Vzťah učiteľa a dieťaťa: dôvera, komunikácia a podpora v škole

Vzťah učiteľa a dieťaťa výrazne ovplyvňuje nielen učenie, ale aj celkový vzťah dieťaťa ku škole, spolužiakom a vlastným schopnostiam. Škola je prvou významnou inštitúciou, do ktorej sa dieťa dostáva. Táto inštitúcia sa mu v čase jeho nástupu do školy javí ako veľmi významná.

Škola je dôležitým miestom socializácie, dieťa tu získava nové schopnosti a skúsenosti. Škola ovplyvňuje i detské sebahodnotenie a to často zásadným spôsobom. Preto je nevyhnutné, aby učiteľ už od vstupu dieťaťa do školy utváral priaznivé podmienky pre zdravý rozvoj dieťaťa a pre uplatnenie sa každého žiaka.

Prečo je vzťah učiteľa a dieťaťa taký dôležitý

V dnešnom svete rozumieme viac duševnej a emocionálnej pohode vo vývoji detí a vieme, že nepriaznivé skúsenosti z detstva môžu mať trvalý vplyv na ich duševné zdravie v neskoršom živote.

To je dôvod, prečo je také dôležité vytvoriť záruku na ochranu a podporu emocionálnej pohody detí, pretože so správnou podporou deti prosperujú, vykazujú menej problémov so správaním, väčšiu sociálnu kompetenciu a lepšiu prispôsobivosť novým a meniacim sa situáciám.

Vzťah učiteľa a žiaka z hľadiska komunikatívneho, interakčného a participačného prístupu sa odlišuje od autoritatívneho prístupu. Duch školy je vytváraný osobnosťou učiteľov, ktorí v nej pôsobia. Na osobných vlastnostiach pedagógov záleží, aký vzťah si k školským povinnostiam a škole vytvoria žiaci.

Učiteľ nepôsobí na svojich žiakov len odovzdávaním vedomostí, ale aj vnútornou stránkou vyučovacieho procesu, ktorá vyplýva z intímneho vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Tento vzťah nemožno chápať ako mechanický vplyv učiteľa na žiaka, preto učiteľ celou svojou osobnosťou, všetkými vlastnosťami vplýva na žiakov. Tým napomáha vývinu žiakovej osobnosti.

Na druhej strane však aj postoj učiteľa k žiakovi je ovplyvnený názormi a vlastnosťami žiaka. Ak má učiteľ záujem o budúcnosť žiakov, začína si pozorne všímať ich individuálne zvláštnosti a osobitosti.

Tri základné piliere partnerstva

Konštruktívne a silné partnerstvo medzi rodičmi a učiteľmi je najsilnejšie vtedy, keď obsahuje tri hlavné zložky, reprezentované ako „3 C“: komunikáciu, konzistentnosť a spoluprácu.

Komunikácia

Ako každý vzťah v živote, komunikácia medzi vami a učiteľom vašich detí je kľúčová. Komunikujte s učiteľom svojich detí na začiatku a počas celého školského roka.

Rozhovory s rodičmi na základnej škole a pohovory s rodičmi na strednej škole sú jedným z hlavných spôsobov, ako sa mnohí rodičia dozvedia, ako prebieha vzdelávanie ich detí. Rozhovory môžu byť skvelým spôsobom, ako sa všetci dôležití ľudia - vy, učiteľ a vaše deti - porozprávajú.

Učiteľ by mal rodičom vysvetliť, aké ciele chce dosiahnuť v triede v školskom roku, aké metódy a formy práce bude používať, akým spôsobom bude hodnotiť žiakov, ako si predstavuje účasť rodiča na výchovnovzdelávacom procese.

Pri utváraní vzťahu je dôležité vedieť správne komunikovať so žiakom, vyjadrovať sa jasne a zreteľne, vedieť načúvať žiakovi, umožniť mu vyrozprávať sa a byť opatrný v záveroch.

Konzistentnosť a pravidlá

Opýtajte sa a navrhnite spôsoby, ako môžete pracovať so svojimi deťmi doma, aby ste podporili ich učenie. Je dôležité vytvoriť si rutiny pre domáce úlohy, ako je stanovenie si času a relaxu.

Poskytovanie učebných materiálov, čítanie s deťmi a podpora zdravých stravovacích návykov a fyzickej aktivity prispievajú k úspechu v škole.

Škola, to je výchovno-vzdelávací proces. Nedá sa vzdelávať bez výchovy. Učiteľ pôsobí na deti v triede svojou osobnosťou, tým, ako sa správa, čo robí, aký má hodnotový rebríček, ako rieši situácie, ako s deťmi komunikuje, ako pristupuje k pravidlám. To všetko je výchova.

Každá škola si vytvára svoj vnútorný školský poriadok. Školský poriadok sú pravidlá, ktoré formujú správanie v škole. Takéto pravidlá najlepšie fungujú vtedy, keď sa na nich zhodnú všetci zúčastnení.

Malo by byť samozrejmé, že učiteľ rešpektuje výchovu a pravidlá v rodine. Ale rovnako by mala rodina rešpektovať pravidlá školy.

