Háranie, krytie a pôrod francúzskeho buldočka: skúsenosti, načasovanie a riziká

Každý majiteľ sučky, hoci mu to pri vyzdvihovaní roztomilej šteňacej guličky u chovateľa na myseľ nepríde, bude skôr alebo neskôr riešiť otázky okolo jej pohlavného cyklu. Väčšinou sa touto témou začína zaoberať v čase, keď nastane prvá ruja, alebo prvé háranie.

Háranie, odborne nazývané aj estrálny cyklus, je prirodzený biologický proces, ktorým prechádza každá pohlavne zrelá fenka. Za háraním stoja hormonálne zmeny. Hlavnými aktérmi sú dva hormóny - estrogén a progesterón.

Pri francúzskom buldočkovi však nestačí sledovať iba kalendár a vonkajšie prejavy ruje. Každá fenka prežíva háranie inak a inak sa chová. Pri plánovanom krytí je preto dôležitá veterinárna kontrola, posúdenie zdravotného stavu oboch rodičov a pripravenosť na možné komplikácie počas gravidity aj pôrodu.

Kedy sa francúzsky buldoček prvýkrát hára

Prvé háranie sa zvyčajne objaví medzi 6. až 12. mesiacom života, v závislosti od plemena. Prvé háranie môže nastať vo veku od 6 do 12 mesiacov. Záleží to najmä od plemena a veľkosti fenky. Malé plemená dospievajú rýchlejšie ako veľké plemená.

U malých plemien obvykle okolo piateho až šiesteho mesiaca, u stredných o mesiac až dva neskôr a veľké plemená mávajú prvú ruju okolo ôsmeho až dvanásteho mesiaca.

Prvé háranie býva atypické. Nevýrazné prejavy, kratšia dĺžka, môže byť aj tzv. tichá, teda bez vonkajších prejavov.

U väčšiny sučiek je prvé háranie trochu nevyspytateľné. Môže prebiehať inak než ďalšie cykly a často sa objavuje vo forme tzv. tichého hárania (silent heat).

Tichý cyklus môže byť pre majiteľov mätúci, pretože fenka môže byť plodná aj bez viditeľných prejavov.

Nie každé háranie je sprevádzané krvácaním či viditeľnými zmenami. Z biologického hľadiska však ide o úplne funkčný cyklus. Fenka ovuluje, je plodná - a môže otehotnieť.

Dokonca ani takzvaný “split estrus” nie je u mladých feniek ničím neobvyklým. V proestre sa spočiatku objavujú typické známky hárania, ako je vaginálny výtok, ale potom nenastáva fáza ovulácie, kedy je fena pripravená k nakrytiu, ale úplne odoznie. Až po niekoľkých dňoch alebo týždňoch fenka znova vykazuje známky hárania, tentokrát nasleduje fáza vlastného hárania (estrus).

Ako často sa sučka hára

Sučky sú diestrické zvieratá, čo znamená, že hárajú (obvykle) dvakrát do roka.

V priemere fenky hárajú dvakrát ročne, približne každých 6 mesiacov.

Väčšina súk sa hára dvakrát do roka, no nieje nič výnimočné ak sa suka hára jedenkrát, či trikrát do roka.

U väčšiny súk sa háranie opakuje každých šesť mesiacov a trvá 14 až 28 dní.

Cyklus hárania sa opakuje väčšinou raz za pol roka, najčastejšie na konci zimy alebo začiatkom jari a koncom leta alebo na začiatku jesene.

Sučky patria medzi mono - diestrické zvieratá, t.j. hárajú 1-2x za rok (výnimočne 3x). Háranie (proestrus + estrus) trvá okolo 12-21 dní. Pohlavný kľud (diestrus + anestrus) trvá okolo 6-8 mesiacov (niektoré sučky až 13 mesiacov, po 6. roku veku sa zvykne predlžovať).

Nie je však možné spoľahlivo určiť presný termín ďalšieho hárania iba podľa predchádzajúceho cyklu. Interval hárania sa medzi jednotlivými sučkami líši.

Štyri fázy pohlavného cyklu

Háranie nie je len pár dní nepríjemného krvácania. Ide o komplexný hormonálny proces rozdelený do štyroch po sebe nasledujúcich fáz, pričom každá z nich má svoje špecifiká - nielen z hľadiska plodnosti, ale aj správania, fyzického prejavu a potrieb fenky.

1. Proestrus - začiatok hárania

Prvé štádium ruje sa prejavuje zdurením vulvy (vonkajších rodidiel). Čoskoro nato začne mať suka krvavý výtok, ktorý trvá 4-14 dní (10 dní v priemere).

Proestrus je obdobie, kedy sa u sučky objaví riedky krvavý výtok z vulvy a vulva je zväčšená. Trvá 7 - 9 dní (uvádza sa dokonca aj 2 - 28 dní).

