Diéta ohrozená prostredím: ako strava ovplyvňuje zdravie ľudí aj planéty

V dnešnej dobe si čoraz viac uvedomujeme, ako naše každodenné rozhodnutia, vrátane toho, čo jeme, ovplyvňujú životné prostredie. Produkcia potravín má rozsiahle dopady na planétu, od emisií skleníkových plynov a spotreby vody až po odlesňovanie a stratu biodiverzity. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako môžeme prostredníctvom našej stravy prispieť k udržateľnejšiemu životnému štýlu.

Vhodne zostavená strava môže podporovať zdravie človeka a zároveň znižovať tlak na prírodné zdroje. Nejde pritom iba o úplné vylúčenie konkrétnych potravín, ale najmä o zmenu pomeru medzi rastlinnými a živočíšnymi výrobkami, obmedzenie plytvania a zodpovednejší výber potravín.

Čo znamená ekologická stopa potravín

Všetko, čo jeme, má za sebou ekologickú stopu. Spotrebované litre vody, vyprodukované skleníkové plyny, odlesnená poľnohospodárska pôda a ďalšie dopady na životné prostredie.

Ekologická stopa potraviny vzniká počas celého jej životného cyklu. Zahŕňa pestovanie alebo chov, výrobu krmív, spotrebu vody a energie, spracovanie, balenie, prepravu aj nakladanie s odpadom. Rozdiely medzi jednotlivými potravinami môžu byť pritom veľmi výrazné.

Živočíšna výroba a tlak na pôdu

Už v roku 2011 tvorili hospodárske zvieratá hmotnostne najväčší podiel stavovcov na planéte, a to až v 67 percentách. Naše stravovanie si totiž už dnes vyžaduje chov 70 miliárd hospodárskych zvierat ročne. Také množstvo zvierat už predstavuje významnú ekologickú záťaž pre našu planétu.

Hospodárske zvieratá spotrebujú veľké množstvo krmiva na jeho pestovanie alebo ako pasienky sa už dnes využíva približne tretina suchozemského povrchu planéty. Rastúca spotreba živočíšnych potravín zvyšuje dopyt po krmovinách a potrebu poľnohospodárskej pôdy.

A to aj v oblastiach, ako je Amazonský prales. Viac než 80 % z odlesnenej plochy pralesa sa dnes využíva na pestovanie krmiva alebo ako pasienky a to prevažne pre hovädzí dobytok. Kŕmne plodiny Južnej Ameriky pritom konzumuje aj dobytok v Európe, kde nie je na pestovanie krmiva dostatok priestoru. V roku 2013 doviezli európske krajiny z Južnej Ameriky 27 miliónov ton kŕmnej sóje.

Strava, skleníkové plyny a klimatická kríza

Globálne otepľovanie a s ním súvisiaca klimatická kríza sú dôsledkom ľudskej činnosti, na tom sa zhoduje viac než 97 % svetových vedcov. Príčinou je veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré vzniká pri spaľovaní fosílnych palív, ale aj pri chove hospodárskych zvierat.

Nielenže si chov hospodárskych zvierat vyžaduje spotrebu fosílnych palív rovnako ako veľa iných ľudských činností, hospodárske zvieratá však samé produkujú skleníkové plyny. Pri trávení krmiva kravy produkujú metán, plyn s významným skleníkovým účinkom.

Globálny potravinový systém je hlavním zdrojem skleníkových plynů - dodává jich planetě víc než doprava a průmysl. A tím zvyšuje prudkost klimatické změny, která způsobuje ztrátu biodiverzity a především ohrožuje vlnami veder a sucha produkci potravin.

Spotreba vody ukrytá v jedle

S postupujúcim globálnym otepľovaním a rastúcou spotrebou sa v mnohých regiónoch sveta stáva dočasný nedostatok vody novým štandardom. Hospodárenie s vodou sa dostáva do popredia, pričom sa často hovorí o používaní šetriacich vodovodných batérií či sprchových hlavíc alebo o splachovaní menším množstvom vody.

Týmito spôsobmi vieme ušetriť až niekoľko desiatok litrov vody denne. To znie ako dostatok, pokým si neuvedomíme, že podľa analýzy Európskej komisie je spotreba priemerného Európana 5011 litrov vody denne.

