Schizofrénia, antipsychotiká a tehotenstvo: ako zvažovať liečbu a ochranu matky aj dieťaťa

Tehotenstvo u žien so schizofréniou predstavuje komplexnú situáciu, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Je potrebné zvážiť vplyv ochorenia samotného, ako aj potenciálne riziká a prínosy liečby antipsychotikami pre matku a plod.

Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktoré ovplyvňuje myslenie, pocity, správanie a vnímanie reality postihnutého človeka. Prejavuje sa rôznorodo, pričom u každého jedinca môže mať iný priebeh a symptómy. Liečba schizofrénie je komplexná a zvyčajne zahŕňa farmakoterapiu, psychoterapiu a sociálnu podporu. Antipsychotiká predstavujú základný kameň farmakologickej liečby, avšak ich užívanie počas tehotenstva si vyžaduje osobitnú pozornosť a starostlivé zváženie rizík a prínosov.

Čo je schizofrénia

Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie.

Schizofrénia je duševné ochorenie, ktorého výsledkom môžu byť halucinácie, bludy alebo dezorganizované myslenie, správanie a nedostatok motivácie. Halucinácie zahŕňajú videnie vecí alebo počutie hlasov, ktoré ostatní nepozorujú. Pacienti so schizofréniou strácajú kontakt s realitou, čo zvykne veľmi sťažiť ich každodenný život.

Schizofrénia je chronická duševná porucha a vyžaduje si celoživotnú liečbu. Osoba, ktorá je schizofrenická, môže pociťovať symptómy v epizódach alebo neustále.

Schizofrénia neznamená, že človek má dve alebo viac osobností. Ide o poruchu psychických funkcií, to znamená, že ľudia ňou trpiaci myslia, cítia a konajú v nesúlade s realitou.

Väčšina pacientov nie je násilná. Paradoxne, oveľa častejšie sa stávajú obeťami násilia. Ak sa agresivita objaví, je zvyčajne spojená s neliečeným ochorením alebo zneužívaním návykových látok.

Príznaky schizofrénie

Schizofrénia sa prejavuje rôznymi symptómami, ktoré zahŕňajú:

• Psychotické príznaky: bludy, halucinácie, dezorganizované myslenie a reč.
• Afektívne príznaky: epizódy mánie alebo depresie.
• Negatívne príznaky: apatia, sociálna izolácia, ochudobnenie myslenia, nedostatok motivácie a znížená emočnosť.

Blud je viera vo veci, ktoré nie sú skutočné alebo pravdivé. Schizofrenici si napríklad nezriedka myslia, že im niekto ubližuje alebo že sú obťažovaní, aj keď to tak nie je. Môžu sa tiež domnievať, že sú veľmi slávni alebo majú skvelé schopnosti, prípadne mávajú pocit, že sa chystá veľká katastrofa.

Halucinácie znamenajú videnie alebo počutie vecí, ktoré ostatní neregistrujú. Osobám so schizofréniou sa tieto podnety zdajú skutočné.

Sluchové halucinácie sú najznámejšie, ale schizofrénia môže postihnúť všetky zmysly.

Pre ľudí so schizofréniou môže byť ťažké komunikovať - ich odpovede na otázky nemusia súvisieť s tým, na čo ste sa ich pýtali, alebo na otázky ani nemusia odpovedať.

Schizofrenici nemusia byť schopní fungovať tak ako predtým. Prestanú sa napríklad umývať, nadväzovať očný kontakt alebo prejavovať emócie, môžu hovoriť monotónnym hlasom a nie sú schopní cítiť potešenie.

Samovražedné myšlienky a správanie sú, žiaľ, u ľudí so schizofréniou bežné. Ak vo svojom okolí máte milovaného človeka, ktorý sa môže pokúsiť o samovraždu alebo sa o ňu už dokonca v minulosti pokúsil, uistite sa, že s ním niekto zostane.

Príčiny a rizikové faktory

Príčiny schizofrénie nie sú špecificky definované. Hovorí sa však, že môže ísť o kombináciu faktorov.