Začiatok proestrusu možno obvykle určiť veľmi presne, pretože je spojený s jasne viditeľnými zmenami u feny. Vulva je až niekoľkonásobne zväčšená a objavuje sa krvavý vaginálny výtok.

V prvých 3-4 dňoch je výtok slabý, no približne v polovici týždňa silnie. Krvavý výtok môžete spozorovať až 2. - 3. deň hárania.

V tejto dobe je suka vysoko príťažlivá pre psov, ale odmieta ich pozornosť.

Fenka je nervózna, podráždená a často odmieta akýkoľvek kontakt so psami. Môže sa správať neobvykle, vyhľadávať pokoj, prípadne reagovať podráždene.

Vajíčka dozrievajú vo vaječníkoch a zvyšuje sa sekrécia estradiolu (E2).

2. Estrus - plodná fáza

V nasledujúcom štádiu sa krvácanie zmierni alebo úplne vymizne, vulva sa maximálne rozšíri a sučka je ochotná prijať psa.

Najdôležitejšia fáza cyklu z hľadiska plodnosti, trvá približne 5 až 9 dní. Fenka je v tomto období sexuálne vnímavá, prijíma samcov a sama umožňuje párenie - neblokuje psa chvostom, nesadá si a nevykazuje známky agresie.

V druhej fáze medzi 10. - 23. dňom hárania, kedy dochádza k ovulácii, červené sfarbenie výtoku prechádza v ružovej až oranžovej a postupne slabne, vulva je maximálne zdurená.

Fena je pre psov veľmi príťažlivá a sama ich s párením povoľná a schopná oplodnenia.

V tejto fáze hárania dochádza k niekoľkým ovuláciam. Vulva sa mierne zmenší a vaginálny výtok je vodnatý a niekedy slizovitý.

Pri prirodzenom krytí sa plodné obdobie často uvádza približne medzi 9. až 15. dňom cyklu. Optimálna doba krytia býva niekde medzi deviatym až trinástym dňom od začiatku ruje.

Za optimum sa považuje 10 - 12 deň od začatia hárania. No nie na každú fenku to platí rovnako.

To bohužiaľ tiež neplatí vždy, u niektorých sučiek je desiaty deň neskoro a u iných je štrnásty deň skoro.

Plodné obdobie fenky prichádzajú počas druhej fázy cyklu - estrusu (ruje). V tomto období dochádza k ovulácii a fenka je pripravená na nakrytie.

3. Diestrus alebo metestrus

Fenka už nie je plodná a postupne sa vracia do normálu. Samcov začína odmietať, vulva odpúcha a výtok sa vytráca.

Diestrus (metestrus) je obdobie, kedy vymizne ochota k páreniu, výtok aj opuch vulvy. Trvá 60 - 90 dní (negravidná sučka) a 56 - 60 dní (gravidná sučka).

Ak bola fenka oplodnená, táto fáza pokračuje ako gravidita - trvá zvyčajne 60 až 90 dní.

Bez ohľadu na to, či došlo ku gravidite alebo nie, žlté telieska produkujú hormón progesterón, ktorý podporujú rast embrya v delohe.

4. Anestrus - obdobie pokoja

Anestrus je obdobie tažko rozoznateľné od diestru. Trvá 125 - 150 dní (65 - 300 dní).

Najdlhšia fáza reprodukčného cyklu, ktorá trvá 100 až 150 dní. Počas tohto obdobia je organizmus fenky v hormonálnom útlme - nedochádza k ovulácii, ani k výrazným hormonálnym výkyvom.

Po týždňoch silných hormonálnych zmien sa pohlavné hormóny vracajú do “normálneho” stavu. Progesterón zostáva na rovnakej úrovni, úroveň estrogénu má len nepatrné výkyvy.

V prípade GRAVIDNEJ SUČKY sú to 2 mesiace diestru (gravidita) + 4-5 mesiacov anestru (2 mesiace laktácia + 2-3 mesiace po odstave šteniat) do ďalšieho hárania.

V prípade NEGRAVIDNEJ SUČKY sú to 2-3 mesiace diestru (môže sa objaviť falošná gravidita) + 4-5 mesiacov anestru do ďalšieho hárania.

Ako spoznať plodné dni

Subjektívnych príznakov, podľa ktorých sa pri hľadaní ideálneho dňa môžeme riadiť, je niekoľko. Charakter výtoku, obvyklý počet dní od začiatku hárania alebo dovoľnosť na párenie.

Zmena správania sučky pri háraní spočíva predovšetkým v slobodnosti na párenie. To začína obvykle tretí až štvrtý deň od začiatku hárania.

Keď je suka ochotná prijať psa po krátkom zoznámení znehybnie a čaká na skok psa.

Ďalším spôsobom, ako určiť plodné obdobie, je tzv. test tolerančného reflexu. V plodnom období fenka neodmieta kontakt so psami, chvost stáča na stranu a vulva je nadvihnutá.