V školskom roku 2024/2025 už takmer 500 slovenských škôl vyučovalo podľa nového kurikula. Od septembra 2025 sa k nim pridá ďalšia takmer polovica základných škôl. Nové školské kurikulum sa v mnohom zhoduje s Filozofiou Riadeného Aktívneho Učenia.

Spolupráca

Dobrý vzťah učiteľ - rodič by mal byť postavený na dôvere, rešpekte a dialógu. Dôveru v učiteľove odborné a osobnostné kvality a v to, že v triede robí pre moje dieťa to najlepšie.

Na to, aby boli obidvaja v tomto vzťahu spokojní, je nevyhnutný dialóg. Vždy hovoríme, že škola je trojuholník, ktorého vrcholy tvoria dieťa - rodič - učiteľ. A tieto tri entity sa navzájom nevyhnutne ovplyvňujú.

Sme presvedčení o tom, že vzťah učiteľ - rodič ovplyvňuje aj žiakovo správanie či dokonca jeho prospech. Aj rodič, aj učiteľ majú silný vplyv na formovanie svetonázoru dieťaťa. Tým myslíme jeho postoje k učeniu, k pravidlám, ku vzťahom, k sebe samému.

Aký má byť učiteľ

Preto je nevyhnutné, aby bol učiteľ vyrovnaný, trpezlivý, láskavý, taktný, spravodlivý a ochotný. Z pracovných vlastností by nemali chýbať usilovnosť, schopnosť organizovať prácu, zodpovedne pristupovať k výchove i vzdelaniu detí v triede. Nezanedbateľná je i schopnosť učiteľa mať rád deti a mládež.

Kvalitu vzťahu učiteľ - žiak v podstatnej miere ovplyvňuje osobnosť učiteľa, jeho celkové správanie sa voči žiakom, odborná erudícia a schopnosť primeraným spôsobom sprostredkovať informácie z hľadiska vekových a individuálnych osobitostí žiakov.

Rovnako je to i mravný profil učiteľovej osobnosti, kde výrazne vystupuje do popredia jednota slov a skutkov. Ak učiteľ vyžaduje od detí rešpekt, spravodlivosť a spoluprácu, musí tieto princípy sám uplatňovať vo vlastnom správaní.

Učiteľ si pozorne všíma vekové osobitosti jednotlivých vývinových období a nadobudnuté informácie uplatňuje pri pôsobení na žiakov. Tak sa stáva aj psychológom.

Stáva sa však, že časť učiteľov sa o psychologické vlastnosti zaujíma iba vtedy, keď sa žiak prejaví záporne. Očakávať zvýšenie účinnosti vyučovania iba skvalitňovaním vyučovacích metód nemožno. Potrebné je spájať otázky metodiky s prístupom k žiakom.

Podoby vzťahu učiteľa a žiaka

Vzťah učiteľa k žiakovi sa javí ako viac-menej vedome volený prístup a postoj učiteľa k žiakovi, ktorý vyplynul zo stupňa ohodnotenia žiakovej osobnosti. Navonok sa prejavuje v citovom postoji k žiakovi, vo volených metódach a formách práce s ním.

Vzťah učiteľ - žiak má interakčnú podobu a môže sa pohybovať v priestore medzi vyslovene kladným a úplne záporným. Učiteľ aj žiak si už od prvých chvíľ zložitou cestou vzájomnej komunikácie, poznávania a prežívania obrazu toho druhého formujú predstavy a postoje, ktoré utvárajú základ formovania vzájomného vzťahu.

Interakcia medzi učiteľom a žiakom môže byť kooperatívna, teda založená na spolupráci, kompetitívna, teda založená na súťažení medzi účastníkmi, alebo konfliktná, keď účastníci sledujú odlišné ciele.

Autoritatívny, demokratický a liberálny prístup

Pozitívne pôsobí na deti najmä demokratický vzťah učiteľa k žiakom. Je to vzťah, pri ktorom učiteľ spolupracuje so žiakmi, povzbudzuje ich a pomáha im, čo u žiakov vyvoláva radosť a cit zodpovednosti.

Na druhej strane záporne pôsobí prísne autokratický vzťah, pri ktorom učiteľ prejavuje egocentrické správanie: chce byť stredobodom, vládcom triedneho kolektívu, prehnane zdôrazňuje svoju dôležitosť, žiakov si prísne podriaďuje zákazmi, príkazmi a trestami, nedôveruje im.

Takýto prístup môže vyvolávať napätie, podráždenosť, vyhýbanie sa práci a podobné prejavy. Takisto negatívne môže pôsobiť liberálny vzťah učiteľa k žiakom, pri ktorom učiteľ prejavuje nerozhodnosť, nepovzbudzuje ich, ale ani neznechucuje.

Vzťah učiteľa k žiakovi má správnu podobu vtedy, keď sa realizuje a vyvíja v zmysle rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou a medzi právami a povinnosťami.

