Platenie výživného a styk rodiča s dieťaťom sú dve samostatné právne roviny. Skutočnosť, že otec výživné riadne platí, sama osebe nezaručuje, že dieťa bude chcieť k otcovi chodiť, zároveň však odmietanie styku automaticky neznamená, že otec môže prestať platiť.
Právo na styk s rodičom je rovnako dôležité a je implicitnou súčasťou rodinného života, chráneného právnymi predpismi. Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa, najmä maloletého, je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu.
Výživné a styk s dieťaťom sú oddelené povinnosti
Otec dieťaťa má voči svojmu dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Podľa zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v Zákone o rodine. Podľa tohto zákona majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Výživné je nárokom dieťaťa a nie rodiča. Keď súd určí výšku výživného, neurčuje sumu, ktorú má otec zaplatiť matke za jej „služby“. Určuje sumu, ktorú dieťa potrebuje na stravu, bývanie, ošatenie, vzdelanie a rozvoj svojich záujmov.
Právo na styk s dieťaťom a vyživovacia povinnosť sú dve samostatné právne roviny. Bránenie v styku sa rieši návrhom na výkon rozhodnutia o styku, nie neplatením výživného. Neplatenie by v tomto prípade uškodilo len dieťaťu a rodičovi spôsobilo vážne právne problémy.
Skutočnosť, že dieťa je na prázdninách u jedného rodiča, by nemala mať vplyv na platenie výživného a jeho výšku, pretože nejde o zmenu pomerov u rodičov, ktorá by mala trvalý charakter.
Samotný pobyt dieťaťa u otca počas prázdnin vyživovaciu povinnosť automaticky neprerušuje. Povinný rodič musí platiť v určenej výške a presne k dátumu uvedenému v rozhodnutí.
Čo znamená odmietanie otca dieťaťom
Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi. Vyplýva to z § 24 ods. 4 Zákona o rodine.
Odvolací súd pripomína, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri určovaní najvhodnejšieho usporiadania vzťahov.
Ak dieťa odmieta kontakt s otcom, súd skúma dôvody odmietania, úmysel a schopnosť rodičov spolupracovať. V prípade potreby sa posudzuje aj pripravenosť dieťaťa na stretávanie a psychická pripravenosť matky na styk dieťaťa s otcom.
Nie je prípustné, aby dieťa bolo v konaní jednostranne viazané iba na názor dieťaťa bez zohľadnenia všetkých zistených skutočností.
V praxi sa stávajú prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce. Takéto odmietanie môže mať rôzne príčiny. Môže súvisieť so strachom, predchádzajúcou negatívnou skúsenosťou, dlhším prerušením kontaktu, konfliktom medzi rodičmi, ovplyvňovaním dieťaťa alebo s prirodzenou vývinovou reakciou dieťaťa.
Pri posudzovaní odmietania kontaktu súd nesmie automaticky predpokladať, že dieťa je manipulované jedným z rodičov, ani automaticky vychádzať z toho, že jeho odmietanie je úplne slobodné a nezávislé.
Vplyv druhého rodiča na kontakt dieťaťa s otcom
Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, má povinnosť vytvárať podmienky na riadny výkon styku s druhým rodičom.
Ak ide o nové rozhodnutie dieťaťa odmietnuť styk s otcom, máte povinnosť na dieťa pôsobiť, aby mal otec styk zachovaný v zmysle rozhodnutia, v opačnom prípade sa vystavujete riziku pokút, resp. núteného výkonu rozhodnutia.
To však neznamená, že rodič má dieťa fyzicky nútiť alebo používať násilie. Úlohou rodiča je dieťa na kontakt primerane pripravovať, hovoriť o druhom rodičovi bez znevažovania, odovzdať dieťa v určenom čase a aktívne podporovať zachovanie vzťahu.
Ak sa dcéra sťažuje, že mama a babka povedali, aby od otca nič nebrala, je to ďalší znak manipulácie.
Rodičovská zodpovednosť a právo na styk nie sú len súdne nároky, ale aj zodpovednostný záväzok voči dieťaťu. Z pohľadu ľudských práv a najlepšieho záujmu dieťaťa je dôležité, aby sa v každej situácii hľadala rovnováha medzi právami rodičov a potrebami dieťaťa.