Bez záruky sa tiež zisťuje podrbáním feny pri koreni chvosta. Pokiaľ fena chvost zdvihne a vytočí do strany, môžeme tiež usudzovať na pripravenosť na krytie.

Nie je to ale úplne spoľahlivá metóda, niektoré suky toto robia ochotne kedykoľvek po celý rok.

Jedným z príznakov je zmena farby krvi z tmavo červenej na ľahký vodnatý výtok.

Ale ani to nie je stopercentné, pretože existujú fenky, ktoré môžu byť nakryté, hoci je ich krv tmavo červená.

Každá fenka je iná a preto sa nedá všeobecne stanoviť najvhodnejší čas na párenie súk.

Presný deň ovulácie preto nemožno bezpečne určiť iba podľa farby výtoku, opuchu vulvy, správania alebo počtu dní od začiatku hárania.

Progesterón a veterinárne určenie termínu krytia

Progesterón. Hormón, ktorý uplatňuje svoju funkciu v reprodukčnom cykle. Jedná sa o steroidný hormón, ktorý sa tvorí v žltom teliesku vaječníkov u samíc (minimum sa ho tvorí aj u samcov).

Tento hormón obstaráva nástup sekrečnej fázy ruje a podporuje rast sliznice maternice pri ovulácii. Jeho hladina narastá predovšetkým pred, v priebehu a po ovulácii.

Vďaka jeho hodnote, tak môžeme určiť, kedy dochádza k ovulácii - čo je kľúčový moment pre graviditu.

Fenu potrebujeme nakryť presne v termíne, kedy dochádza v tele k ovulácii.

Aby mohol byť tento hormón stanovený, potrebujeme odobrať sučke krv, odber vykoná veterinárny lekár.

Stanoviť presnú dobu ovulácie môže veterinár.

Dobu vhodnú na pripustenie vie určiť veterinárny lekár pomocou cytologického vyšetrenia výteru z vulvy a stanovenia hladiny progesterónu z krvi.

To považujeme za veľmi praktické a oplatí sa tak vážiť aj dlhšiu cestu na veterinu, kde analyzátor majú.

Výsledky z laboratória môžu trvať pár hodín až dní, čo nie je v tomto prípade žiaduce.

Hladina progesterónu stúpa alebo klesá každú minútu až hodinu.

Je teda potrebné stanovovať hladiny pravidelne a pre istotu aj skôr. Lepšie skôr, než neskôr!

Niekedy môže dochádzať k neustálym výkyvom v hodnotách.

Hodnoty progesterónu sa väčšinou v praxi uvádzajú vo viacerých možných jednotkách. Je teda dôležité si vždy hodnoty prepočítať alebo skontrolovať, pretože jednotky majú iné výsledné hodnoty.

Najčastejšie sa používajú jednotky ng/mL (čítaj: „nanogramy“), kedy hodnota ovulácie sa pohybuje okolo 5-6 ng/mL.

U každej sučky môžu byť odlišné hodnoty, je teda potrebné stanovovať hladiny pravidelne a pre istotu aj skôr.

Čísla v tabuľke sú iba orientačné. To bohužiaľ tiež neplatí vždy, u niektorých sučiek je desiaty deň neskoro a u iných je štrnásty deň skoro.

Kedy je vhodné prvé krytie

Viete, kedy je vhodný čas na prvé nakrytie sučky? Veterinári odporúčajú prvé krytie medzi 2. až 4. rokom života. Ideálne medzi druhým až štvrtým háraním.

Nieje vhodné aby bola fenka spárená už počas prvej ruji. Je síce pohlavne dospelá, ale jej teľo sa ešte stále vyvíja (ešte nedosiahla telesnú dospelosť).

Gravidita v tomto veku by nepriaznivo vplývala na vývoj fenky. Fenka ešte potrebuje rásť a zmohutnieť a z toho dôvodu vynakladá všetku energiu na stavbu svojho teľa.

Pokiaľ by ostala kotná na prvom háraní všetku energiu by vynakladala do vývinu šteniat a jej vývin by zaostal.

Prvé krytie pri riadnom chove obmedzené minimálnou vekovou hranicou 18 mesiacov, kedy je možné absolvovať bonitáciu a teda splniť tým všetky podmienky chovnosti.

Ideálny vek je približne 2-3 roky. Maximálny vek na krytie je 8 rokov, kedy už treba rátať s rizikami.

Fyzická zrelosť, teda kompletný vývoj kostí, svalstva a reprodukčného systému, nastupuje zvyčajne po 18.

Prvé háranie je jedným z najdôležitejších míľnikov v živote sučky. Znamená, že dosiahla pohlavnú zrelosť - teda schopnosť ovulácie a potenciálneho oplodnenia.

Fenka môže byť biologicky plodná, ale jej telo ešte nemusí byť dostatočne vyvinuté.