Priama spotreba vody v domácnostiach sa pritom na tomto čísle podieľa len jedným percentom. Za takmer tri štvrtiny, čiže 3687 litrov vody denne, je zodpovedná naša spotreba potravín, predovšetkým tých, ktoré sú živočíšneho pôvodu.

Práve sucho je ďalším argumentem, proč změnit jídelníček. Zemědělství na naší stále vyprahlejší planetě totiž spotřebovává asi 70 procent sladké vody.

Porovnanie ekologických dopadov potravín

Mäso obsahuje väčšie množstvo bielkovín, než väčšina rastlinných potravín. Pre férové porovnanie s rastlinnými alternatívami pri výskume ekologických dopadov poľnohospodárskych produktov prerátali výskumníci z Oxfordskej univerzity množstvo potrebnej pôdy a vyprodukovaného CO2 na 100 gramov bielkovín.

Pre svoju analýzu použili výskumníci dáta z 38 000 fariem z celého sveta. Ako ekologicky najmenej udržateľným sa ukázalo byť hovädzie mäso z kráv chovaných na mäso.

Pri jeho produkcii sa v priemere vyprodukuje 50 kilogramov CO2 ekvivalentu (zahŕňa aj emisie metánu). Pritom, potrebných je priemere 164 m2 pôdy a spotrebuje sa 11 200 litrov vody.

Bravčové mäso a hydina majú ekologický dopad výrazne nižší. Stále sa však nepribližujú efektivite celistvých rastlinných potravín.

Podľa vedcov z Oxfordskej univerzity využíva živočíšna produkcia 83 % poľnohospodárskej pôdy a poskytuje len 37 % bielkovín, ktoré ľudia na svete skonzumujú. Príčinou je, že pre chov zvierat sa využíva veľké množstvo krmiva a zvieratá tak spotrebujú niekoľkonásobne viac bielkovín, než samé vyprodukujú.

Rastlinné bielkoviny sú pre pokrytie našich výživových potrieb úplne postačujúce. Človek totiž nepotrebuje konzumovať živočíšnu bielkovinu, ako sme písali už v našom februárovom článku.

O hospodárske zvieratá je potrebné sa starať, ustajňovať ich, napájať a udržiavať v čistote, čo si vyžaduje spotrebu vody a energií. A zvieratá navyše produkujú skleníkový plyn metán.

Väčšie zvieratá majú výrazne vyššiu ekologickú stopu, ako napríklad sliepky. Chov na pasienkoch je preto napríklad paradoxne menej ekologický, ako intenzívny chov v uzavretých halách.

Prečo je potrebná zmena jedálnička

Způsob, jakým lidstvo vyrábí a konzumuje potravu, se musí radikálně změnit. Jinak nezabráníme milionům úmrtí a katastrofálnímu poškození planety, varují vědci v rozsáhlé studii, která vyšla v odborném časopise Lancet.

Klíčem k tomu, aby se podařilo nasytit lidstvo a zabránilo poškození planety, je podle vědců změna lidského jídelníčku. Musí být ale dramatická: lidé by měli v budoucnu jíst přibližně polovinu červeného masa a cukrů než dnes, naopak mají zdvojnásobit příjem ovoce, zeleniny a ořechů.

Shodl se na tom mezioborový tým téměř čtyřiceti vědců, kteří se na této práci podíleli.

V současné době podle něj asi miliarda lidí hladoví a další dvě miliardy se přejídají nevhodnými potravinami, což způsobuje nebezpečnou epidemii obezity a množství civilizačních chorob.

Podle analýzy, kterou práce přináší, vedou tyto choroby k asi 11 milionům předčasných úmrtí ročně.

Vplyv stravy na zdravie človeka

Štúdia, ktorá hodnotila približne 5 853 potravín bežne zahrnutých v našej strave, od banánov a mrkvy až po údeniny a kávu, priniesla zaujímavé zistenia.

Ukázalo sa, že nahradenie len 10% denných kalórií z hovädzieho mäsa a spracovaného mäsa (ako sú párky, niektoré údeniny a salámy) ovocím, zeleninou, orechmi, strukovinami a niektorými morskými plodmi by mohlo priemernému človeku priniesť podstatné zlepšenie zdravia.

Zistilo sa, že tieto typy substitúcie (nahradenia) zvyšujú zdravé minúty života odhadom o 48 minút na osobu a deň.