Keď dieťa otca odmieta bez zjavného dôvodu
Ak dieťa odmieta otca navštevovať, treba najskôr zistiť, čo je skutočnou príčinou. Nestačí iba konštatovať, že dieťa „nechce ísť“.
- súd skúma, či dieťa odmieta kontakt dlhodobo alebo iba v konkrétnom období;
- posudzuje, či dieťa svoje odmietanie odôvodňuje vlastnými skúsenosťami;
- zisťuje, či na dieťa nepôsobí druhý rodič alebo ďalší členovia rodiny;
- zohľadňuje vek, rozumovú vyspelosť a schopnosť dieťaťa vytvoriť si vlastný názor;
- posudzuje kvalitu vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi;
- skúma, či je otec schopný rešpektovať potreby, hranice a tempo dieťaťa;
- vyhodnocuje, či je odmietanie dôsledkom ohrozenia dieťaťa alebo konfliktu medzi dospelými.
V prípade potreby sa využívajú správy z poradenských služieb alebo posudky znalcov. Cieľom je zabezpečiť, aby malo dieťa čo najlepší možný rozvoj a stabilné prostredie aj po rozvode či po rozdelení starostlivosti.
Ak dieťa vyslovene nechce k otcovi ísť, takéto správanie môže predstavovať ospravedlniteľný dôvod. Súd môže v takom prípade nariadiť psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa.
Čo môže urobiť otec
Otec by mal postupovať pokojne, systematicky a bez nátlaku. Dôležité je preukázať, že sa nesnaží dieťa „získať“ proti matke, ale podporuje bezpečný a stabilný kontakt.
1. Dokumentovať všetky pokusy o kontakt
Zhromažďujte dôkazy o svojej pravidelnej starostlivosti a kontakte s dieťaťom, vrátane výživného, komunikácie a spoločných aktivít.
Dokumentujte všetky pokusy o dohodu a akékoľvek porušenia zo strany druhého rodiča.
- dátum a čas plánovaného styku;
- miesto odovzdania dieťaťa;
- správy a e-maily medzi rodičmi;
- informácie o tom, kto styk zrušil alebo neumožnil;
- stručný a vecný opis priebehu odovzdávania;
- prípadné svedectvá osôb, ktoré boli pri udalosti;
- doklady o cestovných nákladoch a pripravenom programe pre dieťa.
Komunikácia by mala byť vecná, slušná a bez urážok. Správy, v ktorých rodič vyhráža, obviňuje alebo znevažuje druhého rodiča, môžu neskôr zhoršiť jeho postavenie v konaní.
2. Navrhnúť postupné obnovovanie kontaktu
V prípadoch, kde dieťa odmieta kontakt s otcom, súd uprednostňuje riešenie zamerané na udržanie vzťahu a na postupné budovanie dôvery a stability.
Ak bol kontakt dlhší čas prerušený, nemusí byť vhodné začať okamžite celými víkendmi alebo dlhými pobytmi. Možným riešením sú kratšie stretnutia, neutrálne miesto, prítomnosť odbornej osoby alebo postupné predlžovanie času stráveného s otcom.
Konkrétny režim musí zodpovedať veku dieťaťa, jeho potrebám, doterajšiemu vzťahu s otcom a dôvodom, pre ktoré kontakt odmieta.
3. Vyhnúť sa nátlaku a vypytovaniu
Otec by nemal dieťa nútiť, aby si vyberalo medzi rodičmi, ani ho vypočúvať o súkromí matky. Dieťa by nemalo byť poslom, svedkom alebo nástrojom v konflikte rodičov.
Rodič by mal dieťa ubezpečiť, že ho môže mať rado bez toho, aby tým zradilo druhého rodiča.
4. Využiť mediáciu alebo odborné poradenstvo
V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou.
Odporúča sa využiť mediáciu alebo rodinnú poradňu, ktorá môže pomôcť zlepšiť komunikáciu a pripraviť dieťa na stret s otcom.
Ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane.
Čo môže urobiť matka alebo iný rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti
Rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nie však v podstatných.
Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi.