Skoré párenie (pred 1. rokom života) zvyšuje riziko dystokie až o 45 %.

Navyše, fenky, ktoré rodili pred dosiahnutím fyzickej zrelosti, častejšie vykazovali slabý maternicový tonus a nižšiu mieru starostlivosti o šteniatka.

Čo treba pripraviť pred krytím

Plánované krytie so sebou nesie v niektorých prípadoch množstvo prekážok ako pre majiteľov sučky, tak aj pre majiteľov krycieho psa. Všetko je nutné naplánovať tak, aby to po všetkých stránkach vychádzalo.

Sučka musí byť vo výbornej kondícii - zdravá, plná života, nie veľmi tučná, ani chudá a všetky potrebné vakcinácie by mala mať ukončené ešte pred háraním.

Za zamyslenie stojí aj otázka očkovania proti herpes vírusu - poraďte sa so svojim veterinárom.

Skôr ako sa rozhodnete fenku spáriť dôkladne si premyslite či si odchov šteniat môžete dovoliť.

Novorodené šteňa si vyžaduje veľa vašej opatery, vášho osobného času a trpezlivosti.

Tiež si uvedomte to, že psov je v dnešnej dobe nadbytok a predaj šteniat môže byť problémom.

Musíte počítať aj s tým, že na šteňati nezarobíte, ale prerobíte.

Tiež sa môže stať, že sa vám fenka nemusí vedieť sama okotiť a bude potrebovať cisársky rez a pokiaľ ho nebude mať uhynie.

Pri výbere krycieho psa je potrebné posudzovať zdravie, povahu, kondíciu, pôvod a chovateľské podmienky. Pri francúzskom buldočkovi treba osobitne zohľadniť dýchacie cesty, stavbu tela, pohybový aparát, reprodukčné schopnosti a riziko náročného pôrodu.

Výber krycieho psa a organizácia krytia

Krytie schvaľuje poradca chovu, ktorý vám zároveň odporučí, ktorý pes - samec, je práve pre vašu sučku najvhodnejší - či už z hľadiska krvnej línie, alebo exteriérových predností.

Vyberá len psov uchovnených, teda takých, čo majú splnené všetky podmienky uchovnenia, rovnako ako vaša sučka.

Dá vám aj kontakt na majiteľa krycieho psa.

Krycí pes musí byť kvalitný predstaviteľ plemena, sebavedomý, nebojácny, dobre živený, osvalnený a v kondícii.

Poradca vám vystaví "krycí list". Dokument, ktorý obsahuje údaje o vás, vašej sučke, o krycom psovi, jeho majiteľovi a o budúcom vrhu.

Obsahuje aj kolonky pre údaje o už narodených šteniatkach - to znamená, že tento dokument vás bude "chvíľku" sprevádzať.

Krytie sa realizuje buď cestovaním so sučkou za psom, ktoré sa najviac odporúča alebo opačne, krycieho psa si priveziete k sebe domov.

Avšak ak stresujete psa cestovaním a novým prostredím, môže to viesť k tomu, že sučku nebude kryť zo stresu.

Nútiť sučku či psa nasilu ku krytiu je nesprávne!

Čím viac krytí - nenútených a spontánnych, tým väčšia možnosť oplodnenia a počtu šteniatok.

Ako prebieha prirodzené krytie

Pred krytím sa pes so sučkou hrá, čo je považované za predohru.

Pes sa so sučkou musí v kľude spoznať a byť pripravený.

Sučka a pes sa spolu hrajú, behajú, pes sučku olizuje a oňucháva.

Prvé pokusy na naskočenie sú často sučkou odmietnuté.

Sučka si psa tiež chce učuchať a pripraviť sa na samotný akt, niektoré viac laškujú a hrajú sa pre uvoľnenie situácie.

Vhodné je krytie prevádzať na ohraničenom a bezpečnom pozemku kedy nemajú šancu uniknúť.

Poslušnosť je totiž minimálna a pri vyplašení sučky psom, môže táto chcieť uniknúť a chytiť ju môže byť ťažké.

Pri sučkách, ktoré šteňatá ešte nemali je vhodné aby majiteľ mal svojho psa na vodítku a sučke bol umožnený aj útek, aby bol pes priveľmi dravý.

Je dobré všímať si, čo je ešte predohra a čo naťahovanie predohry.

NIKDY neznásilňujte sučku ku krytiu!

Pri samotnom akte by nemala byť nutná pomoc, ale niekedy je dobré sučku pridržať a ukľudniť, povzbudiť, prípadne psa podržať v správnej polohe.

Po spojení psa a suky nastane tzv. zviazanie, môže to trvať aj niekoľko minút.

Toto prechádza plynule k zviazaniu psa a sučky, ktoré môže trvať niekoľko minút od 10 do 30 minút.

Pes a sučka vtedy zostávajú spojení, pes si prehodí nohy tak, že stoja navzájom chrbát k chrbtu a obaja stoja na štyroch.