Učiteľ, ktorý má rád svoje povolanie a žiakov, dokáže rýchlo získať správny pedagogický takt, ktorý znamená úctu k osobnosti každého žiaka a nežný otcovský vzťah k nemu.

Úprimnosť, dôvera a bezpečie

Učiteľova láska k žiakom vytvára silné odvetné city u detí, nezriedka dokonca silnejšie než k rodičom. Aj jednoduchá pozornosť k deťom vyvoláva silný cit z ich strany. Jedinou podmienkou pritom je učiteľova úprimnosť.

Každú falošnosť a neúprimnosť, snahu ukázať cit, ktorý nejestvuje, deti hneď vybadajú.

Citová pripútanosť žiaka k učiteľovi sa prejavuje mierou ochoty prijímať alebo odmietať učiteľov vplyv a plniť jeho príkazy. Kladný vzťah medzi učiteľom a žiakom umožňuje vytvoriť v triede istú sociálnu klímu, najpriaznivejší predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu.

Takáto sociálna interakcia navodzuje priaznivú komunikáciu, kde sa problémy riešia bez zbytočných konfliktov.

Vzťah učiteľa a dieťaťa v materskej škole

Vzťah učiteľa a rodiča, ktorého dieťa navštevuje materskú školu, je veľmi špecifický. Vo vývinovo významnom a pre mnohých odborníkov najvýznamnejšom období života dieťaťa sú práve toto tí najdôležitejší ľudia, ktorí sa podieľajú na formovaní jeho osobnosti.

Rodič by sa mal na učiteľa pozerať a vnímať ho ako osobu, ktorá bude kľúčová pre rozvoj jeho dieťaťa v nasledujúcich rokoch alebo roku.

Rodič by sa mal myšlienkou voľby materskej školy zaoberať oveľa skôr, ako prejde k reálnemu kroku. Mal by poznať víziu a filozofiu materskej školy, čo ponúka pre svojich rodičov a deti.

Nejde však o ponuku krúžkov, ktoré môžu rodičia navštevovať v meste v popoludňajších hodinách. Ide napríklad o aktivity, ktoré sa realizujú spoločne s rodičmi a deťmi, či je materská škola rodičom „otvorená“, teda či majú priestor vyjadriť sa, pýtať sa a poradiť sa.

Rodič by sa mal tiež zaujímať o to, ako sa zariadenie alebo jednotlivé triedy rozvíjajú v závislosti od ďalšieho vzdelávania pedagógov, napríklad v oblasti špeciálnej pedagogiky, digitálnych technológií či tvorivej dramatiky.

Informácie o materskej škole možno získať prostredníctvom osobnej návštevy, napríklad počas otvorených dní, cez webové sídlo, letáky či iné médiá, v ktorých sa materská škola prezentovala, ale aj z rozhovorov iných rodičov.

Informácie však treba filtrovať a vždy si urobiť vlastný úsudok. To, čo sa jednému nepáči a považuje to za nevyhovujúce, je pre druhého prijateľné.

Príprava dieťaťa na materskú školu

September je obdobie, ktoré mení chod mnohých domácností, najmä tých, ktorých deti začínajú navštevovať materskú školu. Či je to trojročný drobec alebo päťročný „veľkáč či veľkáčka“, keď je to prvýkrát, je to rovnaké.

Dieťa si kladie otázku: „Idem niekam, kde zostanem bez rodičov a čo teraz?“ Významné miesto má predpríprava na vstup do materskej školy.

Inak tam vstupuje dieťa, ktorému rodičia rozprávali o tom, ako je tam výborne, čo všetko tam bude môcť robiť, ako si tam nájde nových kamarátov. Tiež, že tam bude osoba, o ktorú sa bude môcť oprieť, zdôveriť sa jej, keby malo problém a niečo sa mu nepáčilo, bolelo ho alebo sa chcelo pochváliť s novou stavbou či peknou kresbou.

Prípadne už predtým materskú školu navštívili, aby si pozreli prostredie a chvíľočku pozorovali pulzujúci život v triede.

Najdôležitejšie je byť stotožnený s faktom, že z dieťaťa sa stane škôlkar - predškolák. Rodina prestane byť jedinou sociálnou skupinou, v ktorej dieťa žije a buduje si vzťahy.

Režim, pravidlá a význam hry

Materská škola je prostredím, v ktorom všetko funguje podľa určitých pravidiel a v režime. Takto postavený systém napomáha bezstarostnému a zmysluplnému využívaniu času detí a učiteľov, pričom je zachovaná psychohygiena.

Dieťa veľmi rýchlo pochopí a uvedomí si striedanie a nasledovanie činností, pretože to prebieha v zásade v rovnakom čase každý deň. Je čas na hranie, učenie, spanie, cvičenie, pobyt vonku, stravovanie, relaxovanie a podobne.

Navštevovanie materskej školy má pre dieťa veľký význam. Nie je to opatrovateľské prostredie, ktoré zabezpečí nevyhnutnú starostlivosť o dieťa v čase, keď rodič pre pracovné alebo iné povinnosti nie je schopný zabezpečiť sám.