Rodič, ktorý sa stará o dieťa, by mal:
- informovať dieťa primerane jeho veku o plánovanom kontakte;
- nevyjadrovať sa o otcovi ponižujúco alebo nepriateľsky;
- nepoužívať výživné ako argument proti otcovi;
- nežiadať dieťa, aby si medzi rodičmi vybralo;
- nebrániť telefonickému ani osobnému kontaktu bez vážneho dôvodu;
- oznámiť otcovi objektívne prekážky a navrhnúť náhradný termín;
- dodržiavať právoplatné súdne rozhodnutie.
Ak matka nepripravuje a neodovzdáva dcéru podľa rozhodnutia súdu, môže ísť o marenie výkonu súdneho rozhodnutia a je potrebné to nahlasovať na polícii.
Výkon rozhodnutia o styku
Ak matka alebo druhý rodič odmieta umožniť styk, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia podľa relevantných ustanovení Civilného mimosporového poriadku.
Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, súd by zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či na to existuje ospravedlniteľný dôvod.
Súd môže uložiť pokutu až do 1 000 eur a môže pristúpiť k ďalším donucovacím opatreniam, ak bude preukázané, že bol porušený súdny príkaz.
V prípadoch dlhodobého odmietania styku môže súd zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, čo predstavuje zásah do aktuálneho usporiadania vzťahov s dieťaťom, avšak vždy iba v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa.
Pri posudzovaní, či je zmena starostlivosti správna, súd zvažuje vek dieťaťa, jeho potreby a vzťah s oboma rodičmi, pričom berie do úvahy aj možné dopady na emócie a vývin dieťaťa.
Kedy podať návrh na zmenu úpravy styku
Ak sa situácia dlhodobo nemení a matka naďalej marí styk otca s dieťaťom, je potrebné podať návrh na súd na zmenu úpravy styku s dieťaťom.
Ak ide o staršie rozhodnutie a došlo k zmene pomerov, možno podať nový návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že došlo k zmene pomerov a dieťa sa s otcom nechce stretávať.
V návrhu bude potrebné popísať aktuálnu situáciu ako aj navrhovaný styk. Možno navrhnúť aj zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.
V návrhu je vhodné presne uviesť:
- dni a hodiny styku;
- miesto odovzdávania a preberania dieťaťa;
- osobu, ktorá má dieťa odovzdať;
- pravidlá telefonického alebo online kontaktu;
- úpravu prázdnin a sviatkov;
- náhradné termíny pri objektívnej prekážke;
- spôsob riešenia cestovných nákladov;
- prípadnú potrebu asistovaného alebo postupného styku.
Podnet na ÚPSVaR a oznámenie neodovzdania dieťaťa
Z dôvodu domnienky o zanedbávaní starostlivosti o dieťa je vhodné podať podnet na ÚPSVaR na prešetrenie.
Hlásenie na ÚPSVaR nie je trestné, ak je podané v dobrej viere s cieľom ochrany dieťaťa.
Podnet by mal obsahovať konkrétne skutočnosti, dátumy a okolnosti, nie iba všeobecné tvrdenia o tom, že druhý rodič je zlý alebo nezodpovedný.
Ak matka dieťa neodovzdá napriek právoplatnému rozhodnutiu, otec môže situáciu oznámiť polícii a zároveň podať návrh na výkon rozhodnutia. Každé oznámenie je vhodné formulovať vecne a uviesť, aké rozhodnutie bolo porušené, kedy k tomu došlo a aké dôkazy existujú.
Úloha súdu pri odmietaní styku
Súdne rozhodnutia musia reflektovať, že aj keď jeden rodič nemusí mať vyhovujúcu situáciu, dieťa potrebuje stabilný vzťah s oboma rodičmi a primeranú psychickú prípravu na stret s otcom.
Súd môže zisťovať názor dieťaťa, vyžiadať si správy ÚPSVaR, poradenských zariadení alebo psychológov a podľa okolností ustanoviť znalca.
Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
- úroveň starostlivosti každého rodiča;
- bezpečnosť a stabilita prostredia;
- citové väzby dieťaťa;
- vek a zdravotný stav dieťaťa;
- názor dieťaťa a jeho schopnosť vytvoriť si ho samostatne;
- schopnosť rodičov spolupracovať;
- ochota rodičov podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom;
- riziko psychického alebo fyzického ohrozenia;
- doterajší priebeh styku a dôvody jeho zlyhania.