Majte ich pod dohľadom, zabránte fene ľahnúť si, alebo nadmernému pohybu.

Niektoré feny reagujú podráždene, je potrebné ju upokojiť.

Ak došlo aj k nechcenému krytiu a zvieratá sú takto zviazané, nikdy ich na silu neodtrhujte od seba, mohli by ste ich poraniť.

Vhodné je podržať ich, kým sa prirodzene nerozviažu.

Keď sa pes a sučka rozviažu, je dobré sučke zabrániť vo veľkom poskakovaní, pobehovaní a močení, aby sa semeno držalo v maternici, aspoň 30 minút.

Potom je dobré sučku nechať prespať, hodinu až dve, prípadne sa vydať na cestu domov, aby sa prespala a v kľude si oddýchla.

Umelé oplodnenie a chladené či mrazené spermie

Niektoré pracoviská ponúkajú aj možnosť inseminácie čerstvou spermou, mrazenou alebo chladenou.

Sú plemená psov, ktoré o hárajúcu sa fenu nemajú záujem a preto je potrebné oplodniť ich umelým oplodnením.

Pri francúzskom buldočkovi je vhodné riešiť spôsob oplodnenia s veterinárnym reprodukčným pracoviskom, pretože úspech závisí od presného načasovania ovulácie, kvality spermií a zdravotného stavu sučky.

Gravidita po krytí

Pokiaľ bolo párenie úspešné fenka ostane gravidná - brezivá (nie tehotná).

Gravidita u fenky trvá v priemere 63 dní (plus mínus 5 dní).

Dĺžka gravidity je rôzna, ale pohybuje sa okolo 57 - 70 dní. Najčastejšie je to okolo 62 - 63-tieho dňa.

Graviditu môžeme zistiť už medzi 25 - 30 dňom - sonografickým vyšetrením.

Či je sučka gravidná vám najistejšie povie veterinárne vyšetrenie sonom po 21vom dni gravidity. Určí približný počet plodov.

Na samotnej sučke môžete spozorovať zmeny. Je kľudnejšia, dáva si väčší pozor, zväčšia sa jej struky a tiež je samozrejme trochu objemnejšia, hlavné priberanie na váhe je zrejmé až v druhej polovici gravidity.

Počas gravidity sa z oplodnených vajíčok vyvíjajú plody. Býva ich od jedného do 8 (priemerný počet šteniatok vo vrhu je 8 - 9, samozrejme môže byť aj viac).

Počas prvej polovici gravidity doprajte sučke pohybu koľko chce a na koľko je zvyknutá.

S postupom času a v druhej polovici si už aj sama bude dávať pozor a aj my by sme ju trošku mali kľudniť a obmedzovať.

Hlavne pri naháňaní a vyvádzaní so psími kamarátmi a ak sa venujete aktívne športom, ako mushing a podobne, treba tieto aktivity vynechať.

Sučka počas gravidity potrebuje okrem kvalitnej výživy aj neustály kontakt s majiteľom a jeho povzbudzovanie.

Dochádza k zmenám povahy, hlavne u prvorodičiek môže byť zmena výrazná.

Sučka zostane lenivšia, ospalšia, odmieta pracovať.

Začne sa prejedať - čo je pochopiteľné, očakáva niekoľko potomkov a potrebuje silu nie len pre seba, ale aj živiny pre šteňatá.

Treba však prihliadať na to, že žravosť je jedna vec, ale prísun by stále mal byť primeraný potrebám a sučka by nemala byť prekrmovaná.

Môže dôjsť aj k opaku a to približne v 3-ťom až 4-tom týždni, kedy trpí sučka niekoľkodňovou nežravosťou, až nechutenstvom.

To však tak ako prišlo, samo odznie. Ak by nechutenstvo pretrvávalo viac ako pár dní, je dobré navštíviť veterinára.

Výživa a režim počas gravidity

Do 35 dňa dávajte veľký pozor na vnútorné i vonkajšie vplyvy a tiež na zásahy do organizmu matky.

Počas tohoto obdobia v žiadnom prípade neodčervujeme, neočkujeme, neodblšujeme a nemeníme kŕmenie.

Fenka je totiž veľmi citlivá a všetko má vpliv na vývin šteniat.

V žiadnom prípade nemeníme denný režim fenky, kŕmenie, pelech a ani naše správanie voči nej, či ostatným členom rodiny.

Jednoducho dodržujeme bežný denný režim, nič nemeníme, ako by sa nič nedialo.

Akákoľvek zmena by mohla narušiť zdravý vívin šteniatka.

Môže byť poškodený niektorý z orgánov šteňaťa, alebo môže maternica pohltiť plod.

Po 35 dni už riziko nieje také veľké.

Po 35 dni je fenka náročnejšia na množstvo a kvalitu prijímanej potravy.