Naopak, je to prostredie, ktoré má významný pozitívny vplyv na dieťa. Prebieha v ňom zmysluplný, premyslený a cielený edukačný proces realizovaný odborníkmi na predškolské obdobie.

Hra je pre toto obdobie typická a teda je aj dominantnou činnosťou dieťaťa. V materskej škole sa dieťa stretáva nielen s voľnou bezprostrednou hrou, ktorú si zvolilo samo, ale aj množstvom iných edukačných hier, prostredníctvom ktorých sa učí.

Prirodzeným spôsobom tak dochádza k osvojovaniu si nových poznatkov, ktoré sú dôležité pre život a vstup do základnej školy. Dieťa teda bude vnímať čas, ktorý trávi v materskej škole, ako čas, kedy sa hralo.

Preto na otázku rodiča, čo sa dnes v materskej škole naučili, dieťa odpovie „nič“. Otázka by mala byť teda postavená inak.

Otvorená spolupráca rodiča s materskou školou

Učiteľa je potrebné vnímať ako odborníka, ktorému sa môže rodič zdôveriť v prípade, že ho trápi akýkoľvek problém súvisiaci s jeho dieťaťom.

Pokiaľ je učiteľ kompetentný daný problém riešiť, poradí. Pokiaľ je to mimo jeho kompetencií, odporučí rodičovi, kde hľadať pomoc. Preto treba byť k učiteľovi úprimný.

Ak má dieťa problém, ktorý by mohol zásadným spôsobom ovplyvniť pobyt dieťaťa v materskej škole alebo proces osvojovania si nových poznatkov, treba o tom učiteľa informovať.

Problém sa aj tak hneď alebo časom ukáže a učiteľ ako skúsený odborník si veľmi rýchlo všimne, že niečo nie je v poriadku.

Je dôležité zúčastňovať sa informatívnych stretnutí s rodičmi, kde je možnosť dostať sa k aktuálnym informáciám, priestor na otázky, vyjasniť si to, v čom nie je jasno, reagovať v rámci diskusie či iných príspevkov na danú problematiku, podávať návrhy, hlasovať za alebo proti, ak sa rieši niečo dôležité.

Rodičia by si mali všímať a rešpektovať dátumy na odovzdávanie platieb alebo rôznych informácií, podpisov a podobne, správať sa zodpovedne tak, ako voči iným inštitúciám, napríklad bankám.

Záujem o dianie a život v triede, ktorú dieťa navštevuje, ako prebieha edukačný proces, aké pomôcky majú deti k dispozícii, s čím sa hrajú a podobne, je dôležitý.

Zúčastňovať sa na dianí v materskej škole a spoznať tak bližšie ďalších rodičov a učiteľky aj pri neformálnejších rozhovoroch či činnostiach, čo sa v hektike bežných dní nie celkom dobre dá.

Rodič by nemal podceňovať dôležitosť dostupnosti svojho telefónneho kontaktu, ktorý personál využije v prípade, ak je to naozaj nutné; väčšinou sa využíva pri náhlom ochorení alebo inom zdravotnom probléme dieťaťa.

Učitelia majú obmedzené kompetencie v podávaní liekov, preto je dôležité byť dostupný. V prípade zmeny kontaktov ich treba aktualizovať aj v materskej škole a poskytnúť také telefónne čísla, na ktorých je niektorý z rodičov zastihnuteľný nonstop.

Vzťah učiteľa a dieťaťa na základnej škole

Vzťah učiteľa a rodiča je kľúčový aj v základnej škole. Vzájomný vzťah medzi žiakom a jeho učiteľom ovplyvňuje celkový vzťah ku škole, teda aj známky a prospech. Platí to hlavne v prípade malých detí.

Rola žiaka nie je výberová, dieťa ju získava automaticky, bez ohľadu na to, či si to praje alebo nie. Táto nová rola prináša síce dieťaťu vyššiu sociálnu prestíž, avšak zároveň so sebou prináša aj rôzne záťažové situácie.

Dieťa do školy chodiť musí a trávi v nej značnú časť svojho života. Školské normy, ktoré musí žiak rešpektovať, potlačujú jeho individuálne potreby. Musí prijať skutočnosť, že je len jedno z mnohých detí.

Hodnotenie v škole a v detskej skupine je kritickejšie a často tvrdšie. Dieťa si musí svoju pozíciu v triede vydobyť, nemá ju automaticky danú.

V školskom veku vzrastá potreba overiť si svoje schopnosti a možnosti. Pozitívna skúsenosť posilňuje sebadôveru dieťaťa. Ak sa dieťaťu nedarí, zvyšuje sa jeho pocit neistoty a klesá jeho sebadôvera.

Škola so sebou prináša aj pocit záťaže, ktorý je vývinovo užitočný, pretože podporuje rozvoj stratégií, ako sa vyrovnávať s problémami. Dieťa si postupne osvojuje svoj osobný štýl zvládania prekážok a neúspechov.