Ak existuje riziko psychického týrania alebo zneužívania dieťaťa zo strany otca, súd vždy posudzuje riziká a v prípade potreby môže zvoliť obmedzenie alebo zákaz styku, najmä ak to slúži na ochranu duševného a fyzického zdravia dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a lepšie tak budú zaistené potreby dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť by mala byť súdom nariadená len v prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd posudzuje vzdialenosť bytov oboch rodičov, ich spoluprácu a ďalšie faktory.
Striedavá starostlivosť je častejším trendom a vyžaduje súčinnú súhru oboch strán a vhodné logistické podmienky.
Plnoleté dieťa, ktoré otca odmieta
Pri plnoletom dieťati je situácia odlišná. Rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu sa vykonávajú do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť však nie je vekovo obmedzená. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Dosiahnutie 18. roka života automaticky nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti. Plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, ak bolo výživné určené už pred nadobudnutím plnoletosti.
Pri plnoletom dieťati však výživné patrí priamo jemu, nie jeho matke. Po plnoletosti sa má platiť priamo dieťaťu, aj keď starší rozsudok ešte uvádza platbu „k rukám matky“.
Rodič, ktorý výživné platí, môže od plnoletého dieťaťa požadovať potvrdenie o návšteve školy, aby si overil, že dieťa je stále nezaopatrené. Nie je povinný zisťovať tieto informácie cez Edupage alebo kontaktovaním školy, keďže potvrdenie o návšteve školy je štandardný doklad, ktorý sa v týchto prípadoch predkladá.
Ak plnoletý syn alebo dcéra študuje dennou formou a popritom brigáduje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej až do času, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť.
Samotná skutočnosť, že dieťa už je schopné nejakej zárobkovej činnosti, nestačí. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa je schopné vykonávať hocijakú prácu.
Rozhodujúce je, či príjem dieťaťa postačuje na samostatné a trvalé pokrytie jeho životných nákladov.
Plnoletý syn, ktorý neštuduje alebo štúdium opakovane prerušuje
Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Nie je vekovo obmedzená.
Ak plnoletý syn opakovane prerušuje alebo nedokončuje štúdium, súd skúma, či ide o objektívne dôvody, alebo či sa dieťa štúdiu vyhýba a bez vážneho dôvodu odmieta pracovať.
Ak syn ukončil štúdium, je evidovaný na úrade práce a vykonáva absolventskú prax, neznamená to automaticky, že výživné už určite zaniklo, ale rozhodujúce je, či je už objektívne schopný sám sa živiť.
Samotná absolventská prax je skôr prechodný nástroj na získanie praxe a úrad pri nej poskytuje len príspevok, takže sama osebe ešte nemusí znamenať definitívnu ekonomickú samostatnosť.
Sám rodič nemôže prestať platiť výživné, ak mu táto povinnosť bola stanovená rozsudkom súdu.
Ak dieťa prerušilo štúdium, je schopné sa zamestnať a živiť sa samo, rodič môže požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Bez rozhodnutia súdu je povinný platiť výživné podľa platného rozsudku.
Na Vašom mieste by som podal žiadosť o zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko Váš syn je plnoletý a nič mu nebráni v tom, aby sa sám živil.
Ako postupovať pri návrhu na zrušenie alebo zníženie výživného
Ak rodič preukáže, že plnoleté dieťa je schopné samostatne si zabezpečiť všetky svoje potreby, môže podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
V návrhu treba uviesť najmä:
- aktuálny vek dieťaťa;
- či dieťa študuje a v akej forme;
- či štúdium prerušilo alebo opakovane nedokončilo;
- či je evidované na úrade práce;
- či pracuje, podniká alebo vykonáva brigády;
- aké informácie sa podarilo získať o jeho príjme;
- či existujú zdravotné alebo iné objektívne dôvody brániace práci;
- odkedy rodič žiada zrušenie alebo zníženie výživného.
Kým súd nerozhodne inak, platí pôvodne určená výška výživného.
Ak rodič nemá možnosť zaplatiť celú sumu, odporúča sa zaplatiť aspoň toľko, koľko môže, a k platbe pripojiť poznámku, že ide o čiastočné plnenie z dôvodu zlej finančnej situácie.
