Diéta má väčšiu silu: ako súvisí stravovanie s vývojom, zdravím a veľkosťou hlavičky dieťaťa

Výskum, ktorý robila UK Biobank (pracovisko, ktoré zhromažďuje biologické a lekárske dáta pre výskum), naznačuje, že nadpriemerný obvod hlavy a objem mozgu je spojený s vyššou inteligenciou.

UK biobank monitoruje pol milióna Angličanov, aby zistila spojenie medzi ich génmi a fyzickým a psychickým zdravím. Výskumníci z Veľkej Británie, Nemecka a USA, vedení univerzitou v Edinburgu, kvôli tejto štúdii analyzovali údaje UK Biobank od 100 000 Britov vo veku od 37 do 73 rokov, píše unilad.co.uk.

Ako uvádza Independent, priemerná veľkosť hlavy novorodenca je 36 cm pre chlapcov a 35 cm pre dievčatá.

Veľkosť hlavičky nie je jediným ukazovateľom zdravia

Je tvar hlavičky novorodenca príliš pretiahnutý alebo naopak široký, či asymetrický?

Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí.

Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1.

Pri hodnotení veľkosti hlavy je dôležitý celkový vývoj dieťaťa, tvar hlavičky, rastové merania a výsledky odborného vyšetrenia. Každé dieťa má inú stavbu tela a samotná odchýlka od tabuľky ešte nemusí znamenať ochorenie.

Najskôr pohovor s rodičmi (dieťa je pritom v ambulancii), prípadne ak máte už nejaké relevantné výsledky vyšetrení, treba doniesť. Pýtali sa na priebeh tehotenstva, pôrodu, včasný vývin (oneskorenia v ňom a pod.), prekonané choroby (nemyslia sa nachladnutia, skôr závažnejšie choroby, hospitalizácie, operácie...).

A potom vyšetrili samotné dieťa, tak isto ako aj dospelého neurologicky, čiže kladivkom poklopkávajú alebo šteklia na rôznych miestach, ruky, nohy, bruško, tvár.

Potom ukázala pred oči dieťaťa prst a hýbala ním, dieťa ho malo sledovať. Neskôr predpažiť ruky so zavretými očami a podobne. Skrátka nič, čoho sa treba báť.

Na základe toho „kladivkovania“ sa nás napríklad pýtali, či nie je dcérka nejako viac citlivá, lebo že jeden nerv na to poukazuje - skrátka vedia zistiť zaujímavé veci.

Kraniostenóza a zležaná hlavička

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa.

Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov.

Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe.

Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.

Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania.

Pozn áme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze.

V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života.

V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita.

Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť.

Typy kraniostenózy podľa zrasteného šva

Trigonocefália

V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália.

Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.

Skafocefália

Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália.

V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý.

U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy.

Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu).

Koronárna synostóza

Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou.

Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane.

V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.

Lambdová synostóza

Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti.

Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu.

Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.

Správne polohovanie a remodelačná ortéza

Ak je dieťa zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní.

V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie.

Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná.

Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví.

Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu.

Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru.

Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená.

Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne.

Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne.

U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov.

Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.

Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.

Kedy vyhľadať detského chirurga alebo neurochirurga

Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič.

Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika.

Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy.

Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov.

U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje.

V ďalšom kroku je naplánovaná operácia.

Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp.

Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie.

V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy.

Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy.

Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t. j. do 3. až 4.

V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Je operácia iba kozmetická?

Je vôbec nutné kraniostenózu operovať?

Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu?

Túto otázku počujeme od rodičov často.

Ide teda iba o kozmetickú operáciu?

V podstate áno.

Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac „bľabotať“, sú veselšie.

Vývoj dieťaťa a signály, ktoré si všímať

Už mesačné bábätko reaguje na jeho prostredie: prestane plakať, keď je zdvihnuté, pozerá sa do tváre osoby, ktorá na neho hovorí alebo ho kŕmi, otáča tváričku za svetlom, sleduje hračku pohľadom.

Vrkanie alebo mrnčanie je špecifická reč bábätka okolo dvoch až troch mesiacov.

Neustála mobilita bábätka je nepretržitým tréningom pre jeho svaly.

Preto je dôležité podľa možnosti trénovať s dieťatkom rôzne skupiny svalov pomocou jeho pokladania do rôznych pozícií.

Položením bábätka na jeho bruško mu dávate príležitosť trénovať si svaly na svojom hrudníku a krku.

Týmto je dieťatko schopné nezávisle zdvíhať hlavičku a hrudník okolo tretieho až štvrtého mesiaca.

Bábätko sa podporuje ručičkami a dvíha hlavičku.

Okolo tretieho mesiaca života bábätka dokáže držať veci, ktoré mu boli vložené do ručičiek, ale vedomé a plánované uchopenie nastáva okolo šiesteho mesiaca života.

Pretáčanie sa z bruška na chrbátik a na druhú stranu je zručnosť, ktorú by sa malo bábätko naučiť okolo šiesteho mesiaca života.

Na začiatku sa bábätko otáča veľmi nemotorne a je prekvapené zo zmeny pozície, ktorú samostatne vykonalo, neskôr túto činnosť používa vedome, napríklad na dosiahnutie vecí.