Mnohé štúdie napríklad zistili, že ľudia, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom spracovaného mäsa, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku určitých zdravotných problémov, vrátane niektorých typov rakoviny a srdcových chorôb.

Zistilo sa, že niektoré potraviny prispievajú k environmentálnym rizikám a dokonca klimatickým zmenám viac ako iné.

Prečo je to tak? Pretože hovädzie a jahňacie mäso má asi desaťkrát vyššie emisie skleníkových plynov na porciu ako bravčové mäso, hydina a mliečne výrobky, a tie majú asi desaťkrát vyššie emisie ako potraviny rastlinného pôvodu vrátane obilnín, ovocia a zeleniny a strukovín.

Planetárna diéta

Nové výskumy naznačujú, že dodržiavanie tzv. planetárnej diéty, ktorá sa zameriava na konzumáciu potravín šetrných k prírode, môže výrazne znížiť riziko úmrtia na chronické ochorenia, ako sú rakovina a srdcové choroby.

Zmena spôsobu stravovania môže spomaliť proces klimatických zmien. A čo je najzdravšie pre planétu, je najzdravšie aj pre ľudí.

Zistenia ukazujú, ako je ľudské a planetárne zdravie prepojené.

Podľa The Independent môže dodržiavanie planetárnej zdravotnej diéty znížiť riziko predčasného úmrtia o 30 %.

Planetárna diéta tiež obmedzuje spotrebu červeného a spracovaného mäsa v dôsledku vyššieho vplyvu týchto potravín na životné prostredie a ich spojenia s ochoreniami, ako je rakovina hrubého čreva a srdcové choroby.

Kombinácia zdravých potravín s nízkym ekologickým vplyvom je kľúčom k dlhovekosti a udržateľnosti.

Rastlinné potraviny a alternatívy

Nahradením mäsa vo vašom stravovaní môžete radikálne znížiť svoju ekologickú stopu.

Na raňajky môžete napríklad namiesto šunky použiť hummus či tofu, na obed si uvariť tekvicovú polievku a špagety s paradajkovou omáčkou a na večeru strukovinový prívarok.

Dnes si už môžete vybrať z celej škály rastlinných alternatív. Mandľové mlieko s jemnou orieškovou chuťou sa hodí do raňajkového müsli, krémové ovsené mlieko do kávy a jemné sójové mlieko zasa do varenia.

Varianty obohatené o vápnik sú dobrým zdrojom tohto minerálu a majú porovnateľnú využiteľnosť ako živočíšne mlieko.

Nemusíte sa preto obmedzovať na kravské mlieko a môžete si vyberať z rôznych chutí, ktoré sú navyše prínosné pre životné prostredie.

Kravské mlieko má veľkú ekologickú stopu spôsobenú rovnakými príčinami ako v prípade hovädzieho mäsa.

Rastlinné alternatívy sú lepšie vo všetkých ukazovateľoch produkcii skleníkových plynov, potrebe pôdy a aj spotrebe vody.

Najekologickejšie sú sójové a ovsené mlieka. Ryžové a mandľové mlieka majú v porovnaní s nimi o niečo vyššiu potrebu vody.

Podľa výskumníkov z Oxfordskej univerzity je vegánske stravovanie najúčinnejší spôsob, akým môže jednotlivec znížiť svoj dopad na životné prostredie.

To samozrejme neznamená, že prejsť na stopercentne rastlinné stravovanie zo dňa na deň je jedinou cestou. Každá zmena smerom k viac rastlinnej strave je krokom vpred.

Ako znížiť ekologickú stopu stravy

Obmedzenie mäsa a živočíšnych výrobkov

Znížením celosvetovej spotreby hovädzích produktov či chovu hovädzieho dobytka by sa značne znížila produkcia skleníkových plynov.

Pokiaľ jete mäso, máte hneď niekoľko možností ako vylepšiť svoj jedálniček, svoje zdravie a koniec-koncov aj zdravie planéty.

Pokúste sa obmedziť spotrebu mäsa na určité dni v týždni.

Stačí, ak mäso nebudete konzumovať každý deň. Podľa výsledkov štúdie, o ktorej informoval portál The Guardian, stojí mäso za takmer 60 % skleníkových plynov vypustených pri výrobe potravín.