Ak by rodič prestal platiť bez rozhodnutia súdu, vystavuje sa riziku exekúcie alebo trestného stíhania pre zanedbanie povinnej výživy.
Má otec právo na informácie o plnoletom synovi?
Po nadobudnutí plnoletosti už rodič nie je zákonným zástupcom dieťaťa. Plnoletý syn môže zakázať škole poskytovať informácie o svojich študijných výsledkoch.
To však neznamená, že rodič nemôže od plnoletého dieťaťa požadovať informácie potrebné na posúdenie trvania vyživovacej povinnosti.
Otec má právo požiadať syna o potvrdenie o návšteve školy a o informácie týkajúce sa jeho schopnosti samostatne sa živiť. Ak syn odmieta komunikovať, otec môže tieto skutočnosti uviesť v návrhu na zrušenie alebo zníženie výživného a navrhnúť, aby ich zistil súd.
Samotné odmietanie kontaktu s otcom však automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti.
Čo ak plnoleté dieťa otca nechce vidieť ani sa nedostaví na súd
Plnoleté dieťa môže odmietať osobný kontakt s otcom a nemusí sa s ním stretávať. Takéto rozhodnutie však treba odlišovať od otázky, či je dieťa schopné samostatne sa živiť.
Ak je konanie o výživnom vedené voči plnoletému dieťaťu, dieťa je účastníkom konania. Jeho osobná neúčasť na pojednávaní nemusí automaticky brániť súdu v rozhodnutí, najmä ak bolo riadne predvolané.
Súd môže vychádzať z listinných dôkazov, vyžiadať si potrebné informácie a posúdiť, či boli splnené podmienky na trvanie, zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného.
Výživné pri plnoletom dieťati a osoba, ktorej sa platí
Pri plnoletom synovi je podstatné, že výživné patrí priamo jemu, nie jeho matke.
Právne bezpečnejšie je posielať celé výživné priamo synovi na účet a do poznámky uvádzať napríklad „výživné pre syna za mesiac…“.
Ak syn účet nemá, rodičia sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe vyplácania.
Matka sama už nemôže vo vlastnom mene žiadať zvýšenie výživného na plnoletého syna, keďže už nie je jeho zákonným zástupcom. Návrh musí podať syn sám, prípadne matka len na základe jeho písomného splnomocnenia.
Výživné pri plnoletom dieťati, ktoré pracuje
To, že dieťa pracuje na dohodu alebo na čiastočný úväzok, ešte automaticky neznamená, že je schopné sa samo živiť.
Súd pri rozhodovaní o zániku vyživovacej povinnosti skúma, či je dieťa schopné zabezpečiť si primeranú životnú úroveň vlastnou prácou alebo inými príjmami.
Ak pracuje len na dohodu a jej príjem nestačí na pokrytie základných potrieb, vyživovacia povinnosť môže trvať aj naďalej.
Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore.
Výživné sa nesmie svojvoľne znížiť ani zastaviť
Ak bolo výživné určené súdom, rodič ho nemôže jednostranne znížiť alebo prestať platiť iba preto, že dieťa ho odmieta navštevovať, nereaguje na telefonáty alebo odmieta osobný kontakt.
Do rozhodnutia súdu je povinný platiť výživné v určenej výške, pretože súdne rozhodnutie je vykonateľné, kým nie je zmenené.
Ak rodič platí iba časť výživného, vzniká nedoplatok vo výške rozdielu medzi určenou sumou a skutočne zaplatenou sumou.
Ak nebudete platiť vôbec, hrozí Vám opätovné trestné stíhanie. Ak však preukážete, že ste sa snažili platiť aspoň niečo a aktívne riešite svoju situáciu, súd aj orgány činné v trestnom konaní to zohľadnia.
Následky neplatenia výživného
Slovenský právny poriadok chráni nárok dieťaťa na výživné veľmi prísne.
Ak si povinný rodič neplní svoju povinnosť, zákon ponúka niekoľko riešení:
- Exekučné konanie: Exekútor môže siahnuť nielen na mzdu či účet neplatiča, ale pri dlhu na výživnom má aj špecifickú právomoc zadržať vodičský preukaz.