Vývoj vzťahu počas dospievania

V priebehu dospievania sa mení aj rola žiaka. Dospievajúci začína uvažovať o vlastnej budúcnosti. Úspešnosť v škole má v puberte väzbu k osobnej perspektíve, prestáva byť cieľom a stáva sa prostriedkom.

Učiteľ stráca výsadné postavenie, ktoré do tej doby automaticky mal. Zmysel role učiteľa je z pohľadu dospievajúceho daný predovšetkým jeho vzťahom k výučbe.

Žiaci akceptujú, že ich učiteľ bude nútiť k učeniu a dokonca to očakávajú. Podľa nich je učiteľ kompetentný vtedy, keď je schopný dobre vysvetliť látku.

Pubescent trvá na rigidnom dodržiavaní pravidiel a na spravodlivosti. Oceňuje učiteľa, ktorý nezdôrazňuje svoju nadradenosť a autoritu. Oceňuje dobrú náladu, zmysel pre humor, pochopenie pre žiakov a ochotu vypočuť ich názor.

V tomto období dochádza aj k výraznej zmene prežívania pubescenta. Telesné zmeny sú podmienené premenou hormonálnych funkcií a tie so sebou prinášajú kolísavosť emočného ladenia, väčšiu labilitu a tendenciu reagovať precitlivelo aj na bežné podnety.

Stráca sa bývalá citová istota a stabilita. So zvýšením neistoty súvisí aj väčšia dráždivosť a napätie. V tomto náročnom období môže veľkú úlohu zohrať i učiteľ citlivým prístupom.

Úloha rodiča pri problémoch dieťaťa

Ak rodič negatívne, pohŕdavo alebo odmietavo vyjadruje ku konaniu učiteľa, prenáša takýto odmietavý postoj aj na svoje dieťa.

Dieťa potom v triede nebude s nadšením reagovať na ponuku učiteľa, pretože v podvedomí sa mu vynoria vyjadrenia rodiča.

Ak je vzťah rodiča a učiteľa založený na dôvere a rešpekte, dieťa skôr vidí, že dospelý premýšľa o konaní toho druhého a snaží sa mu porozumieť. A aj toto je výchova - ukázať dieťaťu v priamom prenose, ako môže pristupovať k riešeniu konfliktov.

Ak aj vznikne nejaký konflikt medzi rodičom a učiteľom, je veľmi dôležité, aby sa po prvotnom „vzplanutí“ obnovila komunikácia medzi učiteľom a rodičom, našli si k sebe cestu a porozprávali sa o tom, čo sa stalo.

Choďte si situáciu vyjasniť, nedajte iba na interpretáciu dieťaťa. S odstupom času môže byť veľmi úsmevné porovnať, ako konkrétnu situáciu v škole interpretovalo dieťa a ako ju opísala pani učiteľka či spolužiaci.

Keď sa dieťa sťažuje na učiteľa

Nechce chodiť vaše dieťa do školy? Vyhovára sa na bolenie bruška, aby tam ráno nemuselo ísť? Neteší sa na spolužiakov? Sťažuje sa na učiteľku?

Dajte si hlavne pozor na unáhlené a predčasné závery. Hovoriť s dieťaťom o tom, či ho jeho učiteľ má, alebo nemá rád, je veľmi ťažké.

Snažte sa problém riešiť vecne a nenechajte sa ovplyvniť len tým, čo vám hovorí vaše dieťa. Porozprávajte sa úprimne s dieťaťom vtedy, keď nie je pod vplyvom silných emócií.

Na rovinu sa o všetkom porozprávajte, pýtajte sa a venujte pozornosť tomu, čo vám dieťa hovorí. Nechajte bokom emócie, zostaňte v pokoji a nad vecou, nebojte sa vypytovať.

Vypočujte si všetky sťažnosti a skúste svojimi komentármi alebo nenápadnými poznámkami pozmeniť tok myšlienok dieťaťa. Namiesto toho, aby ste sa zameriavali len na negatívne, zlé a na to, kde kto urobil chybu, požiadajte dieťa, aby si spomenulo na dobré a pozitívne zážitky a okamihy, ktoré s učiteľom zažilo, kedy ho pochválil, ocenil, pomohol mu a povzbudil.

Zapracujte na tom, aby ste dieťaťu dokázali ukázať, že čiernobiele videnie okolitého sveta je zlé a neprináša nič dobré.

Možno vám tvrdí, že ho učiteľ nemá rád, stále ho napomína a nikdy ho nevyvolá, keď sa hlási. Keď však budete pozorní, možno pri dlhšom rozhovore zistíte, že ho nevyvolal len včera, ale predtým ho vyvolával stále.

Ako podporiť dieťa

• Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho silných stránkach a vyzdvihnite jeho dobré vlastnosti.
• Zistite, aký vzťah má so spolužiakmi, ako ho prijímajú, akú pozíciu má v triede a ako sa správa v kolektíve.
• Povzbudzujte dieťa k pozitívnemu mysleniu a veďte ho k tomu, že je potrebné všímať si v triede aj dobré veci.
• Zamerajte sa aj na zručnosti dieťaťa.
• Pochváľte ho za všetko, čo dokáže, a motivujte ho k tomu, ako by svoje zručnosti mohlo využiť v prospech triedy.
• Naučte dieťa spoznávať situácie, pri ktorých ho učiteľ pravdepodobne napomína.

