťa neprehrievajte teplým oblečením.

Je dobré odstrániť rozptýlenia, stlmiť televíziu alebo ju rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety a pripraviť pokojné prostredie.

Pripraviť môžete aj biely šum, ak to funguje, alebo dieťa uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.

Obrazovky pred spaním

Mobil, tablet, televízia alebo rýchlo sa striedajúci obsah tesne pred spaním často zhoršujú prechod do pokojového režimu.

Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať.

Odporúčame aspoň hodinu, dve, tri, v rámci vašich možností, pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny.

Modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť.

Áno, obrazovky pred spaním môžu zvyšovať prestimulovanie, odďaľovať zaspanie a zhoršovať kvalitu večerného upokojenia.

Navyše niektoré štúdie, konkrétne britská, hovoria, že každá hodina naviac strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci.

Nešlo len o kratší spánok, ale aj horšie zaspávanie.

Čo robiť, keď sa dieťa v noci zobudí

Ak sa vaše dieťatko v noci zobudí a hrá sa, nemusíte hneď zasahovať.

Ak je spokojné a neplače, je to znamenie, že si svoj spánkový cyklus reguluje samo.

Zachovajte pokoj - hoci vás môže prekvapiť, že sa vaše dieťatko prebudilo a spokojne sa hrá, je dôležité nepodľahnúť panike.

Vaše naladenie môže ovplyvniť aj jeho reakcie, preto sa snažte zostať pokojní a vnímať situáciu s nadhľadom.

Nevstupujte do jeho priestoru, pokiaľ to nie je potrebné.

Ak dieťatko neplače a zdá sa byť spokojné, môžete ho nechať samé.

Niektoré deti sa po chvíli znova samé uložia a zaspať dokážu bez akejkoľvek pomoci.

Zabezpečte tmavé a pokojné prostredie.

Ak je v izbe príliš veľa svetla alebo hluku, môže to brániť dieťatku v návrate do spánku.

Ak dieťatko neplače, neberte ho na ruky, nerozprávajte sa s ním a nesnažte sa ho nejako zabaviť.

Ak by ste s ním začali komunikovať, mohlo by si myslieť, že ide o čas na hru a nočné bdenie by sa mohlo opakovať častejšie.

Ak dieťatko prejavuje známky frustrácie alebo potrebuje vašu prítomnosť, skúste ho jemne pohladkať po chrbátiku, ponúknuť mu cumlík alebo mu potichu spievať uspávanku.

Bezpečné ukladanie bábätka

Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke.

Žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.

Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa a hlavy kvôli dýchacím cestám.

Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené a čisté.

Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.

Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.

Čomu sa pri spánku radšej vyhnúť

Nepravidelný čas ukladania

Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí.

Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny.

Jednou z vecí, ktoré môžete urobiť, je byť konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať.

U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodiny večer.

Samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka alebo hodinka hore-dole je v poriadku.

Príliš neskoré ukladanie

Jedna z najčastejších chýb je presvedčenie, že keď dieťa pôjde spať neskôr, bude rýchlejšie zaspávať.

U mnohých detí to funguje presne opačne.

Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať.

Čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.

To sa však netýka všetkých detí.

Niektoré predsa viac denných spánkov alebo jeden dlhší poobedňajší potrebujú, hoci sa tomu rodičia bránia, alebo sa bráni samotné dieťa.

Nedostatočný denný režim

Okrem večernej rutiny hrá rolu aj to, ako vyzerá deň ako celok.

Spánok však nie je oddelená téma.

So zdravým vývojom dieťaťa úzko súvisí aj pravidelné jedlo, pohyb a denný rytmus.

Skúste sa postarať o to, aby mali deti dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou.

No neprežeňte to.

Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň.

Neprimerané očakávania

Každé dieťa je iné, preto neporovnávajte.

Niektorí rodičia majú očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli.

Ich spánok nie je lineárny a nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke.

Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim alebo nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám.

Vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte.

Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.

Koľko spánku dieťa potrebuje

Otázka, koľko má dieťa spať, nemá jedno univerzálne číslo.

Potreba spánku sa líši podľa veku, temperamentu aj denného režimu dieťaťa.

Dôležité je brať tieto čísla ako orientačné odporúčanie, nie ako prísne pravidlo na minúty.

Niektoré deti fungujú dobre na spodnej hranici rozmedzia, iné potrebujú spánku viac.

U menších detí je bežné započítavať aj denný spánok, zatiaľ čo u školákov a tínedžerov už väčšinou rozhoduje hlavne dĺžka nočného spánku.

Trojročné dieťa zvyčajne potrebuje približne 10 až 13 hodín spánku za 24 hodín, pričom u niektorých detí ešte môže časť tvoriť denný spánok.

Školské deti vo veku približne 6 až 12 rokov väčšinou potrebujú 9 až 12 hodín spánku denne.

V praxi býva dôležité hlavne to, aby dieťa nechodilo spať príliš neskoro vzhľadom na pevné ranné vstávanie do školy.

Občasné nočné prebudenie môže byť u detí bežné, zvlášť v určitých obdobiach vývoja, pri zmenách režimu alebo pri chorobe.

Kedy je potrebné vyšetrenie urýchliť

Odbornú pomoc vyhľadajte bez zbytočného odkladania najmä vtedy, ak sa spolu s obracaním očí objaví niektorý z týchto prejavov:

• dieťa počas epizódy nereaguje na oslovenie ani dotyk;
• dochádza k stuhnutiu tela alebo opakovaným zášklbom;
• epizóda sa opakuje viackrát denne alebo sa predlžuje;
• dieťa po epizóde pôsobí zmätene alebo nezvyčajne ospalo;
• objaví sa náhle zhoršenie pohybu, reči alebo kontaktu;
• dieťa prestane používať zručnosti, ktoré už predtým ovládalo;
• objavia sa problémy so zrakom alebo nezvyčajné pohyby očí;
• dieťa má súčasne horúčku, úraz hlavy alebo výrazný zdravotný diskomfort.

Najprv sa uistime, že bábätko netrápi zdravotný problém.

Bolesti bruška, kolika, plynatosť, zápcha, choroba alebo akýkoľvek diskomfort môžu byť dôvodom, prečo dieťa nespí pokojne.

Spí menej ako predtým? Najčastejšie plač a nepokoj znamenajú, že je bábätko hladné alebo smädné.

Nie každý problém so spánkom znamená zdravotný problém. Niekedy ide skutočne hlavne o režim, preťaženie alebo nepravidelnú rutinu.

Dôležité upozornenie: Tento článok má iba informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske odporúčanie, vyšetrenie ani liečbu.

Ak riešite zdravotný stav, užívate lieky, ste tehotná alebo dojčíte, konzultujte vhodnosť výživových doplnkov s lekárom alebo lekárnikom.

tags: #dieta #ked #zaspava #pozera #dohora