Genetická predispozícia

Schizofrénia prebieha v rodinách a má tendenciu prechádzať z jednej generácie na druhú.

Je schizofrénia dedičná? Áno, môže byť.

Doktori vravia, že sa dedí predispozícia.

Najužšia genetická súvislosť je preukázaná pri dvoch vážnych psychických poruchách: schizofrénia a bipolárna afektívna porucha.

Vývoj mozgu a prenatálne vplyvy

To, ako ste sa vyvíjali pred narodením, zohráva pri schizofrénii významnú úlohu.

Jej riziko sa zvyšuje, ak mala vaša matka počas tehotenstva gestačný diabetes, preeklampsiu, podvýživu alebo nedostatok vitamínu D.

Nesprávny vývoj spojení a dráh v mozgu počas vývoja bábätka v maternici môže neskôr viesť aj k schizofrénii.

Keď tehotná matka zažíva stres a má zlú výživu počas tehotenstva, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dieťa bude mať schizofréniu neskôr v živote.

Užívanie drog a stres

Schizofrénia je spojená s užívaním určitých rekreačných drog, najmä vo väčších množstvách a skôr v mladosti.

Užívanie kanabisu u mnohých jednotlivcov často viedlo k spusteniu prvej epizódy záchvatu schizofrénie. V prípade drog ako marihuana a LSD bolo hlásených veľa prípadov recidívy.

Stres je hlavným spúšťacím faktorom.

Trauma z detstva, šikanovanie, dysfunkcia rodiny, smrť rodiča, zmena sociálneho a ekonomického postavenia človeka a prenatálne stresory patria medzi faktory, ktoré môžu poruchu spustiť alebo zhoršiť jej symptómy.

Diagnostika schizofrénie

Schizofrénia sa diagnostikuje prostredníctvom komplexného hodnotenia psychiatrom.

Psychiater sa pýta na informácie o vašich príznakoch a osobnej a rodinnej anamnéze duševných chorôb. Otázky sa zameriavajú predovšetkým na halucinácie, bludy, dezorganizované myslenie, zmeny nálad a funkčné poruchy.

Diagnóza je založená na kritériách uvedených v DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch).

Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia pomáhajú vylúčiť iné zdravotné stavy s podobnými príznakmi.

Neexistuje žiadny objektívny test na diagnostiku schizofrénie, je však možné nariadiť určité testy na vylúčenie iných chorôb a stavov.

Úloha antipsychotík pri schizofrénii

Na schizofréniu neexistuje žiadny liek, mnohým liečeným pacientom sa však darí fungovať s minimálnymi príznakmi ochorenia. Základom terapie sú antipsychotiká.

Antipsychotiká sú lieky, ktoré pôsobia na príčiny ochorenia, na narušené biochemické procesy v mozgu. Znižujú nadmerné podráždenie mozgu, účinkujú na poruchy myslenia, na poruchy vnímania, znižujú nepokoj, agresivitu aj nespavosť, znižujú taktiež riziko relapsu schizofrénie.

Liečba sa odvíja od akútnej fázy ochorenia a spočíva v užívaní liekov a v psychosociálnej a psychoterapeutickej intervencii.

Je potvrdené, že medikamentózna liečba v kombinácii so sociálnou rehabilitáciou vedie k lepším výsledkom ako ktorýkoľvek z prístupov sám o sebe.

Lieky sú nevyhnutnou, ale väčšinou nie dostatočnou terapiou.

Dlhodobé užívanie antipsychotík znižuje riziko relapsu ochorenia.

Relaps je stav, ktorým sa označuje opätovné objavenie sa alebo zhoršenie príznakov choroby.

Prvá a druhá generácia antipsychotík

Antipsychotiká prvej generácie

Antipsychotiká prvej generácie, klasické alebo typické, sa ukázali ako užitočné pre zmiernenie a niekedy odstránenie pozitívnych príznakov schizofrénie, ako sú poruchy myslenia a vnímania.