Lokálne a sezónne potraviny

Lokálne stravovanie má mnoho výhod. Jednou z nich je podpora lokálnych predajcov, malo-chovateľov a poľnohospodárstva v krajine.

Okrem toho, aby sme výrobok dostali do našej kuchyne, nemusí za nami cestovať z ďaleka.

Čím zabezpečíme, že ani potravina nemusela prejsť procesom skorého zberu, mrazenia, konzervovania a podobne.

Sezónne produkty zvyčajne cestujú do obchodov s potravinami na kratšie vzdialenosti, a preto spotrebujú menej paliva a menej znečisťujú životné prostredie.

Ako však vyriešiť otázku lokálnych zdrojov v zime? Odpoveďou nám sú domáce zaváraniny.

Chceme si dopriať čerešne aj na konci roka? Nie je problém a na ich uskladnenie nám stačí špajza či pivnica.

Plánovanie nákupov a obmedzenie plytvania

Plánujte si, čo budete variť napríklad niekoľko dní dopredu.

Tak si budete jednoducho vedieť spísať nákupný zoznam, kúpite len to, čo naozaj potrebujete a spotrebujete.

Ak však nie ste vyslovene plánovač a ste skôr spontánny nákupca, je to v poriadku.

Dbajte však na to, že využijete maximum nakúpených potravín, ale aj tých, ktoré už máte doma v chladničke alebo v komore.

Predĺžte životnosť vašich potravín, dôverujte svojim zmyslom, pokiaľ ide o dátum spotreby, podeľte sa o jedlo, ktoré nespotrebujete.

Bioodpad a kompostovanie

K EKO stravovaniu patrí aj spracovanie odpadu.

Čo sa týka BIO odpadu, skvelým pomocníkom sú kompostoviská.

Ak aj nemáte záhradu nezúfajte. Kalifornské dážďovky vám s tým vďačne pomôžu aj v byte uprostred sídliska.

Ak vás však táto predstava napĺňa hrôzou, stále si môžete BIO odpad zbierať v uzatvárateľnej nádobe pod drezom a raz za čas ho vynesiete do nádoby označenej ako BIO odpad.

Kompostovanie mení organický odpad na hnojivo bohaté na živiny, ktoré sa môže použiť na pestovanie výživnejších potravín.

Obmedzenie ultraspracovaných potravín a obalov

Znížte spotrebu ultraspracovaných potravín.

Výroba, preprava a spotreba týchto potravín nielenže prispieva k emisiám skleníkových plynov, ale škodí aj nášmu zdraviu.

Vyhýbajte sa plastovým obalom.

Pokiaľ vám na planéte záleží a chcete zmierniť negatívne dopady, ktoré na ňu ľudstvo každodenne vyvíja, najlepšie urobíte, ak plastovým výrobkom poviete nie.

Výber morských plodov a bio potravín

Pri morských plodoch buďte vyberaví.

Ak vás zaujíma, odkiaľ ryby na vašom tanieri pochádzajú, môžete si pozrieť stránku Environmental Defense Fund Seafood Selector, na ktorej sú uvedené "ekologické hodnotenia" rôznych morských plodov ako aj obsah ortuti a omega-3 mastných kyselín.

Zvážte výber bio potravín.

Cieľom postupov takéhoto poľnohospodárstva je znížiť negatívny vplyv na životné prostredie znížením emisií skleníkových plynov, zabezpečením zdravia pôdy, znížením znečistenia podzemných vôd, zvýšením biodiverzity a zlepšením odolnosti plodín voči chorobám.

Pestovanie vlastných potravín

Vypestujte si vlastné jedlo.

Či už ide o bylinky v kvetináči, paradajky na terase alebo malý pozemok na dvore, málokto vám umožní lepšie pochopiť, čo všetko je potrebné na výrobu potravín, ako keď si ich vypestujete sami.

Alternatívy v stravovaní a poľnohospodárstve

Nachádzame sa v dobe, kedy počúvame čoraz viac o alternatívach v stravovaní, v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe.

Ako alternatívu v pestovaní plodín spomeňme napríklad permakultúru, ktorá stavia na symbióze rôznych druhov v prírode, a tieto výhody využíva vo svoj prospech.