Dieťaťu môžete veľmi pomôcť tým, keď sa pokúsite spoločnými silami maximálne znížiť počet prípadov a situácií, o ktorých si samo myslí, že učiteľovi prekážajú a za ktoré ho napomína.

Rozhovor s učiteľom

Dohodnite si osobné stretnutie s pedagógom a na rovinu si s ním porozprávajte. Takmer každý učiteľ sa s vami rád porozpráva.

Pripravte sa vopred, zapíšte si všetko, na čo sa chcete opýtať a rozmyslite si, čo chcete dosiahnuť. Vysvetlite svoj uhol pohľadu, buďte úprimní a priznajte, že sa cítite neisto alebo rozpačito.

Povedzte, že sa obávate, aby ste nepôsobili až príliš zaujato či ochranársky, ale radi by ste vyriešili problém, s ktorým sa vaše dieťa stretáva.

Komunikácia s učiteľom je viac ako dôležitá a verte, že to ocení a pomôže vám.

Príklad domácej úlohy a zodpovednosti

Je dobré, ak rodič pozná pravidlá, ktoré má učiteľ nastavené v triede. Môže sa o ne oprieť a nestratiť svoju „rodičovskú tvár“.

Štandardná situácia môže nastať vtedy, keď učiteľ zadá svojim žiakom väčšie množstvo úloh ako prípravu na písomnú prácu, ktorá má byť o dva týždne.

Deti začnú úlohy riešiť večer pred písomnou prácou. Vtedy rodič s hrôzou zistí, že jeho dieťa dostalo vypočítať dvadsať úloh. Jasné, že sa mu to zdá veľa. Hlavne o desiatej večer.

Ak by bol rodič informovaný učiteľom, kedy bola úloha zadaná a s akým cieľom, môže zareagovať vysvetlením, že teraz už s tým dieťa nič nenarobí a spoločne sa môžu dohodnúť, že v budúcnosti mu môže, ak bude dieťa chcieť, pomôcť s prípravou na takúto písomku.

Lebo každá situácia sa dá riešiť. Tak, aby boli spokojné všetky tri strany: deti, učitelia aj rodičia.

Sociálna klíma triedy

Učenie a správanie žiakov nie je len individuálnou záležitosťou, ale je ovplyvňované mnohými ďalšími vzťahmi, takzvaným mikrosociálnym prostredím, v ktorom sa žiaci pohybujú.

Ide o vzťahy, ktoré vznikajú v konkrétnej triede a konkrétnej skupine vrstovníkov. Pokiaľ ide o školskú triedu, vzniká v nej špecifická sociálnopsychologická premenná, ktorá sa označuje ako sociálna klíma školskej triedy.

Klímu spoločne vytvárajú všetci žiaci navštevujúci danú triedu, skupiny žiakov, na ktoré sa trieda delí, jednotliví žiaci, ktorí stoja mimo týchto skupín, a učitelia vyučujúci v danej triede.

V triede vznikajú komplikované a často i problematické vzťahy, ktoré sa pod vplyvom najrôznejších faktorov neustále menia.

Atmosféra je krátkodobý stav, ktorý sa môže počas vyučovacej hodiny aj niekoľkokrát meniť, napríklad pri skúšaní alebo na konci hodiny. Môže byť pozitívna alebo negatívna.

Atmosféru vytvára učiteľ, trieda, teda žiaci, alebo učiteľ aj žiaci spoločne. Na atmosféru vplýva učiteľ, žiak, učivo a prostredie.

Spolužiaci, priateľstvá a izolované deti

Významnú rolu v živote školáka zohrávajú i spolužiaci. Na začiatku školskej dochádzky je trieda vnútorne nediferencovanou sociálnou skupinou.

Z hľadiska dieťaťa je jej zloženie náhodné, spolužiakov si nemôže vybrať. Trieda je určitou referenčnou skupinou, ktorá slúži k porovnávaniu výkonu, ale i ďalších detských prejavov.

Trieda je sociálnou skupinou, ktorá významne ovplyvňuje socializačný vývin školáka a prispieva k rozvoji špecifických sociálnych kompetencií. Dieťa sa tu učí nadväzovať kontakt a komunikovať na úrovni rovnocenných partnerov.

Precvičuje si rôzne formy súťaženia, ale i spolupráce. Vytvárajú sa tu kamarátske vzťahy a dosiahnutie dobrej pozície a sympatie u spolužiakov je dôležité pre potvrdenie pozitívnej hodnoty vlastnej osoby.

Väčšina skupín má sklon deliť sa na menšie podskupiny. Členstvo v podskupine dáva jej členom pocit bezpečia a spoločenského prijatia, čím uspokojuje základnú ľudskú potrebu.

Podskupiny sa oddeľujú podľa viacerých línií. Niekedy je rozlišovacím znakom pohlavie, inokedy schopnosti. Takisto majú deti sklon utvárať si svoje bezprostredné sociálne prostredie z tých, ktorí pochádzajú z podobného prostredia ako ony.