V tomto čase začneme fenku kŕmiť malými dávkami a častejšie 4 - 5 x denne.

Kŕmnu dávku zvyšujeme približne podľa počtu šteniat o 0,5 - 1,5 % denne.

Kŕmime už koncentrovanejšou potravou, najlepšie granulami pre gravidné a laktujúce fenky.

Suka by mala dosiahnúť hmotnostný prírastok 0,5 % denne.

V druhej polovici sučke doprajeme pohyb len krátkymi a častými prechádzkami, sledujeme, či sa riadne a pravidelne vyprázdňuje - znak správneho metabolizmu, zabezpečíme najkvalitnejšiu stravu, akú môžeme poskytnúť, dostatok vody a priestor na odpočinok.

Sučka potrebuje pohyb, tak ako ona uzná za vhodné, ale netreba ju zase ani zatvárať, ale ani dovoliť jej lietať.

Potrebuje riadny pôrodný box, prístup dostatočného slnečného žiarenia a vetrania, dostatočnú hygienu.

Príprava na pôrod

Fenka si miesto na okotenie vyberá sama, zväčša je to miesto tiché, tmavé a pre ňu útulné.

Usilujte sa o to, aby si vybrala miesto ľahko čistiteľné.

Nesnažme sa fenku nasilu preorientovať na iné miesto, ako to, ktoré si vyberie.

Už samotný pôrod je pre ňu dosť stresujúci a ak ju budeme držať niekde násilím ešte to zhoršíme.

Sučka môže začať hrabať noru pre svoje potomstvo.

Na miestach, kde sa vám to nemusí páčiť. Či už pod terasou a odhrabe základy domu alebo niekde v záhrade, na chránenom mieste, ktoré ona uzná za vhodné.

Treba jej zamedziť prístup na toto miesto hlavne pred termínom pôrodu už len preto, pretože prenášať šteniatka z nory na vhodnejšie miesto by bolo stresujúce pre sučku.

Asi 14 dní pred pôrodom sa sučke zväčšia aj mliečne žľazy a môže sa stať, že pri slabom zatlačení z nich bude tiecť mlieko.

Väčšina feniek neprijíma potravu asi 24 hodín pred pôrodom.

Tipickým príznakom je aj pokles telesnej teploty z 38,5°C na 38,0°C - 37,5°C, prepadnuté brušné steny nad slabinou, vulva je zdurená, zduruje sa mliečna žľaza.

Posledným príznakom prípravy na pôrod sú prvé bolesti, časté močenie, fenka často líha a stáva, zrýchlene dýcha, občas hrabe.

Priebeh pôrodu a skúsenosti s cisárskym rezom

Väčšina súk sa vie okotiť aj sama a nepotrebujú našu pomoc, no je bezpečnejšie, keď sme na blízku aby sme v prípade potreby mohli pomôcť.

Krčok maternice sa pomaly uvolňuje a otvára.

Prvá fáza začína vzťahom maternice a tlakom brušného lysu.

Plodový vak sa vytláča do krčka maternice, otvára ho a vytvára široký pôrodný kanál.

Plodové obaly uvolňujú pôrodné cesty. Každé šteňa má vlastný obal.

Pri francúzskom buldočkovi treba počítať s tým, že pôrod nemusí prebehnúť bez pomoci. Krátka lebka šteniat, širšia hlava, telesná stavba a individuálne pomery v pôrodných cestách môžu zvýšiť riziko dystokie.

Tiež sa môže stať, že sa vám fenka nemusí vedieť sama okotiť a bude potrebovať cisársky rez a pokiaľ ho nebude mať uhynie.

Preto je potrebné mať vopred pripravený kontakt na veterinárne pracovisko, ktoré poskytuje urgentnú pôrodnícku starostlivosť, a nečakať na kritický stav.

Ak sa objaví výrazná slabosť, kolaps, silné alebo nezvyčajné krvácanie, zelený výtok bez narodenia šteňaťa, dlhé bolestivé tlačenie bez výsledku alebo dlhá prestávka medzi šteňatami, je potrebné bezodkladne kontaktovať veterinára.

Pri francúzskom buldočkovi je bezpečnejšie plánovať pôrod pod dohľadom veterinára a mať pripravený scenár pre prípad cisárskeho rezu.

Falošná gravidita po háraní

Aj neoplodnená fenka sa môže správať ako brezivá.

Niektoré fenky trpí na falošnú graviditu, so všetkými príznakmi normálne gravidity.

Fenka môže mať majetnícky vzťah k rôznym predmetom, najmä svojím hračkám. Môže sa k ním správať ako k svojím šteniatkam.

Pripravuje im miesto, nosí ich do svojho brlôžka, búdy, umýva ich a pod.

Fene sa môže nápadne zväčšiť mliečna žľaza, dokonca sa jej môže tvoriť mlieko.