Môžu tiež zmierňovať súvisiace príznaky, ako sú agitovanosť, impulzivita a agresivita.

Nie sú dostatočne účinné na negatívne príznaky ochorenia, ako je apatia, sociálna izolácia a ochudobnenie myslenia.

Antipsychotiká prvej generácie môžu spôsobiť vedľajšie účinky, ako je trasenie, stuhnutosť, sedácia, prírastok hmotnosti, sucho v ústach, zápcha, závraty či nízky krvný tlak.

Antipsychotiká druhej generácie

Antipsychotiká druhej generácie, atypické, sú novšou skupinou liekov.

Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sa vývoj liekov sústredil predovšetkým na zmierňovanie pozitívnych príznakov, ako sú halucinácie a bludy, v poslednej dobe sú vyvíjané antipsychotiká s menším počtom vedľajších účinkov a so zvýšenou účinnosťou ako proti negatívnym, tak pozitívnym príznakom.

Novšie antipsychotiká druhej generácie sú vo všeobecnosti preferované, pretože predstavujú nižšie riziko závažných vedľajších účinkov - sú však o niečo drahšie.

Druhá generácia liekov prišla do praxe od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ich výhodou je, že sú účinné na všetky typy príznakov. Tlmia slabšie a len minimálne sa pri nich stretnete so svalovými zášklbmi.

Na druhej strane, majú rôzne nežiaduce účinky na srdcovocievny systém, hormonálny systém a metabolizmus.

Lieky druhej generácie sa preferujú pre dlhodobú liečbu.

Najčastejšie nežiaduce účinky antipsychotík

Antipsychotiká ovplyvňujú najmä dopamínové receptory, ale aj serotonínové, adrenergické, histamínové a cholinergické receptory.

Od pôsobenia na jednotlivé receptory a neurotransmitery závisia účinky a tiež nežiaduce účinky každého antipsychotika.

Extrapyramídové nežiaduce účinky

Na začiatku liečby antipsychotikami môžu vzniknúť skoré extrapyramídové príznaky so svalovou rigiditou, tremorom, pomalými pohybmi, zvýšenou saliváciou a apatiou.

Akútna dystónia sa prejavuje mimovoľnými kontrakciami svalov očí, niekedy až vyvrátením bulbov nahor a do strany, spazmami šije či hltana.

Na akatíziu, syndróm so šúchavým prešľapovaním na mieste spojený s pocitom vnútorného napätia, pomáha zníženie dávky antipsychotika, benzodiazepíny, antihistaminiká či betablokátory.

Neskorý extrapyramídový syndróm sa môže prejaviť po mesiacoch až rokoch ako tardívna dyskinéza s rytmickými mimovoľnými a neuvedomovanými pohybmi, predovšetkým jazyka alebo tváre.

Metabolické a hormonálne účinky

Druhogeneračné antipsychotiká spôsobujú najčastejšie priberanie a metabolický syndróm.

Po atypických antipsychotikách, najmä po olanzapíne a klozapíne, dochádza k výraznému zvýšeniu hmotnosti a následnému rozvoju metabolického syndrómu s obezitou, hypertenziou, zvýšením tukov v krvi, zvýšením cukrov v krvi a inzulínovou rezistenciou.

Antipsychotiká môžu blokádou dopamínových receptorov zvýšiť produkciu prolaktínu.

Hyperprolaktinémia sa klinicky prejavuje galaktoreou, u žien poruchami menštruačného cyklu až amenoreou, u mužov poruchami erekcie a ejakulácie.

Závažné komplikácie

Zriedkavým, no závažným nežiaducim účinkom, s ktorým sa môžete stretnúť pri užívaní všetkých antipsychotík, je neuroleptický malígny syndróm.

Prejavuje sa horúčkou, stuhnutým svalstvom, nepravidelným tepom a tlakom krvi.

Ide o zriedkavý, ale život ohrozujúci stav.

Agranulocytóza je závažná idiosynkratická reakcia s negatívnym vplyvom na krvotvorbu so znížením počtu leukocytov - granulocytov.