Pre deti sú dôležité ich záujmy a postoje. Deti sa združujú s tými, ktorí s nimi zdieľajú ich vlastný pohľad na život.

Skupina sa pre deti môže stať natoľko dôležitou, že sa v záujme prispôsobenia skupinovým normám vzdajú svojho presvedčenia a svojho spôsobu správania. Pritom sa môžu odcudziť svojim rodičom, učiteľom i ďalším ľuďom.

Učiteľ by mal mať v triede prehľad i o priateľských dvojiciach. Výskumy vzorcov priateľstva ukazujú, že pevnosť priateľstva závisí od priestorovej blízkosti, od spoločných záujmov a podobnosti domáceho prostredia.

Nie je správne oddeľovať priateľov od seba, práca v priateľských dvojiciach prináša viac potešenia a efektívnejšie učenie.

Osobitným problémom v triede sú izolované deti, deti bez priateľov. Priateľov si dieťa získava vtedy, keď im môže niečo ponúknuť.

Deti bez priateľov často nevedia o ničom, čo by mohli ponúknuť, alebo nevedia, ako to ponúknuť. Často sú tieto deti vydedencami v triede a iní členovia skupiny sa vyhýbajú situáciám, keď by mohli byť videní spolu s týmto vydedencom, pretože tým by ohrozovali svoj vlastný status.

Z dlhodobého hľadiska však môže veľmi pomôcť to, že u týchto detí učiteľ buduje cit ich vlastnej hodnoty a pomáha im získať isté sociálne zručnosti.

Prvým nevyhnutným krokom je takémuto dieťaťu jasne signalizovať skutočnosť, že v očiach učiteľa má rovnako vysokú hodnotu ako ktokoľvek iný v triede.

Šikanovanie a ochrana dieťaťa

Zložité vzťahy s výrazným dopadom na psychiku dieťaťa vznikajú v prípade šikanovania.

Šikanovanie je úmyselná snaha získať psychologickú alebo spoločenskú výhodu nad inými jedincami prostredníctvom ubližovania, hrozieb, výsmechu a zastrašovania.

Šikanovanie môže mať zjavnú alebo skrytú formu, prebieha v priestoroch školy alebo mimo nej a môže postihnúť deti v každom veku, od začiatku až do konca školskej dochádzky.

Výskumy ukazujú, že asi jedno zo štyroch detí je v niektorom období účastníkom šikanovania buď ako obeť alebo ako trýzniteľ. Ak do toho zahrnieme aj menej významné prípady, býva aspoň raz šikanované 68 % detí.

Obete bývajú oproti norme úzkostnejšie, neistejšie, opatrnejšie, citlivejšie a pokojnejšie. V dôsledku šikanovania sa cítia izolovanejšie a navyše u nich môže vzniknúť pocit, že si všetko trápenie vlastne zaslúžia.

Trýznitelia naopak bývajú nadpriemerne veľkí alebo silní a mávajú sklon k impulzívnosti, dominancii, antisociálnemu správaniu a agresivite.

Obranou proti šikanovaniu by v prvom rade mali byť učitelia. Jedným zo spôsobov, ako zistiť vodcu v triede, je nechať deti jednoducho hlasovať.

K tomu je vhodná široko využívaná technika - sociometria. Spočíva v tom, že všetky deti sú vyzvané, aby napísali meno spolužiaka, ktorému by najradšej zverili vedenie skupiny, v ktorej by sami pracovali.

Detí sa tiež možno spýtať, koho by za vedúceho mali najmenej rady. Sociometria však nie je obmedzená len na zisťovanie skupinových vodcov. Asi najviac je využívaná pri skúmaní priateľských väzieb.

Deti, ktoré sú najčastejšie volené, sú označované ako hviezdy, zatiaľ čo deti najmenej volené sa nazývajú izolovaní jedinci. Výsledky bývajú niekedy zakreslené v podobe sociogramu.

Problémové správanie ako signál potreby pomoci

Je potrebné spomenúť, že vzťahy v triede sú často výrazne ovplyvňované i problémovými žiakmi, predovšetkým vtedy, ak ide z ich strany o ustavičné vyrušovanie pri výučbe, pohybový nepokoj, bavenie sa so susedom, vybiehanie z lavice a podobne.

Tieto prejavy sa môžu vyskytovať jednotlivo, ale i vo vzájomných kombináciách. U niektorých žiakov ide o správanie prechodné, v súvislosti napríklad s nejakou životnou udalosťou.

Výchovné problémy učiteľa zaťažujú, prípadne ich chápe ako zbytočné odvádzanie od vlastnej učiteľskej práce. V skutočnosti sú výchovné problémy nevyhnutnou a dôležitou súčasťou života školy a učiteľovej práce.

Opakované výskumy a prieskumy na rôznych školách a v rôznych krajinách zhodne ukazujú, že približne tretina žiakov niekedy potrebuje zvláštnu pozornosť a starostlivosť učiteľa alebo i ďalšieho odborníka - psychológa, špeciálneho pedagóga či lekára.