Sučka si znáša do pelechu hračky, pokňourává, o hračky stará a prenáša ich ako šteňatá, na záhrade alebo aj v dome sa pokúša si hrabať jamu k pôrodu.

Niektoré len kňučí, iné aj vyjú celú noc, niektoré sú neznesiteľne dotieravé, iné agresívne, ďalšie uzavreté.

Nalievajú sa im mliečnej žľazy mliekom, niektoré suky ho dokonca odsávajú a to je stimuluje k ďalšej produkciu mlieka.

Pri týchto problémoch sa poraďte s veterinárnym lekárom, existujú prášky, ktoré môžu ťažkosti odstrániť.

Hygiena počas hárania

Veľmi dôležité je udržiavať správnu hygienu sučky pri háraní.

Ona sama sa síce obvykle veľmi starostlivo čistí, ale aj tak je vhodné raz denne okolie pohlavných ciest vysprchovať.

Na udržanie čistého prostredia a domácnosti môže sučka nosiť tzv. háracie nohavičky.

Háracie nohavičky sú v podstate plienka, ktorú môžete fenke dať v dobe hárania.

Vhodné sú v prípade, že fenka v dobe proestrusu silno krváca a hoci je čistotná, nedá sa zabrániť červeným škvrnám na koberci.

Háracie nohavičky: Chránia domov pred znečistením a fenku pred podráždením. Dbajte, aby fenke dobre sedeli a boli pravidelne menené.

Na čistenie možno použiť jemné neparfumované vlhčené obrúsky pre psy, prípadne čistú bavlnenú handričku s vodou.

Ak je kúpanie nutné, použite jemný psí šampón.

Háracie nohavičky však rozhodne neslúžia ako obrana proti nechcenému nakrytia.

Háracie plienky nie sú pás cudnosti! Háracie nohavičky gravidite nezabránia.

Ako zabrániť nechcenému krytiu

Pamätajte, že je veľmi dôležité strážiť fenu pred nechceným nakrytím.

Ak máte podozrenie, že u fenky prebieha háranie - no chýbajú typické príznaky - navštívte veterinára.

Pokiaľ si neželáte, aby sa vaša fenka spárila so psom a ostala kotná, zabráňte jej prístup ku psovy.

Ak bývate v byte a fenku chodíte venčiť von nepúšťajte ju z vodítka a ani z dohľadu.

Fenky sa v obdobý honcovania radi túlajú.

Ak bývate v rodinnom dome zabránte fenke úteku a cudzím psom vstupu do dvora.

Fenky sú v tomto období pre iné psy veľmi príťažlivé a deravý plot, či nízky plot nieje pre psa nijakou prekážkou.

Niektoré psy sa aj podhrabú aj prelezú plot, len aby sa dostali k fene.

Pokiaľ chcete zabrániť spáreniu zaplátajte diery na plote, alebo umiestnite fenku zhruba na tri týždne do koterca.

Počas venčenia sučku nikdy nepúšťajte na voľno.

Choďte na prechádzku v dobe, kedy je vonku čo najmenej psov a vyhnite sa parkom a miestam, o ktorých viete, že tam voľne behajú psi.

Počas prechádzky fenku rozptyľujte hrami a rôznymi aktivitami.

Uistite sa, že psi z okolia nemôžu vniknúť na Váš pozemok.

Majte dvere do domu alebo na záhradku bezpečne zatvorené.

Na odpudenie nechcených nápadníkov je možné použiť na okolie chvosta a srsti pod jeho koreňom špeciálny sprej, ktorý prebije pach hárajúcej sučky.

Odpudzovače spreja proti dotieravým psím nápadníkom sa nám nijako neosvedčili.

Niektoré fungovali iba veľmi krátkodobo, iné vôbec a fena po nich páchla ako tchor na dvorení v Rusku.

Akonáhle totiž k spáreniu dôjde, môžete už len prihliadať.

Psa a sučku od seba v tej chvíli bez ohrozenia ich zdravia neoddelíte.

Ak sú zvieratá spojené, nikdy ich od seba neodtrhávajte násilím.

Správanie sučky počas hárania

Počas ruje fenka výrazne mení svoje správanie.

Každej fenke sa počas ruji zmení správanie.

V čase hárania môže byť fena neposlušná, môže aj utekať.

Často ignoruje príkazy, pokúša sa utiecť alebo si sama „hľadá partnera“.

Niektoré sučky oveľa viac jedia, do niektorých má majiteľ naopak problém aspoň trochu krmiva dostať.

Môže sa zmeniť aj správanie k ostatným zvieracím členom domácnosti.

Tiché miesto: Fenka môže v tomto období vyhľadávať pokoj.

Viac pozornosti: Iné fenky budú naopak prítulné.

Znížený apetít: Nič nezvyčajné.

Háranie je pre fenku fyzicky aj psychicky náročné obdobie. Ako majiteľ zohrávate kľúčovú rolu - práve vaša starostlivosť a prístup ovplyvňujú, ako komfortne toto obdobie zvládne.