Predĺženie QT intervalu je rizikové pre možný rozvoj komorových arytmií.

Nežiaduce účinky, a nielen antipsychotík, závisia od dávkovania. To znamená, že s rastúcou dávkou rastie aj riziko nežiaducich účinkov.

Tehotenstvo a schizofrénia bez liečby

Ženy so schizofréniou bývajú menej plodné než ich zdravé rovesníčky.

Navyše u nich existuje riziko, že po pôrode sa ich zdravotný stav zhorší.

Na druhej strane, aj pre povahu schizofrénie, hlavne apatiu, je u nich vyššie riziko neplánovaného otehotnenia.

Prerušenie liečby môže viesť k relapsu ochorenia, čo predstavuje vážne riziko pre matku aj plod.

Neliečená psychóza môže výrazne narušiť schopnosť ženy vnímať realitu, rozhodovať sa, spolupracovať s lekármi, dodržiavať odporúčania a starať sa o seba.

Preto sa pri plánovaní tehotenstva neporovnáva iba riziko lieku s nulovým rizikom, ale riziko liečby s rizikom neliečeného alebo znovu prepuknutého ochorenia.

Riziká antipsychotík počas tehotenstva

Hoci štúdie nepotvrdili výrazné zvýšenie rizika vrodených vývojových chýb pri užívaní väčšiny antipsychotík, niektoré z nich môžu predstavovať mierne zvýšené riziko.

Antipsychotiká prechádzajú cez placentu.

Ak ste užívali antipsychotiká počas tretieho trimestra, u novorodenca sa môžu objaviť abstinenčné príznaky a svalové zášklby.

Počas tehotenstva bude lekár kontrolovať aj rast vášho dieťaťa. Existuje totiž riziko, že antipsychotiká, najmä prvej generácie, ovplyvnia rast plodu.

Niektoré antipsychotiká môžu u matky spôsobiť metabolické zmeny, ako je gestačný diabetes alebo zvýšenie hmotnosti, čo môže mať negatívny vplyv na tehotenstvo.

Riziko a priebeh nežiaducich účinkov závisia od konkrétnej účinnej látky, dávky, dĺžky liečby, zdravotného stavu ženy a ďalších liekov.

Ako sa rozhoduje o liečbe antipsychotikami

Napriek potenciálnym rizikám platí pravidlo, že v liečbe antipsychotikami môžete pokračovať iba vtedy, ak je to nevyhnutné.

Prerušenie liečby môže viesť k relapsu ochorenia, čo predstavuje vážne riziko pre matku aj plod.

Lekár by mal zvážiť výber antipsychotika s najnižším možným rizikom pre plod.

Je dôležité užívať najnižšiu účinnú dávku antipsychotika, aby sa minimalizovalo riziko pre plod.

Počas tehotenstva je nevyhnutné pravidelné monitorovanie stavu matky aj plodu, aby sa včas odhalili prípadné komplikácie.

Výber lieku nemá žena robiť sama. Rozhodnutie má vzniknúť po konzultácii s psychiatrom a gynekológom, podľa potreby aj s ďalšími odborníkmi.

Liečba schizofrénie je veľmi individuálna a kladie sa veľký dôraz na váš názor.

Najdôležitejšie otázky pri rozhodovaní sú:

• Aký bol priebeh schizofrénie pred tehotenstvom?
• Koľko atakov žena prekonala?
• Ako rýchlo sa príznaky vracajú po vysadení liekov?
• Aké lieky a dávky boli účinné?
• Aké nežiaduce účinky sa objavili?
• Má žena podporu partnera a rodiny?
• Je pripravený plán sledovania počas tehotenstva a po pôrode?

Plánovanie tehotenstva

Schizofrénia, najmä tá pod kontrolou, nie je dôvodom, aby ste nemali dieťa.

Odborná starostlivosť rozhoduje individuálne; ak je žena sledovaná psychiatrom, užíva predpísané lieky a má silné rodinné zázemie, psychiatri ani zákon jej automaticky rodičovstvo nezakazujú.