Čo sa týka živočíšnej výroby, ľudia čoraz viac vyhľadávajú tzv. welfare chovy, ktoré sa snažia zabezpečiť zvieratám čo najlepšie podmienky pre život a tiež ponúkajú oveľa vyššiu kvalitu mäsa.

Patria sem postupy ako regeneratívne poľnohospodárstvo a udržateľná akvakultúra, ktoré produkujú mäso a morské plody veľmi odlišným spôsobom ako priemyselné farmy alebo skleníky.

Regeneratívne poľnohospodárstvo opisuje poľnohospodárske a pastevné postupy, ktoré okrem iných výhod zvrátia klimatické zmeny obnovou ornice.

Ak sa chystáte do svojho jedálnička zaradiť veľké množstvo červeného mäsa a iných živočíšnych produktov, snažte sa vyhľadávať potraviny, ktoré pochádzajú zo zvierat chovaných na tráve, na pastvinách a vo voľnej prírode, ideálne spôsobom, ktorý podporuje regeneratívne poľnohospodárstvo.

Keď prostredie ohrozuje dostupnosť zdravej stravy

Ekologická diéta nie je iba otázkou individuálneho rozhodnutia. Možnosti človeka ovplyvňuje aj rodinné prostredie, príjem, vzdelanie, dostupnosť potravín a sociálna podpora.

Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti.

V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou.

Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka.

Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej).

Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania.

Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca.

Chudoba a stravovacie možnosti rodiny

V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba.

Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia).

Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania).

Druhým je ekonomický kapitál, spočívajúci v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.

Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín.

Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon.

Deti, jedlo a tlak rodinného prostredia

Ak deti dlhšiu dobu málo jedia, alebo takmer vôbec nič, hovoríme o nechutenstve.

Krátke fázy nechutenstva sú často začiatkom detskej choroby, chrípkovej alebo žalúdočnej črevnej infekcie.

Problematickým sa nechutenstvo stáva až vtedy, keď deti nie sú ohrozené chorobou, majú dlhší čas veľmi malú chuť do jedla a pomaly chudnú.

Dôležitú úlohu tu zohráva aj ich psychika.

Podľa odborníkov je v 90% prípadov dieťa trpiace nechutenstvom úplne zdravé, s normálnym vzrastom a nie je podvyživené.

Všetko je to o psychike.

V detskom veku ide často o zdanlivé nechutenstvo, keď predstava rodičov presahuje skutočné potreby príjmu potravy u dieťaťa.

Dieťa rastie nárazovo, nie plynulo, čo znamená, že aj dobrý jedák, keď sa dostane do obdobia spomaleného rastu, zje menej.

Tento výpadok si vynahradí a chuť do jedla sa mu vráti počas rýchlejšieho rastu.

Také deti netreba nútiť, aby jedli viac, pretože môžu k jedlu získať odpor.

Ako vytvoriť pokojné stravovacie prostredie

Keď dieťa odmieta jesť, rodičia by ho nemali doň nútiť, ale treba zachovať pokoj, nadhľad a obrniť sa trpezlivosťou.

Ak matky na nechutenstvo dieťaťa reagujú nervozitou a rýchlo sa „vytočia“, situáciu iba zhoršia.

Preto, keď dieťa nezje ponúknuté porciu, treba ho nechať tak, situáciu nekomentovať, ani dieťa prehovárať a sľubovať mu hory - doly.

Však, keď bude hladné, príde si samé vypýtať.

Pri nútení do jedla sa však fyziologické nechutenstvo zmení na patologické, tzv. návykové.

Pri jedení či kŕmení sa treba vyvarovať odpútavania pozornosti dieťaťa na hračky, ba dokonca ho kŕmiť počas hrania alebo sledovania televízie.

Od malička by si malo zvykať na istý rituál pri stolovaní, pričom treba využiť fakt, že dieťa zvykne všetko opakovať po dospelých.

Preto by sa pri stole mala zísť (pokiaľ to je možné) celá rodina naraz, aby bolo dieťa motivované.

Zároveň treba dbať na pravidelnosť v stravovaní, aby dieťa jedlo vždy v tú istú hodinu.

Ak si dieťa k stolu sadá s plačom, pretože bolo vytrhnuté z hry, určite jesť nebude a radšej to nechajte na neskôr.