Kastrácia a sterilizácia

Ak nechcete, aby vaša fenka prechádzala pravidelným háraním, prípadne neplánujete chov, jednou z možností je kastrácia.

Na rozdiel od sterilizácie, kedy fenka síce nemôže otehotnieť, ale hormonálne zmeny v tele stále prebiehajú, kastrácia bráni háraniu úplne.

Sterilizácia je menej častý zákrok, pri ktorom sa podviažu vajíčkovody. Sučka síce nemôže otehotnieť, no hormonálne cykly aj háranie pretrvávajú.

Obe metódy vedú k úplnému zastaveniu produkcie pohlavných hormónov.

Táto lekársky zákrok má určité pozitíva: fenka sa ukľudní, nekrváca a výrazne sa zníži riziko rakoviny, ako je napr. rakovina delohy.

Včasnou kastráciou môžete eliminovať riziko nádorov mliečnej žľazy, ktoré sú u sučiek s falošnými gravidity relatívne časté.

Zákrok ako prevencia vzniku nádorových ochorení mliečnej žľazy podľa štatistík veterinárov (jedná sa samozrejme o kastrácii úplnú s vybratím vaječníkov, nielen maternice) z Veterinárnej fakulty v Brne: kastrácia vykonaná pred prvým háraním zníži riziko výskytu nádorov mliečnej žľazy až na 0,05%, medzi prvým a druhým háraním na 8%, po treťom hárania na 26% a neskôr už riziko nádorov na mliečnej žľaze neovplyvní vôbec.

Kastrácia má ale aj negatívnu stránku: kastrované fenky často trpia obezitou a s pribúdajúcim vekom sa u nich zvyšuje riziko močovej inkontinencie.

Nevýhodou kastrácia u niektorých súk (najmä veľkých plemien) je možnosť neskoršieho samovoľného úniku moču v dôsledku anatomických zmien pomerov v malej panvici alebo hormonálnych zmien, ktorý je potom potrebné tlmiť doživotným podávaním lieku.

Problémy s inkontinenciou (pomočovaním) má po kastrácii 5 - 10% kastrovaných súk, (tu sa jednotliví autori v uvádzaní% od seba líšia).

U plemien kokeršpaniel a írsky seter sa po kastrácii zmení štruktúra srsti. Srsť sa viac zacucháva, vyžaduje preto lepšiu starostlivosť.

Kastrácia sa tiež neodporúča u dominantných súk, pretože po kastrácii bolo pozorované zhoršenie ich dominantného správania voči ostatným zvieratám.

Dnes je už prekonaný názor, že by sučka mala mať zo zdravotných dôvodov aspoň raz za život šteňatá.

Pokiaľ na fenke nechcete správať, je možné uvažovať aj kastráciu.

O vhodnom čase kastrácie a o pomere prínosov a rizík sa treba rozhodnúť individuálne s veterinárnym lekárom.

Kedy vyhľadať veterinára

Nepravidelné cykly alebo zmeny v priebehu hárania môžu signalizovať zdravotný problém - napríklad cystické ochorenie vaječníkov alebo pyometru (infekciu maternice).

Závažná infekcia maternice, ktorá postihuje najmä staršie a nekastrované fenky. Môže vzniknúť niekoľko týždňov po háraní. Prejavuje sa výtokom, horúčkou, letargiou a v pokročilých štádiách aj zvracaním.

Môžu spôsobiť nepravidelnosti cyklu, dlhodobé háranie alebo hormonálne výkyvy.

Ak sa obdobie hárania u dospelej fenky neobjaví, na vine môže byť porucha funkcie vaječníkov alebo iné ochorenie, ako je hypertyreóza (zvýšená funkcia štítnej žľazy) alebo hyperfunkcia nadobličiek.

To isté platí, ak háranie feny trvá príliš dlho, tz. krvavý výtok alebo pripravenosť k páreniu trvá dlhšie ako tri týždne, alebo je naopak krátka, tz. ak proestrus a estrus spolu trvajú menej ako desať dní.

Vedeli ste, že... skryté háranie môže byť spôsobené hormonálnymi poruchami, ako je hypotyreóza?

Táto porucha štítnej žľazy môže viesť k nepravidelným alebo chýbajúcim cyklom u feniek.

Ak máte akékoľvek pochybnosti - konajte radšej hneď, aj keď sa vám "len niečo nezdá" než neskoro.

Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom.

V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa (náhle zvracanie, hnačka, apatia, keď psík zje niečo, čo by nemal, a pod.), alebo špecifických otázok ohľadne starostlivosti a výcviku mimo oblasti výživy a našich produktov, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka (váš veterinár, tréner psov, chovateľ konkrétneho plemena a pod.).

tags: #haranie #krytie #francuzsky #buldocek #porod #skusenosti