Pri plánovaní rodičovstva je vhodné najskôr stabilizovať zdravotný stav a pripraviť liečebný a podporný plán.

Rozhodnutie o rodičovstve musí posúdiť psychiater a zohľadniť adherenciu na liečbu a rodinnú oporu.

Stabilizovaný stav neznamená, že žena môže sama vysadiť lieky. Znamená, že odborníci poznajú jej priebeh a môžu spolu s ňou pripraviť bezpečnejší postup.

Príbeh ženy, ktorá plánovala materstvo so schizofréniou

Aj napriek tejto diagnóze sa túžila stať matkou.

„Keďže som psychiatrický pacient, pýtala som sa na to lekárov. Tí mi povedali, že je to možné, ale minimálne päť rokov musí byť môj stav stabilizovaný a bez ataku,“ vysvetľuje Valéria z východného Slovenska, ktorá má najväčšiu oporu v manželovi.

Takže som sa snažila, aby bolo všetko v poriadku. Držala som sa tri roky. V tom čase som zmenila prácu, mali sme svadbu a došlo k zhoršeniu stavu. S pani doktorkou sme to vtedy zvládli ambulantne.

Odvtedy sme museli rátať odznova päť rokov. Bol to taký krok dozadu a s tým som sa tiež musela vyrovnať.

Ale manžel mi hovoril, že aj keby sme nemohli mať bábätko, že to nevadí, že je so mnou, že si ma vybral a so mnou chce žiť aj bez dieťaťa. Bola to pre mňa obrovská podpora.

Po tej stopke to bolo fajn, prišiel začiatok roka 2021. Riešili sme, že som päť rokov bez ataku, už by sme mohli mať bábätko.

Vtedy som nebola len u svojej psychiatričky, ale radila som sa s ďalšími dvomi, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť.

Mali sme dve alternatívy. Prvá bola, že keď otehotniem, nebudem brať lieky, aby som chránila plod, a až v treťom trimestri by mi ich nasadili, aby som ochránila aj seba.

Druhá alternatíva bola, že budem celé tehotenstvo na minimálnych dávkach liekov, ale s rizikom, že to môže nejak ovplyvniť bábätko.

Ja som sa nakoniec rozhodla, že nechcem ohroziť dieťa a budem robiť maximum, aby bolo všetko v poriadku, aj keď vysadím lieky.

Obetovala som svoje zdravie pre zdravie bábätka.

Chcem povedať, že toto rozhodnutie nevzniklo na jednom posedení, dlho sme to zvažovali, radili sme sa.

Prečo vysadenie liekov nemusí byť bezpečnou voľbou

Prvé dva trimestre som nebrala lieky, ale koncom druhého trimestra sa začala psychóza.

Už som inak vnímala realitu, už som to nebola ja a okolie si to, samozrejme, všimlo.

Začala som chodiť častejšie k psychiatričke a ona mi už musela dať lieky.

Chodila k nám domov mamka, pomáhala nám aj po nociach. Ale bez liekov by to už nešlo.

Moja realita nebola normálna ako u zdravých ľudí.

Mala som aj bludy, počula som nereálne zvuky.

Manžel sa vtedy bál, či nezostanem v ústave.

V priebehu polroka som skúšala fungovať aj doma, ale opakovane som sa vracala do nemocnice, domáce prostredie vtedy nefungovalo.

Tento príbeh nepredstavuje všeobecné odporúčanie pre všetky ženy. Ukazuje však, že vysadenie liekov môže viesť k návratu psychózy aj po dlhšom období stability.

Antipsychotiká a jednotlivé fázy tehotenstva

Prvý trimester

V prvom trimestri sa posudzuje najmä riziko vývojových chýb a význam pokračovania v liečbe.

Hoci štúdie nepotvrdili výrazné zvýšenie rizika vrodených vývojových chýb pri užívaní väčšiny antipsychotík, niektoré z nich môžu predstavovať mierne zvýšené riziko.