Počas vývoja rečových orgánov okolo šiesteho mesiaca života bábätka sa vrkanie alebo mrnčanie premieňa na bľabotanie.

Bábätko opakuje a napodobňuje zvuky okolo seba, vydáva zvuky, slabiky, experimentuje so zvukmi, ich melódiou a intenzitou zvuku.

Motorický vývoj a posturálna asymetria

Často plazeniu predchádza pohyb okolo šiesteho až ôsmeho mesiaca, ktorým dieťa využíva silu rúk, aby potlačilo telo.

Mali by ste sa uistiť, že na tejto fáze nezostane, ale prejde do fázy štvornožkovania, ôsmy až deviaty mesiac, čo je alternatívna práca rúk a nôh.

Približne v rovnakom čase, v ôsmom až deviatom mesiaci života, sa bábätko učí sedieť.

Táto pozícia je pre dieťatko veľmi atraktívna, pretože jeho ručičky sú voľné na hranie, môže objavovať okolité veci, ktoré sa, samozrejme, bude snažiť dosiahnuť.

Berte to s nadhľadom, urobí to samo, keď budú jeho svaly a kosti na to pripravené.

Rodičia to väčšinou správne chápu ako signál, že dieťa čoskoro začne chodiť.

Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok, ktorý je hlavným pilierom, je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie.

Ročné dieťa začína reagovať na svoje meno.

Rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom.

Začína to neistými, roztrasenými krokmi, krátkymi výletmi k najbližšiemu objektu, ktorý dieťatko môže chytiť a použiť ako podporu.

A čoskoro bude nasledovať to nádherné vykročenie do náručia mamičky alebo otecka.

Chôdza je zručnosť, ktorá je rodičmi pravdepodobne najviac očakávaná.

Avšak nemalo by sa s ňou ponáhľať.

Mali by ste vedieť, že časový úsek pre učenie sa chodiť je veľmi široký, od dvanásteho do osemnásteho mesiaca života, a akékoľvek pokusy o urýchlenie, ako sú chodítka, chodenie za ruku a podobne, môžu preťažiť kostné kĺby, poškodiť väzivá a kĺby, čo môže v budúcnosti vyžadovať ortopedickú pomoc.

Dieťatko potrebuje vzpriamenie hlavičky a trupu pomocou končatín na to, aby mohlo sedieť, loziť, postaviť sa a chodiť.

Zaistenie polohy pre vzpriamenie sa nazýva postúra a je súčasťou určitej aktivity svalov, hlavne v oblasti trupu, ramenných a bedrových kĺbov.

Oporná báza je súčasťou vývojovej kineziológie alebo posturálnej ontogenézy a na základe jej zhodnotenia vedia odborníci, fyzioterapeuti, určiť kvalitu a kvantitu motorického vývoja dieťatka.

Posturálna asymetria sa prejavuje asymetrickým vzpriamením v polohe na brušku alebo na chrbátiku u dojčiat.

Môžeme pozorovať nesymetrické postavenie hlavičky ako takzvaný úklon na jednu stranu, ktorý dieťatko nedokáže zmeniť.

Taktiež často pozorujeme vyššie postavený ramenný kĺb alebo šikmé uloženie panvy, čo má za následok vybočenie trupu na jednu stranu.

Prípadne sa dieťatko opiera iba o jednu ruku alebo sa navažuje na stranu a druhú ručičku nedokáže zaťažiť v polohe na brušku.

Malé dojčatá do 3 mesiacov nemajú možnosť izolovaného pohybu.

To znamená, že ak dieťatko otočí hlavičku, tak sa zmení držanie celého tela a končatín.

Každá porucha psychomotorického vývoja u dojčiat, či periférna alebo centrálna, sa prejavuje posturálnou asymetriou na jednom, ale najčastejšie na viacerých segmentoch.

Napriek tomu sa objavujú názory, že „dieťatko z toho vyrastie“.

Opak je však pravdou a neliečené deti môžu byť v neskoršom veku ohrozené skoliózou, chybným držaním tela, plochými nohami alebo diastázou brušných svalov.

Úloha výživy pri raste a vývoji

Neustála mobilita bábätka je nepretržitým tréningom pre jeho svaly, pričom rast a dozrievanie organizmu súvisia aj s dostatočným príjmom živín.

Diéta má väčšiu silu vtedy, keď podporuje prirodzený rast, vývoj nervového systému, tvorbu kostí a celkovú kondíciu dieťaťa.

Samotná strava však nevysvetľuje každý tvar hlavičky ani každú odchýlku vo vývoji. Pri podozrení na kraniostenózu alebo pri výraznej asymetrii hlavičky je rozhodujúce odborné vyšetrenie.

Každá porucha psychomotorického vývoja u dojčiat sa môže prejaviť posturálnou asymetriou, preto treba sledovať nielen veľkosť hlavy, ale aj kvalitu pohybov, reakcie dieťaťa a jeho celkový vývoj.

Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič.

tags: #dieta #ma #vacsiu #silu