- Náhradné výživné: Ak je exekúcia neúspešná, štát môže dieťaťu vyplácať náhradné výživné prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát následne tento dlh vymáha od neplatiča priamo.
- Trestnoprávna rovina: Zanedbanie povinnej výživy je trestným činom. Trestný zákon uvádza, že trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Ak rodič na deti neplatí výživné, situácia rodiny môže rýchlo nabrať dramatické rozmery.
Praktický postup otca krok za krokom
- Pokračujte v platení výživného. Nezastavujte platby a neznižujte ich svojvoľne.
- Dokumentujte odmietanie kontaktu. Uchovávajte správy, záznamy o neuskutočnených stretnutiach a komunikáciu s druhým rodičom.
- Komunikujte písomne a vecne. Navrhujte konkrétne termíny a riešenia bez obviňovania.
- Požiadajte o odbornú pomoc. Vhodná môže byť mediácia, psychologické poradenstvo alebo rodinná poradňa.
- Podajte návrh na výkon rozhodnutia. Tento postup prichádza do úvahy pri porušovaní právoplatného rozhodnutia o styku.
- Podajte návrh na zmenu úpravy styku. Ak existujú nové okolnosti alebo doterajší režim nefunguje.
- Pri plnoletom dieťati zvážte návrh na zrušenie alebo zníženie výživného. Treba preukázať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť.
- Priložte všetky dostupné dôkazy. Najmä doklady o platbách, komunikáciu, potvrdenia o štúdiu, informácie o práci a doklady o vlastnej finančnej situácii.
Najčastejšie otázky
Môže otec prestať platiť výživné, keď dieťa nechce chodiť na návštevy?
Nie. Vyživovacia povinnosť a styk s dieťaťom sú oddelené právne otázky. Otec musí pokračovať v platení podľa právoplatného rozhodnutia.
Môže matka brániť styku iba s odôvodnením, že dieťa nechce ísť?
Samotné tvrdenie, že dieťa nechce ísť, nemusí byť postačujúce. Súd skúma skutočné príčiny odmietania a to, či rodič vytvára podmienky na realizáciu styku.
Je odmietanie dieťaťa vždy dôkazom manipulácie?
Nie. Odmietanie môže mať viacero príčin. Súd musí posúdiť všetky okolnosti a nesmie automaticky vychádzať iba z tvrdenia jedného rodiča.
Môže súd nariadiť psychologické poradenstvo?
Áno. Ak je to potrebné na objasnenie príčin odmietania alebo na obnovenie kontaktu, môže byť nariadené psychologické či iné odborné poradenstvo.
Môže súd zmeniť osobnú starostlivosť?
Áno, pri dlhodobom a závažnom marení styku môže súd zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, vždy však iba podľa najlepšieho záujmu dieťaťa.
Má dieťa počas prázdnin u otca vplyv na výšku výživného?
Samotný pobyt dieťaťa u otca počas prázdnin spravidla neznamená automatické zníženie alebo odpustenie výživného.
Čo ak je dieťa už plnoleté?
Pri plnoletom dieťati treba posúdiť, či je schopné samostatne sa živiť. Ak nie je, vyživovacia povinnosť môže pokračovať aj po dosiahnutí 18 rokov. Ak je schopné samostatne pokrývať svoje potreby, rodič môže podať návrh na zrušenie výživného.
Môže otec požiadať plnoleté dieťa o potvrdenie o štúdiu?
Áno. Potvrdenie o návšteve školy je štandardný doklad, ktorým sa preukazuje trvanie prípravy na budúce povolanie.
Čo ak plnoleté dieťa odmieta poskytnúť informácie?
Rodič môže uviesť túto skutočnosť v návrhu na zrušenie alebo zníženie výživného a navrhnúť, aby potrebné skutočnosti zistil súd.
Pri riešení takýchto sporov je potrebné oddeliť finančnú povinnosť od osobného konfliktu. Otec nemôže podmieňovať platenie výživného kontaktom, rovnako však nemožno prehliadať dlhodobé a bezdôvodné marenie styku alebo okolnosti, ktoré bránia dieťaťu vytvárať si vzťah s oboma rodičmi.