Rozhodnutie o pokračovaní, zmene alebo úprave dávky musí vychádzať z konkrétnej účinnej látky a klinického stavu ženy.

Druhý trimester

V druhom trimestri sa sleduje zdravotný stav matky, rast plodu a metabolické parametre.

Počas tehotenstva bude lekár kontrolovať aj rast vášho dieťaťa.

Niektoré antipsychotiká môžu u matky spôsobiť metabolické zmeny, ako je gestačný diabetes alebo zvýšenie hmotnosti, čo môže mať negatívny vplyv na tehotenstvo.

Tretí trimester

Ak ste užívali antipsychotiká počas tretieho trimestra, u novorodenca sa môžu objaviť abstinenčné príznaky a svalové zášklby, keďže lieky prechádzajú cez placentu.

Po narodení môže byť potrebné sledovať adaptáciu novorodenca, svalový tonus, príjem potravy, dýchanie a mieru ospalosti.

Pôrod a obdobie po narodení dieťaťa

U žien so schizofréniou existuje riziko, že po pôrode sa ich zdravotný stav zhorší.

Obdobie po pôrode prináša nedostatok spánku, hormonálne zmeny, zvýšenú zodpovednosť a veľkú psychickú záťaž.

Preto je vhodné pripraviť plán popôrodnej starostlivosti ešte pred pôrodom.

Plán môže zahŕňať pravidelné psychiatrické kontroly, pomoc partnera a rodiny, dohľad nad užívaním liekov, zabezpečenie spánku a postup pri prvých varovných príznakoch.

Dojčenie a antipsychotiká

U dojčenia je to rovnaké - po porade s vaším lekárom, dojčiť môžete.

Dojčené dieťa môže byť viac ospalé, môžu sa u neho prejaviť svalové zášklby. Lekár to bude monitorovať.

Rozhodnutie o dojčení závisí od konkrétneho antipsychotika, dávky, zdravotného stavu matky a dieťaťa a od dostupných údajov o prechode lieku do materského mlieka.

Žena by nemala vysadiť účinnú liečbu iba preto, aby mohla dojčiť, bez toho, aby túto otázku prebrala s psychiatrom a pediatrom.

Depotné injekcie a tehotenstvo

Antipsychotiká sú dostupné v tabletovej a injekčnej forme, vrátane depotných injekcií.

Injekčné antipsychotikum je upravené do špeciálnej formy, ktorá sa po vpichnutí do svalu pomaly uvoľňuje do tela.

Mnohí ľudia so schizofréniou nie sú schopní užívať antipsychotiká každý deň. V takýchto prípadoch môžete lekára požiadať o injekcie, z ktorých sa antipsychotikum uvoľňuje postupne.

Počas tehotenstva však treba osobitne posúdiť pokračovanie depotnej liečby, jej dávku, časovanie a dostupné údaje o konkrétnom prípravku.

O zmene tabletovej alebo depotnej liečby sa nemá rozhodovať bez dohody s psychiatrom.

Psychoterapia a psychosociálna podpora

Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha pacientom rozpoznať a zvládnuť skreslené myšlienky a vyrovnať sa s prejavmi ochorenia.

Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha chorému zaujať k halucináciám a bludom kritickejší postoj a mať ich tak viac pod kontrolou.

Rodinná terapia sa zameriava na analýzu existujúceho spôsobu komunikácie v rodine, na porozumenie vzťahu problémov so štýlom a formou života rodiny a jej členov.

Neoddeliteľnou súčasťou úspešnej liečby schizofrénie sú terapeutické sedenia, takzvaná kognitívno-behaviorálna terapia, respektíve rodinná terapia.

Ľudia z okolia schizofrenika majú výnimočnú príležitosť, ako mu pomôcť. Nehovorte blízkemu: „Daj sa dokopy“, ale buďte pozitívni a podporujte ho.

Rovnako môžete sledovať jeho zdravotný stav a všímať si zhoršenia.