Problémové správanie je vždy prejavom toho, že sa dieťa dostalo do záťažových situácií, ktoré sa mu nedarí adekvátne zvládať. Je mu ťažko a potrebuje pomoc.

Problémové dieťa potrebuje vo zvýšenej miere to, čo potrebujú všetky deti - skutočný ľudský vzťah s porozumením, bezpodmienečným prijatím a kongruenciou.

Pre učiteľov nie je ľahké správať sa takýmto spôsobom k problémovému dieťaťu, keď sa správa neprimerane, ruší, dráždi alebo provokuje.

Úlohou učiteľa nie je podrobne analyzovať príčiny a vývoj problémového správania jednotlivých detí. V zložitejších prípadoch vyhľadá spoluprácu s psychológom, lekárom, špeciálnym pedagógom a podobne.

Nie je to útek od zodpovednosti, ale pomoc dieťaťu v tiesni.

Deti v náročnej životnej situácii

V živote mnohých detí sa vyskytujú náročné situácie, ktoré môžu ovplyvniť ich vzdelávanie a celkový vývin.

1000 detí ročne zažije opustenie alebo iné odlúčenie od svojho rodiča z rôznych vážnych sociálnych dôvodov na strane rodiny alebo rodičov. Je to 0,1 % zo všetkých detí každoročne.

Všetky deti žijúce v náhradnej rodine, prípadne v detskom domove, zažili v minulosti stratu a rôzne traumy. Mnohé deti v náhradnej rodine však majú okrem straty biologických rodičov aj skúsenosť s odlúčením od súrodencov, ďalších príbuzných, kamarátov a spolužiakov.

Na tieto opakované straty deti reagujú pocitmi odmietnutia, nedôverou a rôznymi zmenami v správaní.

Podmienkou pre zdravý vývin dieťaťa je vytvorenie citového puta s jednou rodičovskou osobou od prvých dní života. Chýbajúce bezpečné pripútanie k jednej osobe rodiča alebo opatrovateľa v ranom veku spôsobuje postupne problémy pri nadväzovaní vzťahov.

Pre každé dieťa je najlepšie, ak môže vyrastať vo svojej rodine - s mamou, otcom, súrodencami, v blízkosti ďalších príbuzných, v stabilnom domove a rovnakej škole.

Nie vždy je však toto prostredie pre dieťa bezpečné. Niektoré deti postihuje zlá sociálna situácia a chudoba rodiny, iné sú ohrozené zanedbávaním starostlivosti zo strany rodičov.

Dieťa žijúce v chudobe môže byť dlhodobo konfrontované s násilím, alkoholizmom, kriminalitou, hladom a nedostatočnou výživou, úžerou, nedostatočnou hygienou a nedostatočnými prejavmi citovej vrelosti.

Chronické alebo dlhodobé pôsobenie takýchto faktorov toxicky vplýva na vývin dieťaťa.

Keď je rodina v ohrození, neznamená to automaticky, že rodičia sú „zlými rodičmi“. Často sa rodiny boria s niekoľkými vážnymi problémami naraz - zlou finančnou situáciou, nevyhovujúcim bývaním, manželskými konfliktmi a nezamestnanosťou.

Je dôležité, aby ohrozené rodiny dostali pomoc. Okrem pomoci a podpory dieťaťu, spolupráce s rodinou a podobne, je škola súčasťou preventívneho systému.

V prípade, že je situáciou v rodine dieťa ohrozené tak, že nie je možné jeho ďalšie zotrvanie v rodine, napríklad v prípade fyzického a psychického týrania, často sú práve učitelia tí, ktorí si môžu všimnúť varovné signály a sprostredkovať ďalšiu pomoc.

Čo môže rodič urobiť pre dobrý vzťah so školou

• Zaujímajte sa o dianie v škole.
• Komunikujte s učiteľom na začiatku a počas celého školského roka.
• Rešpektujte pravidlá školy a zároveň očakávajte rešpektovanie pravidiel rodiny.
• Opýtajte sa, ako môžete doma podporiť učenie svojho dieťaťa.
• Vytvorte doma pravidelný režim pre domáce úlohy, odpočinok a prípravu.
• Zúčastňujte sa rodičovských a informatívnych stretnutí.
• Pri probléme si dohodnite osobné stretnutie s učiteľom.
• Pripravte si otázky a ujasnite si, čo chcete dosiahnuť.
• Nerobte unáhlené závery iba na základe jednej interpretácie.
• Podporujte sebadôveru dieťaťa a oceňujte jeho silné stránky.
• Všímajte si vzťahy dieťaťa so spolužiakmi.
• Pri podozrení na šikanovanie vyhľadajte pomoc učiteľa a školy.

Na vzťahu so školou treba pracovať, veď vaše dieťa tam bude chodiť veľa rokov. Rodičia, ktorým na tom naozaj záleží, môžu klímu na škole ovplyvniť zásadným spôsobom.

tags: #vztah #ucitela #a #dieta