Sladkosti, drobné pochutiny a sladené nápoje

Dajte tiež stop neustálemu chrumkami rôznych drobností, najmä v dojčenskom veku (rožok, piškóty), hoci sa z nich dieťa nenaje, dopomôžu mu k oslabeniu chuti do normálneho jedla.

S tým súvisí aj zapíjanie jedla rôznymi sladenými nápojmi, ktoré vďaka cukru dieťa zasýtia a jedlo už nedoje.

Dôležité je, aby mu rodič zabezpečil pestrý jedálniček a nezaškodí, keď bude mať stále poruke ovocie a zeleninu, nie sladkosti.

Chuť podporuje aj počasie, keď je teplo, dieťa podobne ako dospelý, potrebuje viac piť ako jesť.

Aj dieťa si dokáže samé regulovať, kedy je hladné a cíti potrebu jesť viac či menej.

Kedy môže ísť o chorobné nechutenstvo

K chorobnému nechutenstvu dochádza vtedy, keď dieťa nerastie, je bledé, unavené, zmení sa farba alebo konzistencia stolice, vracia, odmieta jeden druh stravy a keď má z jedla panický strach.

Okrem zlých stravovacích návykov súvisí s detským nechutenstvom aj to najmenšie ochorenie, napr. pri ľahkých zápaloch horných dýchacích ciest, kašli alebo nachladnutí.

Diéta ako súčasť liečby

Základom liečby niektorých ochorení (napr. nadhmotnosť/obezita, diabetes mellitus a pod.) sa považuje diéta a aj preto je v rôznej miere súčasťou liečby.

Každá diéta má presne vymedzené zloženie a indikácie a býva označená číslom alebo písmenom.

Pri zdravotných ťažkostiach však nemožno špecifickú liečebnú diétu zamieňať s ekologicky šetrným stravovaním. Liečebná diéta sa riadi zdravotným stavom človeka a predpisom odborníka.

Tekutá a kašovitá strava

Predpisuje sa len na kratší čas, ojedinele ju však treba podávať aj dlhšie.

Podáva sa v prvých dňoch po operácii ústnej dutiny, i ďalších častí tráviaceho systému, po tonzilektómiách, pri chorobách ústnej dutiny, hltana, pažeráka, pri ktorých je sťažené prehĺtanie, pri poraneniach alebo ťažších ochoreniach - pri poleptaní ústnej dutiny, pažeráka, ako aj pri všetkých zmenách, ktoré spôsobujú zúženie pažeráka.

Pri príprave tejto diéty je mechanická úprava do tekutej formy.

Technológia prípravy pokrmov je chemicky i mechanicky šetriaca.

Podávajú sa výživné polievky, krémy, mäsové omáčky (z hovädzieho, teľacieho, kurčiat).

Diéta 0 - štandardná (energeticky a biologicky neplnohodnotná). Uvarená strava je zmixovaná do tekutej podoby.

Diéta 0 - ND - nutrične definovaná. Uvarená strava je zmixovaná do tekutiny, môže byť energeticky a biologicky plnohodnotná.

Po operáciách tráviaceho systému, najmä žalúdka na prechodný čas (jeden až niekoľko dní).

Dlhodobejšie sa predpisuje pri ťažších poúrazových zmenách ústnej dutiny - pri poleptaní pažeráka, ezofagitíde, stenóze, achalázií a karcinóme pažeráka.

Diéta je energeticky i obsahom plnohodnotná.

Pomer základných živín je blízky fyziologickému pomeru.

Výber potravín i technologická príprava majú šetriaci charakter, kašovitej konzistencie.

Mäso sa podáva pomleté alebo rozmixované (teľacie, mladé hovädzie, chudé bravčové, kurča, rybie filé, pečeň, jemná šunka).

Strava sa upravuje varením, dusením a potom sa upravuje na kašu.

Vylučujú sa potraviny, ktoré sú dráždivé a ťažko stráviteľné: alkohol, káva, ocot, cesnak, údeniny, grepy, pomaranče, kiwi, koreniny.

Šetriaca strava pri tráviacich ťažkostiach

Pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom prívode, ani v pomere základných živín a ani osobitné predpisy.

Sú to funkčné poruchy žalúdka, poruchy sekrécie, chronická gastritída, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, niektoré stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenie žlčníka a dvanástnika v pokojovom období.

Táto diéta je plnohodnotná obsahom živín i energetickou hodnotou.

Možno ju podávať dlhodobo.