Je potvrdené, že medikamentózna liečba v kombinácii so sociálnou rehabilitáciou vedie k lepším výsledkom ako ktorýkoľvek z prístupov sám o sebe.

Podpora partnera a rodiny

Zakaždým mi bol nápomocný, podporoval ma vo všetkom. Je môj oporný bod.

Vždy vie, že sa niečo deje.

Keď som zadumaná, príde a spýta sa ma, či ma niečo trápi, porozprávame sa.

Vníma to ako chorobu, trápi ho, keď sa trápim ja.

Nikdy sa mi neotočil chrbtom, všetko sme spoločne zvládli.

Je to veľmi veľká opora, keď už človek niekoho má a kráča s ním životom.

Pri plánovaní tehotenstva má rodina význam nielen ako emocionálna opora, ale aj ako praktická pomoc pri návštevách lekára, každodenných povinnostiach, starostlivosti o dieťa a rozpoznaní varovných príznakov.

Materstvo a každodenné fungovanie

Potrebujem pomoc, takže mám osobnú asistentku, ktorá mi pomáha nielen s dieťaťom, ale aj v domácnosti.

Dieťa som musela dať do jaslí.

Teraz má dva roky, ale chodí do jaslí, aby som mala čas pre seba.

Najprv sa musím postarať o svoje psychické zdravie, aby som tu bola pre svoju rodinu.

Byť na materskej a venovať sa dieťaťu nonstop, to by pre mňa bolo priveľa.

Materstvo je pre mňa krásna vec, ale psychicky je to veľmi ťažké.

Stále potrebujem mať pri sebe niekoho ako oporu.

Viem, že potrebujem pomoc, a našťastie ju mám a môžem takto fungovať.

Rada si chodím zacvičiť, predtým, ako idem po dieťa do jasieľ, si robím relaxačné cvičenia - pustím si autogénny tréning, potom si zdriemnem.

Môj mozog nemôže byť veľmi zaťažený, preto si v polovici dňa ľahnem, oddýchnem si a do večera môžem fungovať.

Potrebujem čas pre seba, vrátane ničnerobenia.

Veľmi mi tiež pomáha ambulantná liečba a rozhovory so psychológmi.

Praktický plán bezpečnej liečby

1. Tehotenstvo plánujte po konzultácii s psychiatrom a gynekológom.
2. Neukončujte antipsychotickú liečbu bez dohody s lekárom.
3. Prediskutujte účinnú látku, dávku, liekovú formu a možné nežiaduce účinky.
4. Pripravte plán sledovania psychického stavu počas tehotenstva.
5. Kontrolujte zdravotný stav matky a rast plodu podľa odporúčaní lekárov.
6. Vopred stanovte postup pri zhoršení príznakov alebo návrate psychózy.
7. Zapojte partnera, rodinu alebo inú dôveryhodnú osobu.
8. Pripravte podporu na obdobie po pôrode, najmä pri nedostatku spánku.
9. Pri dojčení sa poraďte s psychiatrom a pediatrom.
10. Pri náhlom zhoršení, samovražedných myšlienkach alebo ohrození matky či dieťaťa vyhľadajte bezodkladnú odbornú pomoc.

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc

Okamžitú odbornú pomoc treba vyhľadať pri návrate halucinácií, bludov, výraznej podozrievavosti, dezorganizovaného správania, nespavosti alebo pri neschopnosti postarať sa o seba.

Osobitne naliehavá je situácia, keď sa objavia samovražedné myšlienky, príkazové hlasy, agresivita alebo obava, že by žena mohla ublížiť sebe či dieťaťu.

Ak vo svojom okolí máte milovaného človeka, ktorý sa môže pokúsiť o samovraždu alebo sa o ňu už dokonca v minulosti pokúsil, uistite sa, že s ním niekto zostane.

Pri akútnom ohrození volajte tiesňovú linku alebo vyhľadajte najbližšiu psychiatrickú pohotovosť.

tags: #schizofrenia #antipsychotika #tehotenstvo