Podávame teľacie, hovädzie, chudé bravčové mäso, pečeň, kurča, holuba, morku, králika, sladkovodné ryby, morské filé.

Strava sa upravuje varením, dusením, bez tuku, podávajú sa malé porcie 5 až 6krát denne.

Najvhodnejšia teplota pri podávaní stravy je 50 - 60 °C.

Nesmie sa konzumovať alkohol, káva, údeniny, vyprážané jedlá, silný vývar, čokoláda, zmrzlina,strukoviny, čerstvá zelenina, ktorá nafukuje ako napr.

Strava pri ochoreniach žlčníka, pankreasu a pečene

Choroby žlčníka, pankreasu po odznení akútneho štádiá, pri chronických ochoreniach žlčníka v štádiu záchvatu najmä pri sklonoch k záchvatovým stavom.

Ďalej sa predpisuje na prechodný čas pacientom po operácií žlčníka a pacientom so zníženou funkčnou schopnosťou pankreasu.

Na prechodný čas sa indikuje aj po vírusovom zápale pečene.

Vhodná je aj pri ústupe dyspepsie črevných katarov, ak nie sú sprevádzané výraznejšími hnačkami.

Diéta je plnohodnotná, vhodná na prechodné obdobie i na dlhší čas.

Obsah bielkovín i sacharidov je fyziologický, obsah tukov je dostatočne znížený.

Jedlá upravujeme varením, dusením, málo korenín, nie mastné a ľahko stráviteľné.

Mimoriadne dôležitý je výber tukov i technologická príprava, pri ktorej sa vylučujú prepaľované tuky, obmedzujú sa potraviny s nižším obsahom cholesterolu.

Povoľuje sa čerstvé maslo a olivový olej.

Zásadou je vylúčiť príjem potravín s vyšším obsahom tuku.

Strava po hnačkových ochoreniach

Po akútnych hnačkových ochoreniach každého druhu, pokiaľ si nevyžadujú osobitnú diétu.

Pri tejto diéte sa predpisuje vyšší obsah bielkovín, obsah tukov je mierne znížený.

Výber potravín i technologický postup šetria črevo mechanicky k zníženej peristaltike i chemicky.

Osobitnú pozornosť venujeme znášanlivosti mlieka v príprave i mliečnym výrobkom.

Mlieko samostatne ako nápoj nepodávame.

Strava pri ochoreniach obličiek

Vhodná pre pacientov s chorobami obličiek, kedy je nutné čiastočne obmedziť príjem bielkovín a približne 0,75 g na 1 kg hmotnosti.

Táto diéta ma obmedzené bielkoviny približne na polovicu dennej dávky pri dodržaní dostatočného množstva esenciálnych aminokyselín.

Strava sa pripravuje bez soli a jedlá si chorý prisoľuje podľa rady lekára, ktorú má v gramových balíčkoch.

V povolenej dávke treba dodaťnajmä živočíšne bielkoviny a zemiaky.

Mäso sa podáva približne v polovičných dávkach, obyčajne raz denne.

Nevhodné jedlá kuchynská soľ a jedlá, ktoré ju obsahujú (údeniny, šunka, údené a solené ryby, mäsové konzervy, slanina, kyslé uhorky, sardelová pasta, horčica, vnútornosti, minerálky).

Strava s obmedzeným cholesterolom

Výrazne znížený prívod cholesterolu v potrave.

Prevaha nenasýtených mastných kyselín nad nasýtenými - saturovanými mastnými kyselinami pri celkove nezvýšenom množstve tuku v diéte.

Poskytuje plnohodnotnú stravu vhodnú k dlhodobému podávaniu.

Z technologických postupov odporúčame varenie, dusenie, opekanie nasucho, grilovanie i pečenie.

Používajú sa predovšetkým niektoré rastlinné oleje s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín (najmä slnečnicový olej, prípadne sójový a kukuričný).

Energeticky obmedzená strava

Je energeticky limitovanou diétou s vylúčením cukru, s obmedzením tuku.

Jedlo podávame 5 - 6krát denne v menších porciách.

Potraviny varíme, dusíme, opekáme nasucho na teflónovej panvici a grilujeme.

Zásadne používame rastlinné oleje.

Obmedzuje sa soľ, korenie sa používa v normálnom množstve.

Pokrmy sa nezahusťujú zápražkami ani zátrepkami.

Nevhodné sú tučné mäsá, údeniny, tučné syry, cukor, med, džemy, čokoláda a všetky výrobky obsahujúce cukor, cestoviny, alkoholické nápoje (aj pivo).

Táto diéta je energeticky ohraničená, preto je vhodné potraviny vážiť.

Určovanie množstva „od oka“ zapríčiňuje omyly o 500 až 1500 kJ.

Diéta pri cukrovke

Pre diabetikov je základným liečebným prostriedkom.

Je energeticky limitovanou diétou s vylúčením cukru, s obmedzením tuku.

Jedlo podávame 6-krát denne.

Chlieb, pečivo, všetky druhy príloh ako i súčasti stravy obsahujúcich sacharidy (niektoré druhy ovocia a zeleniny), musia byť presne dávkované.

V strave platí zákaz cukru ako sladidla.

Príjem tuku je znížený a prevažujú tuky rastlinné.

Je to dlhodobá diéta.

Neslaná strava

Pripravuje sa bez soli.

Taktiež potraviny, ktoré obsahujú sodík, sa v tejto diéte obmedzujú.

Uprednostňujú sa potraviny bohaté na draslík a z toho dôvodu je vhodné do jedálneho lístka zaradiť ovocno - zeleninové dni.

Sodík je súčasťou každej potravy, preto nemožno pripraviť stravu úplne bez neho.

Je však možné vybrať potraviny chudobné na sodík a bohatšie na draslík (hlavne zeleninu, ovocie, zemiaky, neslané pečivo).

Výživná strava pri potrebe zvýšiť hmotnosť

Pri všetkých chorobách, kedy je potrebné čo najrýchlejšie znovu nadobudnúť sily a zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, pokiaľ nie je nutný predpis špeciálnej diéty.

Je výživnou diétou so zvýšenou energetickou hodnotou, fyziologickým pomerom živín.

Výber potravín nemá žiadne obmedzenie, taktiež ani kuchynská úprava.

Dôležitá je úprava stravy a spôsob podávania, aby sa aj takto podporovala chuť do jedla.

Prednosť dávame mliečnym výrobkom, mäso každého druhu, múčniky, veľa zeleniny a ovocia.

Podávajú sa výdatné raňajky, predkrmy pred obedom a sladké múčniky.

Strava by nemala byť ťažko stráviteľná, príliš mastná, vyhýbať sa použitiu prepáleného tuku.

Jedlá sa solia akorenia mierne.

Podpora rodín, ktorých podmienky ovplyvňujú stravovanie

Sme presvedčení, že pre dieťa je najlepšie, ak môže bezpečne vyrastať vo svojej rodine - s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami, tetami, bratrancami.

Naša pozornosť sa zameriava nielen na ohrozené dieťa, ale na celú jeho (širšiu) rodinu.

Slovné spojenie „ohrozené deti“ skrýva trochu nebezpečné konotácie.

Ohrozené deti a ich rodičia potrebujú kvalitné odborné služby, ktoré podporia vytvorenie bezpečného rodinného prostredia.

Tento typ podpory si však len zriedkakedy vedia zabezpečiť.

Vedia o tom príliš málo, alebo v minulosti narazili na bariéry, majú zlé skúsenosti.

Potom zostávajú tieto rodiny sami.

Spolu s nimi zostávajú osamotené aj ich deti, ktorých práva sú takto neraz porušované.

Cieľom včasnej (!) intervencie do situácie rodiny je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa a pomôcť zvládnuť výchovné ťažkosti a problémy odstránením ich spúšťačov.

Jednou z prvých úloh, pred ktorými pri práci s novou rodinou stojíme - je získať si dôveru pre spoluprácu.

Samotní členovia rodiny sú expertmi na svoju situáciu a niekde vnútri vedia, čo je pre nich dobré, čo sami potrebujú a čo potrebujú ich deti, a tak sa snažíme o zachovávanie partnerského prístupu pri našej práci s rodinou.

Praktická podpora rodiny môže pomôcť vytvoriť pravidelný režim jedál, zvýšiť dostupnosť kvalitných potravín, obmedziť plytvanie a podporiť zdravšie rozhodnutia bez zbytočného tlaku a stigmatizácie.

tags: #dieta #ohrozene #prostredim